Čítaj článok Čítaj menu

Sociálne siete:

RSS:

Vatikánsky rozhlas

Hlas Svätého Otca a Cirkvi v dialógu so svetom

Jazyk:

Rubriky \ Rozhovory

Mons. Semeraro: V srdci pontifikátu pápeža Františka ležia periférie

Pápež František počas generálnej audiencie na Námestí sv. Petra vo Vatikáne - ANSA

20/03/2017 14:37

Vatikán 20. marca – Štvorročný pontifikát pápeža Františka, ktorý oficiálne nastúpil na Petrov stolec 19. marca 2013, charakterizovalo najmä milosrdenstvo a záujem o periférie. Myslí si to biskup talianskej diecézy Albano Mons. Marcello Semeraro, sekretár Rady kardinálov C9, ktorá pomáha Svätému Otcovi pri reforme Rímskej kúrie:

„Téma periférie sa objavuje v jazyku pápeža Bergoglia od počiatku, dokonca už v jeho homíliách v Buenos Aires. Cirkev, ktorá vychádza zo seba samej a pohybuje sa smerom k perifériám, leží hlboko v srdci pápeža. Aj evanjelium sa začalo na periférií; Palestína bola perifériou veľkého Rímskeho impéria. Periféria má okrem tohto geografického významu aj význam teologický, a potom samozrejme aj antropologický význam, lebo pápež hovorí o ,existenčných perifériách’.

Povedal by som, že nesmieme stratiť zo zreteľa skutočnosť, že evanjelium je periférne, lebo vychádza priamo z periférie. Máme rôzne periférie, ako napríklad periférie duše: neprítomnosť svetla, neprítomnosť priateľstva, samota, úzkosť a iné strachy. Potom tie existenčné: máme v rukách exhortáciu Amoris laetitia, teda zranené rodiny, narušené vzťahy. A potom mnohé ďalšie bolestné situácie, sociálne periférie, kde sú ľudia, ktorých hlas nič nezaváži a kde sa o všetkom rozhoduje na inom mieste.“ 

Jeden z kľúčov pontifikátu pápeža Františka je prítomnosť milosrdenstva v každodennom živote a vo vzťahu s Bohom...

„Slávili sme celý rok na tému milosrdenstva a milosrdenstvo je v srdci evanjelia. Milosrdenstvo je atraktívne, má vnútornú silu, lebo sa nachádza v srdci evanjelia, je pilierom evanjelia.“  

Zmenili sa hodnoty sociálnej náuky cirkvi v ich spôsobe komunikovania a ochrany?

„Myslím si, že nie. Máme sociálnu encykliku pápeža Františka, ktorá nadviazala (...) na inštancie, ktoré už boli v encyklike Benedikta XVI. Caritas in veritate. V Laudato si’ vidíme predĺženie týchto sociálnych hodnôt. Je však pravda, že pápež nám pripomína, aby sme sa na tieto hodnoty nanovo sústredili v tom zmysle, že nie z týchto hodnôt vychádza ohlasovanie Evanjelia, ale Evanjelium vychádza so stretnutia s Kristom. A z neho potom vyplýva všetko ostatné, ako angažovanosť vo verejnosti, v Cirkvi, a všetky ďalšie nespochybniteľné hodnoty, ktoré sa týkajú života, ľudskej dôstojnosti, svedomia a slobody človeka. Majú však zmysel preto, lebo pramenia z Evanjelia.“  

Dalo by sa povedať, že kresťania prežívajú spolu s pápežom Františkom istý druh nového koncilu?

„Povedal by som, že áno. Veľké dedičstvo, ktoré nám koncil zanechal je žiť ,koncilovo’. Dnes veľa používame slovo ,synodálnosť’. Aj toto podľa môjho skromného úsudku neznamená usilovať sa o koncily a synody, ale žiť ,synodálne’ znamená stretávať sa, začať sa navzájom počúvať. Ak hovoríme bez toho, aby sme sa najskôr usilovali počúvať, ak hovoríme bez počúvania, riskujeme, že povieme nepotrebné slová.“ -ej-     

20/03/2017 14:37