Anglikánske vešpery vo Vatikáne vyvrcholili pri hrobe sv. Gregora Veľkého

Vatikán 14. marca – Historicky prvé anglikánske vešpery v Bazilike sv. Petra vo Vatikáne sa včera symbolicky uskutočnili deň po výročí smrti sv. Gregora Veľkého, pápeža a učiteľa Cirkvi. Bol to práve on, ktorý v roku 597 poslal sv. Augustína, opáta benediktínskeho kláštora v Ríme, aby šíril kresťanstvo v Anglicku.

Modlitbovému stretnutiu predsedal anglikánsky arcibiskup David Moxon, ktorý vedie Anglikánske centrum v Ríme. Sekretár Kongregácie pre Boží kult a disciplínu sviatostí Mons. Arthur Roche vo svojej homílii vyzdvihol predovšetkým pokoru, odvahu a misionársky zápal pápeža Gregora:

„Jeho pontifikát bol poznačený nielen pozoruhodnými administratívnymi zručnosťami a hĺbkou učenia, múdrosťou v úsudku a zápalom pre ohlasovanie evanjelia kdekoľvek, ale tiež mimoriadnou pastoračnou starostlivosťou o chudobných a chorých, utečencov, otrokov a zločincov – starostlivosťou o potreby ich tela i duše.“

Mons. Roche vo svojej homílii vyzdvihol dôležitú úlohu, ktorú sv. Gregor Veľký zohral pri navrátení synagóg Židom. Podľa jeho slov pontifikát prvého mnícha v cirkevných dejinách, ktorý sa stal pápežom, vynikal dvoma prvkami: mimoriadnym ekumenickým záujmom a misionárskym zápalom. Napriek tomu, že sa do dejín zapísal ako Veľký, sám seba ako nástupcu Petra označil za Servus servorum Dei, teda sluhu Božích služobníkov. Ďalej už Mons. Roche:   

„Myslím si, že Gregor bol vo svojej dobe veľmi odvážny muž a že aj dnes na tomto mieste sa nám naďalej prihovára, aby sme aj napriek ťažkostiam tak, ako to hovoria aj pápež František a arcibiskup Welby, išli ohlasovať evanjelium s radosťou.“       

Anglikánske vešpery v Bazilike sv. Petra vo Vatikáne vyvrcholili procesiou k hrobu sv. Gregora, kde sa prítomní modlili za všetkých kresťanov a svojim duchovným predstaveným vyprosovali múdrosť. Ako anglikánsky biskup Rev. David Hamid pre Vatikánsky rozhlas vysvetlil, išlo o významný ekumenický moment:

„Znamená to stavať na tom, na čo pápeži a arcibiskupi upozorňovali už nejaký ten čas. Každodenná modlitba Cirkvi je niečo, čo nás spája, čo siaha do našich spoločných benediktínskych koreňov a my, v Anglikánskej cirkvi, sme veľkými dlžníkmi benediktínskej misie, ktorú poslal pápež Gregor... Takže môcť prísť dnes na toto miesto a spievať v našej liturgickej tradícii, ktorá je dedičstvom benediktínov a potom ísť k hrobu samotného Gregora a na záver sa pomodliť, bol veľmi významný a silný ekumenický moment. Je to niečo, čo som si pred piatimi či desiatimi rokmi nevedel vôbec predstaviť. Sme veľmi vďační za blízkosť, ktorá je tak zrejmá na oboch stranách a ktorá umožňuje tento druh spoločnej modlitby.“

Anglikánske vešpery hudobne sprevádzal zbor z Merton College v Oxforde, ktorý pripravil predovšetkým skladby napísané v období Reformácie, ale aj niektoré novodobé hudobné diela. Práve hudba zohrávala v živote sv. Gregora, ktorý zreformoval liturgický spev, významnú úlohu. Doteraz sa pri bohoslužbách používa gregoriánsky chorál, ktorý pochádza z čias pápeža Gregora a považuje sa za najvznešenejšie hudobné formy. -ej-