Čítaj článok Čítaj menu

Sociálne siete:

RSS:

Vatikánsky rozhlas

Hlas Svätého Otca a Cirkvi v dialógu so svetom

Jazyk:

Rubriky \ Homílie M. Bubáka

Zamyslenie pátra Milana Bubáka SVD: Čosi sa muselo stať

Stratený raj

04/03/2017 11:31

Zamyslenie pátra Milana Bubáka SVD na 1. pôstnu nedeľu cyklu A (Gen 2, 7-9; 3, 1-7a): Čosi sa muselo stať

Ak chceme, milí priatelia, pochopiť prítomnosť, musíme sa často pozrieť do minulosti. Bez poznania minulosti nebudeme nikdy schopní pochopiť správanie sa mnohých ľudí. Ba dokonca ani svoje vlastné.

Pred pár rokmi som mal v Ríme prednášky pre rehoľné sestry, ktoré si tam robili trojmesačný formačný kurz. Pochádzali z celej Európy. Vypočul som si množstvo zaujímavých príbehov. Zvlášť mi však utkvel v mysli jeden: Istá rehoľná sestra z Poľska, volala sa Andrea, rozprávala o svojej práci. Ako zdravotná sestra starala o mnohých chorých tak, že ich navštevovala v ich domovoch vo Varšave. Medzi nimi bola jedna stará pani. Bola veľmi negatívna, ba až výslovne zlá. Zvlášť zlostne reagovala, keď sestra rozprávala o deťoch. Nenávidela deti. Útočila na Cirkev hlavne za to, že je proti potratom. A nakoniec útočila aj na život vôbec, ako taký. Sestre vŕtalo v hlave, prečo sa táto žena takto hrozne správa a prečo takto neprimerane reaguje. Bolo to pre ňu tajomstvom.

Až jedného dňa sa jej to podarilo z nej dostať. Stará pani jej porozprávala svoj životný príbeh. Keď bola dieťaťom, zomrela jej matka. Ostal otec, ona a jej staršia sestra. Otec sa po čase znova oženil. Macocha však veľmi zle prijala svoje dve nové, nevlastné dcéry. Strašia sestra sa vedela líškať, preto sa jej u svojej novej matky pomerne darilo. No mladšia sestra – táto naša pani – bola viac bitá, ako chleba sýta. Zmenil sa aj otec, ktorý ju mal dovtedy rád. Na popud macochy ju začal tvrdo a nespravodlivo bíjavať.

Po čase začali do rodiny prichádzať nové deti. Najprv sa narodilo jedno, potom druhé, tretie, až ich bolo päť. Hlavná starostlivosť o deti bola na tomto mladšom dievčati, na našej – teraz už starej – panej. Robila čo mohla, no macocha na nej vždy našla niečo, čo mohlo byť urobené ešte lepšie. Vinila ju za všetko, čo sa nevydarilo a tvrdo ju trestala. Ako dôsledok, dievča začalo postupne tieto deti – svojich nevlastných súrodencov –priam až neuveriteľne nenávidieť. Bola by ich aj pozabíjala, keby jej v tom čosi nebránilo.

Keď dospela, konečne odišla z domu. Vydala sa. S manželom dlho nemali deti. Ona nechcela. Bála sa detí až panicky. Vlastne ich nenávidela. Postupne však predsa privolila a  na svet priviedla syna a dcéru. Potom však znova počala, tretí krát. Nechcela už dieťa. Preto sa ho rozhodla zlikvidovať. V ôsmom mesiaci. Skákala dolu z výšky, hádzala sa na zem. Podarilo sa. Dieťa zabila. Potom počala znova. Opakovalo sa to. A aj po tretí krát. Celkove takto zabila tri deti.

Medzi tým zostarla. Jej vzťah k vlastným deťom bol hrozný. Syn jej neskôr zomrel v mladom veku na mozgovú príhodu. Ostala jej len dcéra, s ktorou sa nenávideli. Raz jej povedala, že ju chcela mať len preto, aby sa mal o ňu kto v starobe starať. Dcéra to nezniesla. Nenávisť sa prehĺbila ešte viac.

Po vyrozprávaní tohto príbehu sa sestre otvorili oči. To, čo videla – to negatívne správanie sa tejto ženy – malo svoju príčinu. Neuzdravená minulosť. Napomínala ju, aby to dala nejako do poriadku. Nechcela. Neskôr naša rehoľná sestra bola preložená. Chcela, aby k panej chodila iná sestra. Pani nesúhlasila. Nevedela si predstaviť, že by mala túto svoju príhodu rozprávať znova niekomu inému. Po čase sa dozvedela o jej smrti. Povedali jej, že zomrela v nemocnici, preklínajúc celý svet.

„Čosi sa muselo stať!“ Minulý príbeh tejto ženy bol kľúčom, ktorý vysvetľoval jej prítomnosť. Takýto príbeh však máme mnohí. Zaiste poznáme zo svojho okolia ľudí, ktorých správanie si nevieme vysvetliť. A my si len povieme: „Niečo sa v ich živote muselo stať!“ Takýto príbeh má aj náš svet.

Rozpráva nám ho kniha Genezis a čítali sme si ho v dnešnom prvom čítaní. Mnohí sa čudujeme, zvlášť keď študujeme dejiny sveta, alebo keď v médiách počujeme správy o tom, čo sa stalo, ako je možné, že ľudia sú schopní popáchať také strašné veci. Spomeňme si na koncentračné tábory počas Druhej svetovej vojny. Ako je možné, že ľudia z národa, ktorý patril medzi najrozvinutejšie a najvzdelanejšie sa mohli dopustiť takých zverstiev? Alebo správanie sa vojakov v mnohých vojnách v dejinách, nemilosrdné genocídy celých národov, brutality na bezbranných, na ženách a deťoch. Keď o tomto všetkom uvažujeme aj my si povieme: „Niečo sa muselo stať!“ Ľudstvo nie je v poriadku.      

Áno, čosi sa stalo. Svet, nevyšiel z Božích rúk taký, aký je teraz, informuje nás Genezis. To, čo Boh stvoril, bolo dobré. Aj človek bol dobrý. Dokonca tak dobrý, že bol nahý a vôbec mu to nevadilo. Lebo bol nevinný, ako malé dieťa. No potom sa to stalo. Chcel z prvej ruky poznať, čo to znamená jesť zo zakázaného stromu. Áno, dostal nové poznanie, no bolo to poznanie otroka.

Ktosi raz povedal: „Boj sa prvého pádu!“ A je to dobré varovanie. Človek sa má báť každého svojho pádu, no ten prvý je v čomsi najhorší. Dáva nám totiž spoznať chuť hriechu. A tá nemusí byť zlá. Pravdu povediac, hriech celkom chutí a to až tak, že človek túži po ďalšom ochutnaní a potom ďalšom. A keďže „s jedlom rastie chuť“, čím viac človek je, tým viacej po ňom túži, až sa nebadane stáva otrokom. Nie nadarmo je v raji spomínaný ako zvodca had. Had svoju korisť tak omotá a tak zovrie do svojho objatia, že sa z neho už nedostane. Objatie hada, to je najlepší popis stavu, v ktorom sa ocitne človek po ochutnaní hriechu. Len si analyzujme svoje závislosti, z ktorých sa dnes nevládzeme vymotať. Možno kedysi nám ktosi hovoril: nezačínaj si s tou cigaretou, lebo sa staneš závislým. Neskúšaj to s tou drogou, s tým vzťahom, ... lebo sa z toho nevymotáš. Neverili sme. Dnes to už vieme.

Čo s tým? Odpoveďou nám tajomstvo, na ktoré sa pripravujeme: tajomstvo smrti a zmŕtvychvstania Ježiša Krista. Ježiš presne na to prišiel sem medzi nás, aby nás oslobodil z hadovho zovretia. Boh sa Adama pýta „Adam, kde si?“ Toto je prvá otázka v Biblii. A je to aj otázka najdôležitejšia. Kde teda si, brat sestra? V čom si zovretý? Čoho presne otrokom si? A chceš sa stať slobodným?

Ak áno, otvor sa počas tohto pôstu pre Božiu milosť, ktorá sa ti ponúka cez Božie slovo a jeho sviatosti a tak sa stane, že hadovo zovretie v tvojom živote vystrieda náruč Božia a objatie Božie. 

04/03/2017 11:31