Čítaj článok Čítaj menu

Sociálne siete:

RSS:

Vatikánsky rozhlas

Hlas Svätého Otca a Cirkvi v dialógu so svetom

Jazyk:

Svätý Otec \ Iné príhovory

Homília pápeža Františka v Bazilike sv. Sabíny: „Zamilovaný prach“

Kardinál Jozef Tomko dáva znak popola pápežovi Františkovi - ANSA

01/03/2017 18:50

Vatikán 1. marca – V plnom znení prinášame homíliu Svätého Otca Františka pri slávení liturgie Popolcovej stredy 1. marca 2017 v Bazilike sv. Sabíny v Ríme.

«Obráťte sa ku mne celým svojím srdcom, […] vráťte sa k Pánovi» (Joel 2,12.13): je zvolanie, ktorým sa prorok Joel obracia na ľud v Pánovom mene. Nikto sa nemohol cítiť vylúčený: «Zvolajte starcov, zhromaždite deti, i tie, čo sajú prsia; […] ženícha […] i nevestu» (v. 16). Celý verný ľud je zvolaný, aby sa vydal na púť a klaňal sa svojmu Bohu, «lebo on je dobrotivý a milosrdný, zhovievavý a veľmi milostivý» (v. 13).

Aj my chceme byť odozvou na toto volanie, chceme sa vrátiť k milosrdnému srdcu Otca. V tomto čase milosti, ktorý dnes začíname, upriamme opäť náš pohľad na jeho milosrdenstvo. Veľký pôst je cestou: vedie nás k víťazstvu milosrdenstva nad všetkým, čo nás chce zdrviť alebo nás zredukovať na niečo, čo nezodpovedá dôstojnosti Božích detí. Veľký pôst je cestou z otroctva ku slobode, od utrpenia k radosti, zo smrti do života.

Znak popola, s ktorým sa vydávame na cestu, nám pripomína náš prvotný stav: boli sme vzatí zo zeme, boli sme stvorení z prachu. Áno, ale z prachu, ktorý bol v milujúcich rukách Boha, ktorý vdýchol svojho ducha života na každého z nás a chce to naďalej robiť; chce pokračovať v darovaní toho dychu života ktorý nás zachraňuje od iných druhov dychu: od škrtivého pridusenia vyvolaného naším egoizmom, od pridusenia vyprovokovaného žalostnými ambíciami a mlčiacou ľahostajnosťou; od pridusenia, ktoré udúša ducha, zužuje obzor a znecitlivuje tlkot srdca. Boží dych života nás zachraňuje od tohto pridusenia, ktoré zhasína našu vieru, ochladzuje našu lásku a ničí našu nádej. Prežívať Veľký pôst znamená úpenlivo túžiť po tomto dychu života, ktorý nám náš Otec neprestáva ponúkať v bahne našich dejín.

Dych Božieho života nás oslobodzuje od toho pridusenia, ktorého si často nie sme vedomí a na ktoré sme si už dokonca zvykli ako na niečo „normálne“, i keď jeho dôsledky pociťujeme; zdá sa nám to normálne, pretože sme si zvykli dýchať ovzdušie,  v ktorom je poklesnutá hladina nádeje, ovzdušie smútku a rezignácie, dusivé ovzdušie úzkosti a nepriateľstva.

Veľký pôst je čas povedať nie. Nie pridúšaniu ducha pre znečistenie spôsobené ľahostajnosťou, nedbanlivosťou myslenia, že život iného sa ma netýka; každým pokusom banalizovať život, zvlášť tých, ktorí na vlastnom tele nesú váhu toľkej povrchnosti. Veľký pôst chce povedať nie intoxikujúcemu znečisteniu prázdnymi a nezmyselnými slovami, drsnou a rýchlou kritikou, zjednodušujúcimi analýzami, ktoré nedokážu pojať komplexnosť ľudských problémov, zvlášť tých, ktorými sa najviac trpí.

Veľký pôst je časom povedať nie: nie pridusenosti modlitbou na uchlácholenie svedomia, almužnou na dosiahnutie vlastnej spokojnosti, postením sa pre dosiahnutie pocitu, že sme v poriadku. Veľký pôst je časom povedať nie pridusenosti, aká sa rodí zo zahľadeností do vlastného vnútra, ktoré vylučujú iných, ktoré sa chcú dostať k Bohu odsúvajúc bokom Kristove rany prítomné v ranách svojich bratov: z tých spiritualít, ktoré redukujú vieru na kultúry geta a vylúčenia.

Pôst je časom pamäti, je časom na premýšľanie a kladenie si otázok: čo by bolo z nás, keby nám Boh zavrel dvere? Čo by bolo z nás bez jeho milosrdenstva, ktoré sa neunavuje odpúšťať nám a vždy nám dáva príležitosť začať odznova? Pôst je časom klásť si otázky: kde by sme boli bez pomoci tichých tvárí toľkých, ktorí nám tisícorakým spôsobom podali ruku a veľmi konkrétnymi skutkami nám znova dali nádej a pomohli nám začať nanovo?

Veľký pôst je časom, aby sme sa vrátili k dýchaniu, je časom, aby sme otvorili srdce dychu toho Jediného, ktorý je schopný premeniť náš prach na ľudskosť. Nie je to čas na to, aby sme si roztrhli šaty pred zlom, ktoré nás obklopuje, ale skôr na to, aby sme v našom živote vytvorili miesto všetkému tomu dobru, ktoré dokážeme konať a zvliekli zo seba všetko, čo nás izoluje, uzatvára a paralyzuje. Pôst je časom spoluúčasti, aby sme mohli so žalmistom povedať: „Navráť mi [Pane] radosť z tvojej spásy a posilni ma duchom veľkej ochoty“, aby sme naším životom ohlasovali tvoju slávu (por. Ž 51,14), a náš prach sa mocou tvojho životodarného dychu premenil na „zamilovaný prach“.

(Preklad: Slovenská redakcia VR) -ab, ľm, jb-

01/03/2017 18:50