Čítaj článok Čítaj menu

Sociálne siete:

RSS:

Vatikánsky rozhlas

Hlas Svätého Otca a Cirkvi v dialógu so svetom

Jazyk:

Rubriky \ Spiritualita

Peter Dufka SJ: Duchovné priateľstvo

Priateľské stretnutie pápeža Františka so svojimi rodákmi: rabínom Abrahamom Skorkom a imámom Omarom Abboudom - AFP

05/02/2017 11:31

Páter Peter Dufka SJ vo svojej rubrike venovanej spiritualite súčasného človeka vysvetľuje, v čom spočíva duchovné priateľstvo a ako je cenné pre život. Autor prednáša na Pápežskom východnom inštitúte v Ríme.

AUDIO:

Priatelia v Pánovi – tak nazval sv. Ignác z Loyoly svojich prvých spoločníkov, z ktorých neskôr vznikla rehoľa jezuitov. Priateľstvo v Pánovi je niečo, čo by malo charakterizovať všetky duchovné spoločenstvá a nemalo by sa nikdy vytratiť z rehoľných rodín. I na tento rozmer pamätali niektoré z nich 2. februára, v deň   zasväteného života. Čo je však duchovné priateľstvo a aké atribúty by ho mali charakterizovať? Zvykli sme si používať výraz priateľstvo i na označenie vzťahov, ktoré  so skutočným priateľstvom nemajú veľa spoločné. Veľmi zjednodušene niektorí autori uvádzajú tri kategórie priateľstva. Svetské, duševné a duchovné. Skúsme si ich všimnúť trochu bližšie.

1. Svetské priateľstvo

Istý taliansky manažér sa v deň svojich narodenín vyjadril: To, čo by som najviac ocenil v tento deň, nie je žiadny hmotný dar, i keby mal akúkoľvek hodnotu. Ak mi chcete urobiť radosť, dajte mi telefónne číslo človeka, na ktorého sa môžem obrátiť, keď budem niečo potrebovať. Toto má pre mňa najväčšiu hodnotu. Ľudia, ktorí majú vplyv a ďalšie kontakty, to je podľa tohto manažéra hodnota, ktorá všetko prevýši. Zdá sa, že sa tento človek dotkol jadra úspešnosti a spôsobu postupovania v tejto krajine. Bez priateľov a priateľových priateľov sa človek v Taliansku ďaleko nedostane.

Sú však títo ľudia skutočnými priateľmi? Sú len inštrumentmi alebo prostriedkami na dosiahnutie toho, čo dotyčný potrebuje. Po krátkom čase toto priateľstvo v podobe telefónneho čísla jeho majiteľ odloží  a vytiahne ho až vtedy, keď ho bude opäť potrebovať. Sám som si všimol, ako kdesi vo svojom vnútri majú viacerí ľudia uložený takýto rozmer priateľstva. Nejeden z nich si však s bolesťou povzdychne: Mám priateľov, ktorí sa ozvú iba vtedy, keď niečo potrebujú. Inokedy nikdy. Je to priateľstvo zredukované na inštrumentálny vzťah, po ktorom dotyčný siahne zo zištných, praktických dôvodov.

Spomínam si na istého podnikateľa, ktorý mi pri každom stretnutí neosobne podá ruku a zdvorilo sa opýta, ako sa mám a čo práve robím. Sú to však len vonkajšie naučené prejavy človeka, ktorý sa sústreďuje len na jednu jedinú vec: aký osoh môže  mať zo mňa pre svoj biznis. Táto jeho nevyslovená otázka je pri každom stretnutí tak dominantná, že stretnutie s ním ako s človekom je takmer nemožné.    

Do tejto kategórie svetských priateľstiev patrí i oblasť telesného priateľstva, ktoré je postavené na utilitarizme a osobnej príjemnosti prerastajúcej do nečnosti a hriešnych návykov. So skutočným priateľstvom ani jeden z týchto uvedených vzťahov nemá veľa spoločného.     

2. Duševné priateľstvo

Do druhej kategórie patria duševné priateľstvá, ktoré podľa Williama Barryho, amerického jezuitu a uznávaného odborníka v oblasti spirituality, predstavujú  afektívne či úctivé priľnutie k druhej osobe. Podľa neho môžeme rozlíšiť viaceré  motívy tohto priateľstva. Prvým z nich je skutočnosť, že je to spôsob existencie ľudských bytostí a žiť v istom spoločenstve priateľských vzťahov je niečo   prirodzené. Jedna z definícií ľudskej bytosti je homo socialis, čo znamená, že človek je vo svojej podstate spoločenský tvor. Akosi automaticky vyhľadáva spoločenstvo ľudí, s ktorými môže prežiť niektoré chvíle života, komunikovať s nimi a vzájomne sa s nimi zdieľať.

Do tejto oblasti patrí i priateľstvo, ktoré vystihuje istá príťažlivosť charakteru. Hlavný motív tohto priateľstva je príťažlivosť, ktorú človek pociťuje v prítomnosti druhej osoby, a preto chce s ňou prežiť nejaký čas. Zaujímavosť a atraktivita môže byť rôzneho druhu. Môže sa nás dotknúť vzhľad, šarm, dobrota, intelekt, charakter alebo odvaha. Niekedy sa nám zdajú ľudia atraktívni a zaujímaví, pretože ich vidíme v inom svetle, ktoré sa však časom môže zmeniť a priateľský vzťah postupne vyprchá.

Niektoré osoby nás priťahujú pre isté hodnoty. V ich prítomnosti je užitočné zotrvať v neposlednej miere i pre  podnetné myšlienky, ktoré sprostredkujú. Tieto osoby vyhľadávame z prirodzenej túžby obohatiť seba samého. Logika je v tomto prípade veľmi jasná: chcem byť tvojím priateľom, pretože chcem byť dobrý, ako si ty. I naše slovenské porekadlo hovorí: Povedz mi, s kým sa priatelíš a ja ti poviem, kto si.  

Na adresu tohto druhu priateľstva slávny hudobný skladateľ a klavirista Ludwig van Beethoven raz povedal: „Môj talent má mnoho priateľov, ale moja láska ani jedného.“

3. Duchovné priateľstvo, ktoré patrí do tretej kategórie, je však ešte niečo viac ako práve uvedené rozmery vzťahu. Tvrdí to i stredoveký autor, cistercián Aelred z Rievaulxu (1110 – 1167), ktorý je autorom diela s názvom Duchovné priateľstvo. Duchovné priateľstvo podľa neho súvisí s troma latinskými slovami: amicus, amor, animus (priateľ, láska, duša). Priateľstvo je takto prejav lásky, ktorá vychádza z hĺbky duše človeka. Nemá primárny cieľ materiálne, intelektuálne a ani estetické obohatenie. V centre skutočného priateľstva je Kristus a skutočný priateľ je akoby strážcom duchovného života toho druhého.

Gréci vyjadrovali priateľstvo pojmom philia, čím označovali priateľskú lásku, ktorá môže byť medzi rôznymi ľuďmi. Aristoteles dokonca zaradil philiu medzi čnosti. Rímsky právnik a filozof Marcus Tullius Cicero povedal, že vďaka priateľstvu vzdialení ľudia sú na blízku, chudobní sú bohatými, slabí sa stávajú silnými  a dokonca mŕtvi s nami neustále žijú. Priateľovo je podľa neho slávou  neznámych, domovom utečencov a liekom chorých.

Aelred z Rievaulxu však hovorí, že priateľstvo môže vystúpiť na ešte vyšší stupeň dokonalosti, ktorým je priateľstvo s Bohom. Pozerá na priateľstvo akoby cez Božiu optiku a poukazuje na krehkosť ľudských vzťahov, ktoré spevňuje vzťah k Bohu. Priateľstvo akoby nabralo ďalší stupeň dokonalosti, ktorý spočíva v jeho vertikálnom rozmere, ktorým je práve vzťah k Bohu.

Duchovné priateľstvo sa rodí z istého súladu medzi ľudskými a Božími vecami, ktoré sú zjednotené v jednom cite lásky. Duchovné priateľstvo odmieta všetko zlé a túži po tom, čo je dobré. Vedie ho múdrosť i dobrota a ochraňuje ho Božia sila. 

Milí priatelia, duchovné priateľstvo je jeden z najkrajších darov života. Nedá sa nasilu vynútiť. Treba naň čakať, pokiaľ nám ho daruje Darca všetkých darov. Je to práve Boh, ktorý priťahuje k sebe ľudí so súzvučným srdcom. Vznik duchovného priateľstva je vždy zahalený istým tajomstvom. Pôvodcom tohto priateľstva je totiž Boh. On privádza priateľa k priateľovi a oboch k sebe.

05/02/2017 11:31