Zamyslenie pátra Milana Bubáka SVD: Profil šťastného človeka

Zamyslenie pátra Milana Bubáka SVD nad liturgickými textami 4. nedele v cezročnom období (cyklus A: Mt 5,1-12): Profil šťastného človeka

Zaiste niet medzi nami človeka, ktorý by netúžil byť šťastný. Napriek tomu, mnohí šťastní nie sú a to dokonca ani v prípade, že dosiahli, po čom túžili. Prečo? Lebo nie všetky veci majú schopnosť nás šťastnými urobiť.  Niektoré veci sú napohľad veľmi príťažlivé, ale vo vnútri sú klamné. Naopak sú veci, pred ktorými utekáme, no keď ich nakoniec vyskúšame, sme prekvapení ich silou. Takýmito sú bezosporu Ježišove blahoslavenstvá, ktoré nám predstavuje nedeľné evanjelium. Je to návod na šťastný život. Slovo blahoslavený, ktoré používame v slovenčine je prekladom gréckeho slova makarios, čo v origináli znamená šťastný. Pozrime sa teraz na tento profil šťastného človeka zblízka. Ježiš hovorí, že

1. šťastný je ten, kto je v duchu i v srdci chudobný. Je to človek, ktorý si uvedomuje svoju veľkosť na jednej strane, no zároveň malosť na strane druhej. Vie, že vo svojom srdci nosí síce celý vesmír, no zároveň si uvedomuje, že je nesmierne závislý, a to aj od Boha, aj od ľudí. Chudobný v duchu je ten, kto žije v pravde. Kto si uvedomuje svoju núdzu pred Bohom, a kto je nie vlastníkom ale iba správcom svojich darov. Kto nie je príliš sebavedomý a náročný, kto si nezakladá na svojom postavení, na tituloch, na moci, majetku (hoci o zveľaďovanie všetkého tohto sa usiluje), ale kto zakladá svoj život iba na Bohu. Aby bol človek schopný takéhoto postoja, potrebuje rásť v múdrosti.

2. Šťastný je ten, kto smúti. Je to človek, ktorého skľučuje pominuteľnosť, neistota a núdza tohto sveta, ktorého zarmucuje bezprávny stav a ľahostajnosť tohto sveta, nestálosť ľudí v dobrom a ich náklonnosť k zlu, ktorého skľučujú povrchné triumfy a násilie vo svete. Šťastný je ten, kto cíti, že aj on sám sa podieľa na nešťastnom behu týchto vecí a preto ho to zarmucuje. Jeho smútok to je skôr ľútosť nad tým, že aj on sám má účasť na tomto trpkom stave vecí vo svete. Šťastný je ten, kto neberie na ľahkú váhu žiadne utrpenie. Ani svoje ani utrpenie iných. Nad utrpením vie plakať, no zároveň je schopný vidieť poza jeho horizont, do diaľky. Smútok je podmienkou k tomu, aby bol človek schopný kráčať k čomusi novému.

3. Šťastný je ten, kto je tichý, ktorý sa usiluje znova a znova všetko po dobrotky začínať a je v tom neúnavný. Objavuje nové a nové cesty lásky a nové cesty služby ľuďom a to bez humbuku a slávnostných rečí a aj po storakom sklamaní sa, stále verí v silu a pôsobnosť dobrotivosti. Krik a tvrdé slová nie sú jeho metódami a už vonkoncom nie tvrdé päste. Verí, že srdce iného sa otvorí až na celkom tiché a láskavé slovo. Preto za silu, ktorá udržuje život považuje trpezlivosť a vytrvalosť.

4. Šťastný je ten, kto smädí po spravodlivosti. So živelným nepokojom pociťuje vždy znova a znova potrebu Božieho slova a Božieho života. Duchovný život je mu srdcom každého dňa. Nie je to pre neho len niečo celkom na okraji, ako ozdoba, alebo ako koníček. Hľadá Boha celou silou svojej duše a keď ho objavil, hľadá ešte vrúcnejšie spojenie s ním a hlbší život z neho. Človek smädný po spravodlivosti je večný hľadač. Hľadá nové cesty, nové spôsoby, nové dobrodružstvá ako sa dostať k prameňu všetkého: k Bohu. Preto sa nikdy neuspokojí s tým, čo už dosiahol. Jeho život je ustavičným pohybom a ustavičným rastom.

5. Šťastný je ten, kto je milosrdný, ten, kto sa nehanbí za to, že má dobré srdce, ktorý spozoruje každú núdzu okolo seba a všimne si s láskou každého nešťastného človeka. Je to človek, ktorý spolucíti so všetkými, ktorí zlyhali, aj keď si to zavinili sami. Vie spolucítiť, vie potešiť, vie poradiť a pomôcť. Nikto sa neobracia nadarmo na jeho dobrotivé srdce. Pre milosrdného človeka na prvom mieste je vždy človek. Nikdy nekladie žiadnu literu zákona pred človeka. Najhlavnejším cieľom pre neho je dobro človeka.

6. Šťastný je ten, kto si uchováva čisté srdce. Je to človek, ktorý to myslí vážne s Bohom i s ľuďmi. Je rýdzi. On sám ako aj jeho slová sú jasné, isté, jednoznačné, srdečné a jeho láska je vyrovnaná. Jeho život je transparentný. Nepotrebuje nič skrývať. Nevedie dvojitý život: jeden súkromný a druhý verejný. Jeho správanie a jeho postoj k práci a ľuďom je spoľahlivý. Chodí s čistým srdcom po uliciach, plný pozornosti, a nikdy neuhýba, ani sa nekláti vo svojej čistote pred zlom. Vo svojej čistote srdca je pevný.

7. Šťastný je ten, kto šíri okolo seba  pokoj. Šíriť pokoj, to je jeho denné povolanie. Hľadá to, čo spája, hľadá jednotu. Vie, že pokoj nie je zadarmo, že nie je lacný. A tiež vie, že vonkajší pokoj je výsledkom iba pokoja vo vnútri. Človek vlastní tento pokoj, keď je zmierený sám so sebou ako aj s Bohom. Zmierenie, prijatie pôsobí pokoj. Takýto človek je potom ochotný platiť za pokoj okolo seba i pokorením, ale aj húževnatosťou. Nikdy nechce ťažiť zo sporu dvoch stránok. Je vždy tretím, ktorý sprostredkuje a ktorý zmieruje podľa pravdy Božej a v láske. Často sa stane preto terčom oboch nepriateľských stránok. Ale Boh ho práve vtedy najviac považuje za svojho syna alebo dcéru.

8. A konečne, šťastný je ten, kto je prenasledovaný pre spravodlivosť. Nemožno ho kúpiť a nemožno ho zraziť na kolená. Neuhne pred nijakým nespravodlivým tlakom a násilím, neuhne ani pred lichotením, zvodom a pred sľubmi. Nebúri sa ak ho stihne prenasledovanie bez jeho viny, naopak znáša ho pre víťazstvo spravodlivosti. V takomto utrpení vidí vlastne potvrdenie, že je opravdivým učeníkom Kristovým. Nejde tu o prenasledovanie lacné: za tvrdohlavosť, neschopnosť k dialógu, k zmene postojov. Ide to o prenasledovanie za spravodlivosť, za vernosť veciam zásadným, od ktorých nemožno odstúpiť. Spravodlivý človek nie je ostentatívny vo svojej spravodlivosti. No jeho spravodlivosť ak je pravá z neho sála. Niektorých priťahuje, iných – zlých, žiarlivých, závistlivých – rozčuľuje. No šťastný človek je verný.

Poznáš ľudí, ktorí nosia túto magnu chartu šťastia vo svojom srdci? Nemyslím ľudí, ktorí všetkých osem blahoslavenstiev perfektne žijú. Takí medzi nami nie sú. Myslím ľudí, ktorí sa o ich žitie snažia. A takí sú! Nechcel by si aj ty patriť medzi nich?