Zamyslenie pátra Milana Bubáka SVD: Kto a akí boli tí, ktorých si Ježiš povolal?

Zamyslenie pátra Milana Bubáka SVD nad liturgickými textami 3. nedele v cezročnom období (cyklus A: Mt 4,15-22): Kto a akí boli tí, ktorých si Ježiš povolal?

V dnešnom evanjeliu máme príbeh povolania apoštolov. Ježiš ich potreboval, aby cez nich mohol konať svoju misiu až do konca sveta. On sám na tomto našom svete telesne pôsobil iba veľmi krátky čas. Chcel však, aby jeho misia formácie a pozývania ľudí k šťastnému a trvalému životu trvala až do konca sveta. A preto si povolal apoštolov a po nich ich nástupcov ako svojich pomocníkov. Pozrime sa na jeho apoštolov zblízka. Kto presne boli títo dvanásti? Čo to boli za ľudia? Aké mali charaktery? Aké silné stránky? Aké slabiny?

Prvým bol Šimon. Všade v evanjeliách a v apoštolských listoch je spomínaný vždy na prvom mieste, pretože Kristus si ho vyvolil, aby viedol jeho cirkev. Dostáva od neho nové meno Peter (čo znamená Skala). Hoci vo svojej dôvere v Krista bol veľakrát veľmi kolísavým (Mt 14, 32) a pri zapretí Pána aj charakterovo málo pevným (Mt 26, 96n), Pán predsa na ňom stavia svoju Cirkev. Pevnou skalou je však jeho úrad a nie jeho osoba. Dejiny ukážu, koľko slabých, kolísavých a hriešnych osobností bude stáť na čele Kristovej Cirkvi – no aj napriek tomu tento úrad bude stále tvrdou skalou, ktorá bude ľuďom pevne a neochvejne ukazovať cestu k spáse.

Ďalší apoštol, Ondrej, bol pokrvným bratom Petra. Jeho grécke meno (andrea po grécky znamená niečo ako mužský) svedčí o tom, že v ich rodine bol asi silný vplyv gréckej kultúry. Koľko dobrého môže byť aj dnes v Cirkvi vykonaného, keď sa miešajú kultúry!? Dejiny tiež ukazujú, že v špeciálnych službách Cirkvi sa často nachádza viac súrodencov tej istej rodiny. To je dôkazom, že opravdivá zbožnosť v rodinách je najlepšou pôdou pre duchovné povolania! V apoštolskom zbore sú až tri dvojice bratov.

Jakub „starší“ a evanjelista Ján boli tiež rodnými bratmi. Prvý mučeník spomedzi apoštolov, Jakub, stojí vedľa Jána, veľkého mystika, miláčika Pána a autora piatich kníh Nového zákona. Obaja mali búrlivé povahy a chceli raz v hneve zvolať Božie blesky na zátvrdlivých Samaritánov za čo ich Pán nazval „synmi hromu“ Avšak Božej milosti dovolili, aby ich pretvorila na oddaných učeníkov a na zvlášť vynikajúcich hlásateľov Božej lásky. V Božom ľude budú vo všetkých časoch jestvovať medzi veriacimi a kňazmi prudké povahy, ktorým budú blesky a hromy bližšie než zhovievavosť Pána. Aj tieto vlastnosti môže Božia milosť usmerniť a urobiť z nich vynikajúcich apoštolských pracovníkov.

Filip bol podľa toho, čo hovorí Písmo od prirodzenosti človekom plným bázne a tiež tým, ktorý sa rád delí o zážitky, ktoré má aj s inými. Takéto delenie spôsobilo, že za Ježiša nadchol aj svojho priateľa Bartolomeja (nazývaného aj Natanael). Ten bol dosť prostorekým a úprimným človekom, čo je vlastnosť, ak sa používa dobre, veľkej ceny, lebo je opakom pretvárky. Obaja, aj Filip aj Bartolomej, boli tichej, čestnej a priamočiarej povahy, a preto si navzájom dobre rozumeli. Obaja nás učia veľkému významu duchovného priateľstva.

Tomáš bol povahy pomalej a dôkladnej, ktorý len tak ľahko neuveril hocičomu.  No keď sa o niečom presvedčil, že je to pravdivé, potom bolo jeho presvedčenie už pevné a nezvratné. Jeho požiadavke voči Ježišovi, aby mu dal jasné dôkazy o tom, že to je on, vďačíme za istotu viery v zmŕtvychvstalého Pána. Vždy budú v Cirkvi aj ľudia, dokonca i kňazi, ktorých prvou reakciou tvárou-tvár rôznym znameniam bude pochybnosť a požiadavka, dostať silné dôkazy pre to, čo sa od nich žiada, aby tomu uverili. A to je dobre. Ľahkovernosť nie je najlepšou vlastnosťou veriacich. Hľadajúci Tomášovia sa stávajú obyčajne najvernejšími vyznavačmi!

Matúš, daňový úradník, mal profánne zamestnanie, na ktorom spočívala hana spolupráce s okupantmi a nespravodlivého vykorisťovania vlastných spoluobčanov. Na ňom i na neskorších vysokopostavených ľuďoch v Cirkvi je vidieť, že Pán môže použiť na duchovné úlohy aj jasných hriešnikov. Omilostený hriešnik má často zvláštne schopnosti použiť svoje vlastné minulé skúsenosti k účinnému hlásaniu Božieho milosrdenstva a odpustenia.

Jakub „mladší“, ktorého matka Mária bola príbuznou Bohorodičky (Jn 19, 25), bol podľa toho príbuzným Pána. Svätý Pavol ho nazýva bratom Pána (Gal 1, 19) a ako jeruzalemského biskupa „stĺpom Cirkvi“ (Gal 2, 9). Jakub si uchoval po celý život zvlášť vyhranené židovské vlastnosti, ako o tom svedčí jeho list ku kresťanom so židovstva a jeho reč na prvom ekumenickom koncile v Jeruzaleme. Aj dnešný kresťan či kňaz si môže uchovať prirodzené vlastnosti svojej rasy, národa či temperamentu. Nie je preto správne sa pohoršovať nad ľudskými vlastnosťami kresťana či kňaza, samozrejme pokiaľ tieto jeho vlastnosti nie sú výslovne proti Božiemu zákonu a nespôsobujú rozkoly.

Brat Jakuba mladšieho, Júda Tadeáš, patrí k poslednej dvojici bratov v apoštolskom zbore a k tzv. „príbuzným Pána“ (Mt 13, 55; Mk 6, 3; Lk 6, 16; Sk 1, 13). Od dávnych čias si ho ľudia uctievajú ako ochrancu cti a dobrého mena a ako mocného prímluvcu u Boha v rozličných starostiach a neriešiteľných problémoch. Napísal tiež jeden kanonický list Písma a podľa najstarších cirkevných spisovateľov (napr. Hegesippa) bol ženatý a bol otcom niekoľkých detí. To svedčí o tom, že človek každého stavu môže byť povolaný aj k najvyšším úradom a službám v Cirkvi.

Šimon Horlivec bol asi ako mladý muž príslušníkom politického revolučného hnutia v Palestíne, tzv. zelótov, ktoré sa snažilo o prevrat a tak o politické oslobodenie Židov od Rimanov. Pán potrebuje aj tohto muža pre svoje kráľovstvo; podľa jeho príkladu by aj ostatní kresťania mohli pochopiť, že najlepšou formou starostlivosti o krajinu alebo štát („polis“) je plnenie si svojich občianskych úloh podľa Kristovho poriadku.

A konečne prichádzame k postave apoštola-zradcu Judáša. Judáš by si zasluhoval, aby sme o ňom rozjímali asi častejšie. Dvanástina apoštolov odpadla od Ježiša, čo  nie je málo. Divíš sa ešte, že v dejinách budú stále existovať zradcovia a odpadlíci, a to dokonca aj medzi  kňazmi a biskupmi? Daj si sám pozor. Ani najlepší seminársky odborník –  formátor, Ježiš, nemohol zabrániť odpadlíctvu vyvoleného muža, preto si nebuďme príliš istí sami sebou, ale radšej sa oddajme pokore.

Jedenásť dvanástin, teda drvivá väčšina apoštolov, ktorých Ježiš povolal – aj napriek tomu, že boli takí rozdielni – vo svojom povolaní vytrvala a Kristovi bola verná až do konca.  Kňazské a biskupské škandály sa občas prihodia, no oni nemôžu byť dôvodom pre nedôveru k celému kňazskému stavu či prekážkou tvojho dobrého vzťahu k Bohu. Nech sú ti vodcami nie tí, ktorí zradili, ale tí, ktorí vytrvali.