Zamyslenie pátra Milana Bubáka: Predstavenie Ježiša

Zamyslenie pátra Milana Bubáka SVD nad liturgickými textami 2. nedele v cezročnom období (cyklus A: Jn 1, 29-34): Predstavenie Ježiša

Keď chceme ľuďom predstaviť nového, im neznámeho človeka, je dôležité ako presne to urobíme. Ak chceme, aby ho ľudia prijali a vytvorili si s ním dobrý, a otvorený vzťah, musíme veľa premýšľať nad tým, čo presne o ňom povieme a čo zdôrazníme. Napríklad do školy príde nový učiteľ. Je vzdelaný, študoval na niekoľkých zahraničných univerzitách, má veľa akademických titulov. Môžem ho žiakom predstaviť takto: „Toto je Dr. Novák. Doktor znamená, že je veľmi vzdelaný a veľa toho vie.“ Na toto však môžu žiaci reagovať rôzne. Niektorí sa možno potešia, že majú pred sebou kompetentného človeka, ktorý ich veľa naučí. No možno viac bude tých, ktorí si povedia: „Ten bude náročný! Možno bude voči nám aj nemilosrdný...!“ A môžu sa voči nemu uzavrieť. Keď ho ale predstavím takto: „Toto je pán Novák, váš nový učiteľ. Chcel učiť práve vás a veľmi sa na vás tešil. A dúfa, že vám bude nielen učiteľom, ale aj priateľom.“ Toto môže študentov naladiť úplne inak.  

V evanjeliu dnešnej nedele Ján Krstiteľ predstavuje ľuďom Ježiša. Po svojom 30-ročnom skrytom živote Ježiš vychádza von, prichádza medzi ľudí a chce medzi nimi verejne pôsobiť a takto začať plniť svoje poslanie. Ján Krstiteľ vedel, že jeho úlohou je pripravovať ľudí na jeho príchod, a že keď raz Ježiš príde, jeho úlohou bude týmto ľuďom ho aj predstaviť. Možno si predtým Ján neraz položil otázku: „Ako to urobím, keď ten čas príde? Ako by som ho mal presne ľuďom predstaviť? Aké slová by som mal vybrať? K čomu ho pripodobniť, čo na ňom zdôrazniť, aké jedno slovo použiť, aby vyjadrovalo nielen podstatu jeho misie, ale zároveň aby aj ľuďom otvorilo oči a vyburcovalo v nich túžbu vytvoriť si s ním vzťah?

Možno mu napadli aj slová ako Učiteľ, Kráľ, Mesiáš, Divotvorca, Filozof, Lekár, Vodca, Kazateľ... No, keď sa nad nimi hlbšie zamyslel, musel uznať, že aj keď všetky tieto tituly sú dobré a určite budú všetky pravdivo vystihovať Ježišovu misiu, predsa žiaden z nich, vybratý samostatne, nevyjadrí všetko. A tak pravdepodobne žiaden z nich nebude schopný ani v ľuďoch zarezonovať natoľko silne, aby si s ním túžili vytvoriť vzťah.

A tu to zrazu prišlo. Z ničoho nič tu pred Jánom stojí Ježiš a Ján zo seba vyhŕkne slová, ktoré ani nemohli byť presnejšie: „Hľa, Boží Baránok, ktorý sníma hriechy sveta.“ S davom to muselo zatriasť. Efekt sa dostavil okamžite. Hneď dvaja z Jánových učeníkov sa odobrali a šli za Ježišom. A po nich ďalší.

Ježiš – Boží Baránok. Čo tento titul, milí priatelia, znamenal? Čo pod ním Židia, Jánovi poslucháči rozumeli? Najmenej dve veci. Prvou bolo Egyptské otroctvo. Židia sa do Egypta dostali za čias Jozefa Egyptského. Jozef bol v Egypte druhým po faraónovi a bol jedným z nich. Mali sa v Egypte teda dobre. No Jozef zomrel a Egypťania si zo Židov urobili otrokov a tvrdo ich utláčali. Po 400 rokoch zatúžili vrátiť sa domov do svojej vlasti, ktorú kedysi za Jozefa vo vidine skvelého života opustili. Faraón ich však odmietol prepustiť, pretože by bol stratil lacnú pracovnú silu. Na to Boh rukami Mojžiša zoslal na Egypťanov desať egyptských rán. Najhoršia bola posledná, desiata: smrť prvorodeného v každej rodine okrem tých, ktorých veraje vchodových dverí budú poznačené krvou jednoročného baránka, ktorého si Židia mali podľa inštrukcií Božích zaobstarať a ho zabiť. Po tejto desiatej rane faraón Židov konečne prepustil na slobodu.

A tak Baránok bol pre Židov symbolov dvoch vecí: záchrany pred smrťou a vyslobodenia z otroctva. Tieto dve veci si potom neskôr, keď sa už konsolidovali vo svojej vlasti ako národ pripomínali vždy počas Paschy v Jeruzalemskom chráme.

No nebola to len spomienka na minulosť, ale aj poukaz na prítomnosť. V symbolickom zmysle bol totiž Egypt pre nich obrazom toho, ako funguje hriech. Do Egypta šli s vidinou skvelého života. No ten trval veľmi krátko. Rýchlo sa rozplynul a na jeho miesto prišlo otroctvo. Takto presne funguje hriech. Láka človeka na niečo, čo je len ilúzia a zanecháva v ňom blen. A tak ľudia, vedomí si svojich hriechov a ich dôsledkov, čakali na Baránka, ktorý by ich zachránil pred trestom alebo deštrukciou, ktorú im ich hriechy spôsobujú, a ktorý by ich vyviedol z posadnutosti hriechu a hriešnych návykov na slobodu.

Druhý obraz, ktorý ľudia pod slovom Baránok rozumeli, bol obrad, ktorý Židia podľa nariadenia zo 16. kapitoly Knihy Levitikus praktizoval pri obrade zmierenia. Na baránka alebo na kozla kládli svoje ruky a tak mu odovzdávali svojej hriechy. Potom ho odviedli do púšte, aby tam zomrel.

Takéto obrady a obete v Jeruzalemskom chráme boli však len symbolom, predobrazom. Čosi naznačovali, ale to nespôsobovali. Boli len znakom ale nie skutočnosťou. A Židia to vedeli. Vedeli tiež, že toto sa však raz naplno splní a uskutoční, a to v Mesiášovi, ktorý medzi nich má prísť, v Kristovi. No a keď Ján ukázal teraz na Ježiša a nazval ho Baránkom Božím, ktorý sníma hriechy sveta, aj on, aj ľudia vedeli veľmi dobre a veľmi presne, čo tým myslí a čo to znamená.

Milí priatelia, ako znie nám, našim ušiam, dnes, tento titul Ježišov? To, či v nás vyvoláva tie isté emócie, ako vo vtedajších židoch, poslucháčoch Jána Krstiteľa, bude závisieť od toho, ako vnímame seba a svoju hriešnosť. Ak si myslíš, že nie si hriešnik, potom ti slová Baránok Boží, ktorý sníma hriechy sveta nebudú hovoriť vôbec nič. No ak svoj hriech dokážeš precítiť, potom to bude pre teba znamenať veľa, veľmi veľa. Napríklad to, čo popisuje známy kazateľ Wilhelm Busch vo svojich spomienkach. Bolo to počas vojny v Nemecku. Predvolalo si ho gestapo. Hoci vedel, čo gestapo je, vcelku sa pri čakaní nudil. Prechádzal sa hore-dole po čakárni. Boli tam skrine s osobnými spismi ľudí. Zrazu mu udrelo do očí na jednom šuflíku v zozname spisov meno: Wilhelm Busch. „Odrazu ma opustila nuda a mne sa rozbúchalo srdce. Bol som zvedavý, čo tam je o mne napísané. Ale nemal som tú odvahu sa do toho pozrieť. Pomyslel som si: Tak je to aj v prípade mňa a Boha. Je tu spis. A sú tam samé moje hriechy a neresti. No Ježiš tento spis zničil. Na kalvárii – svojou krvou.“

Milí priatelia, každý si svojím životom píšeme nejaký spis. No Boží Baránok – Ježiš, ho svojou krvou maže. Avšak iba za podmienky, že ty o to stojíš. Ježišu, ďakujeme ti za tvoju spásu. Amen.