2017-01-09 15:40:00

Svätý Otec František veľvyslancom pri Svätej stolici: Pokoj je dar, výzva i úsilie


Vatikán 9. januára – Pápež František dnes prijal členov diplomatického zboru akreditovaných pri Svätej stolici pri príležitosti začiatku nového roku. Vatikán v súčasnosti udržuje diplomatické vzťahy zo 182 krajinami. Poslednou krajinou, ktorá podpísala začiatkom decembra uplynulého roku dohodu so Svätou stolicou je Mauritánska islamská republika. Na stretnutí so Svätým Otcom v Kráľovskej sále Apoštolského paláca sa zúčastnil aj veľvyslanec Slovenskej republiky pri Svätej stolici Peter Sopko.  ​  

Pápež František sa vo svojom dlhom a zanietenom príhovore venoval predovšetkým témam bezpečnosti a mieru vo svete. Na úvod podčiarkol, že uplynulý rok bol bohatý na stretnutia s mnohými hlavami štátov a predstaviteľmi vlád, ako aj na podpisy a ratifikácie bilaterálnych dohôd, pričom spomenul Konžskú demokratickú republikuStredoafrickú republikuBenin a Východný Timor.

„Zatiaľ čo pre mnohých sa dnes pokoj zdá byť určitým spôsobom garantovaným dobrom, takmer ako dosiahnuté právo, ktorému sa už viac nevenuje pozornosť, pre mnohých je stále len ďalekou fatamorgánou,“ prihovoril sa na úvod prítomným Rímsky biskup. Podľa jeho slov „sme často premožení obrazmi smrti, bolesťou nevinných, ktorí prosia o pomoc a útechu“„drámou utečencov, ktorí utekajú pred vojnou alebo migrantov, ktorí tragicky hynú“.

Pri tejto príležitosti si Svätý Otec zaspomínal na medzináboženské stretnutie za pokoj v septembri 2016 v Assisi a poukázal na to, že každý náboženský prejav by mal prispieť k šíreniu pokoja. „Bohužiaľ, sme si vedomí toho, ako aj dnes náboženská skúsenosť môže byť neraz použitá ako zámienka pre uzavretia sa, sociálne vylúčenia a násilie,“ zamyslel sa pápež, narážajúc na nárast prejavov terorizmu vo svete v uplynulom roku. Ako príklady uviedol Afganistan, Bangladéš, Belgicko, Egypt, Francúzsko, Nemecko, Irak, Nigériu, USA či Turecko:

„Vyzývam preto všetky náboženské autority, aby sa zjednotili v silnom zdôraznení toho, že nikdy nemožno zabiť v Božom mene. Fundamentalistický terorizmus je ovocím vážnej duchovnej biedy, ktorá je neraz spojená aj so značnou sociálnou chudobou. Je možné úplne ho poraziť jedine vďaka spoločnému prínosu náboženských lídrov, ako aj tých politických“.   

Svätý Otec tiež vyzdvihol iniciatívu Rady Európskej únie, ktorá sa v uplynulom roku začala venovať „úlohe výchovy k prevencii pred radikalizáciou, ktorá vedie k terorizmu a k násilnému extrémizmu“. Ako ďalej pápež vysvetlil: „Ide o príležitosť prehĺbiť prínos náboženského fenoménu a úlohu výchovy k skutočnej pacifikácii sociálneho tkaniva“:

„Prajem si vyjadriť presvedčenie, že žiadna politická autorita sa nesmie limitovať na garantovanie bezpečnosti vlastných občanov..., ale je tiež povolaná stať sa skutočnou šíriteľkou a sprostredkovateľkou pokoja. Pokoj je «aktívna cnosť», ktorá si vyžaduje úsilie a spoluprácu každého jednotlivca i celého sociálneho útvaru vo svojom celku“.

Potom, ako pápež František citoval zo svojho posolstva na 50. svetový deň pokoja, ktorý Cirkev slávila 1. januára, vyzdvihol „zhovievavé gesto“ niektorých vlád voči väzňom. Na „vytvorenie podmienok hodných dôstojného života pre väzňov“ viackrát apeloval aj počas Roku milosrdenstva.

Ďalšou dôležitou témou pápežovho prejavu veľvyslancom pri Svätej stolici boli migranti. Svätý Otec sa poďakoval mnohým krajinám za „štedrosť, s akou prijímajú tých, čo sú v núdzi“. Spomenul pritom niektoré európske štáty, ako napríklad Taliansko, Nemecko, Grécko či Švédsko, ako aj krajiny Blízkeho východu: Libanon, Jordánsko a Turecko, či niektoré krajiny Afriky a Ázie.

Pápež František sa vo svojom príhovore nevyhol ani problematike moderného otroctvakonfliktu v Sýrii či na kórejskom polostrove. So zreteľom na tohtoročnú konferenciu OSN o odzbrojení, „sa Svätá stolica snaží o šírenie etiky pokoja a bezpečnosti, ktorá ide ponad ten strach a ,uzavretosť’, ktoré ovplyvňujú debatu o nukleárnych zbraniach,“ uviedol Svätý Otec a dodal:

„Nepriateľ pokoja je ideológia, ktorá využíva sociálne problémy, aby vyvolávala pohŕdanie a nenávisť a ktorá vidí v druhom nepriateľa, ktorého treba zničiť. Bohužiaľ, nové ideologické formy neprestajne vystupujú na horizonte ľudstva. Maskujúc sa za nositeľov dobra pre národ, naopak nechávajú za sebou chudobu, rozdelenia, sociálne napätia, utrpenie a nezriedka tiež smrť. Pokoj sa naopak získava vďaka solidarite. Z nech vyviera túžba po dialógu a spolupráci, ktorá nachádza v diplomacii základný nástroj“.    

Svätý Otec vo svojom príhovore vyzdvihol minuloročné diplomatické zblíženie medzi Spojenými štátmi a Kubou, ako aj ukončenie roky trvajúceho konfliktu v Kolumbii. „Cestu dialógu a nevyhnutnosť odvážnych gest“ potrebujú podľa slov pápeža Františka aj Venezuela, Irak a Jemen. Rímsky biskup neopomenul ani izraelsko-palestínsky konflikt s výzvou k mierovému spolunažívaniu v rámci dvoch štátov s medzinárodne uznanými územiami. Ako uviedol: „Celý Blízky východ potrebuje urgentne pokoj!“

Od Blízkeho východu sa pápež presunul na africký kontinent, kde upozornil najmä na konflikty v Sudáne a Južnom Sudáne, či v Stredoafrickej republike. Aj Európa, podľa slov pápeža, smädí po pokoji a väčšej bezpečnosti. Svätý Otec vyzdvihol iniciatívy v prospech unifikácie Cypru a zastavil sa aj pri Ukrajine, ktorá potrebuje „okamžitú odpoveď na vážnu humanitárnu situáciu“:

„Celá Európa prechádza rozhodným momentom svojej histórie, v ktorom je povolaná znovu objaviť vlastnú identitu. Čo si vyžaduje znovu objaviť vlastné korene, aby mohla formovať vlastnú budúcnosť... Proces európskeho zjednotenia, ktorý sa začal po druhom svetovom konflikte, bol a naďalej je jedinečnou príležitosťou pre stabilitu, pokoj a solidaritu medzi národmi“.

Na záver svojho príhovoru členom diplomatického zboru pri Svätej stolici pápež František poukázal na dôležitosť starostlivosti o stvorenstvo. Napriek tomu, že je človek pánom stvorenstva, sú veci, ktoré presahujú jeho moc. Svätý Otec poukázal na ničivé zemetrasenia v EkvádoreTaliansku a v Indonézii. S prítomnými v Sala Regia sa rozlúčil slovami:

„Pokoj je dar, výzva a úsilie. Dar, lebo pramení zo samotného srdca Boha; výzva, lebo je dobrom, ktoré sa nedá nikdy zaplatiť a ktoré treba nepretržite získavať; úsilie, lebo si vyžaduje zanietené konanie každého človeka dobrej vôle v jeho hľadaní a budovaní. Neexistuje teda skutočný pokoj, ak nevychádza z vízie človeka, ktorý vie šíriť integrálny rozvoj, uvedomujúc si svoju nadprirodzenú dôstojnosť.

Želám si pre tento len teraz začatý rok, aby rástli medzi našimi krajinami a ich národmi príležitosti pre spoločnú prácu a budovanie autentického pokoja. Zo svojej strany Svätá stolica a predovšetkým Štátny sekretariát je vždy pripravený spolupracovať s tými, čo sa snažia o ukončenie konfliktov, a ponúknuť podporu a nádej národom, ktoré trpia“. -ej-








All the contents on this site are copyrighted ©.