Pápež obetiam zemetrasení v Taliansku: Obnovme si srdcia, skôr než domy

Vatikán 5. januára – „Obnoviť si srdcia, skôr než domy“. Tak znela hlavná myšlienka dnešného stretnutia pápeža Františka s obeťami zemetrasení, ktoré v auguste a októbri uplynulého roku, ako aj naposledy v tento pondelok postihli stredné Taliansko. Stovky Talianov prijal v ranných hodinách v Aule Pavla VI. Svätý Otec vo svojom spontánnom príhovore hovoril o utrpení, o rešpekte, o ranách tých, ktorí všetko stratili vrátane svojich blízkych, ale aj o nádeji.

Na úvod stretnutia si pápež František pozorne vypočul svedectvo otca trojčlennej rodiny Raffaela a tiež duchovného otca jednej z farností diecézy Spoleto-Norcia dona Luciana, podľa ktorého „stratili domy, stala sa z nich však jedna veľká rodina“.  Svedectvá obetí zemetrasení sa Svätého Otca, ako povedal, hlboko „v srdci dotkli“. Vo svojej reakcii vychádzal predovšetkým zo slova „znovu vybudovať“:   

„Slovo, ktoré znelo ako refrén; to slovo ,znovu vybudovať’; to, ktoré Raffael povedal veľmi výstižne a mocne: ,Obnoviť si srdcia, skôr než domy’. ,Obnoviť’, povedal [tiež] don Luciano, ,sociálne a ľudské tkanivo cirkevnej komunity’. Znovu vybudovať“.

Svätý Otec vo svojom emotívnom príhovore hovoril aj o „ranách srdca“, o ľuďoch, ktorých stretol, ktorí prišli o svoj dom, o svojich blízkych: deti, rodičov, starých rodičov. Prítomných povzbudil, aby napriek bolesti a utrpeniu nestrácali nádej:

„Niet tu miesta pre optimizmus. Pre nádej však áno, pre optimizmus nie. Optimizmus je postoj, ktorý môže trochu poslúžiť v tom momente alebo ti pomôcť ísť vpred, avšak chýba mu podstata. Dnes potrebujeme na znovu vybudovanie nádej a to je možné urobiť rukami“.  

Práve pri symbole rúk sa Svätý Otec František pozastavil, keď sa opäť vrátil k svedectvu Raffaela, ktorý vlastnými rukami vytiahol z trosiek domu svoju rodinu. Rovnako dôležitú úlohu v dramatických okamihoch po zemetrasení zohrali ruky lekárov, zdravotníkov, hasičov a dobrovoľníkov:

„Ruky. Znovu vybudovať a na to sú potrebné srdce a ruky, naše ruky, ruky všetkých. Tie ruky, ktorými hovoríme, že Boh stvoril svet ako umelecký remeselník, ruky, ktoré uzdravujú“.  

Svätého Otca rovnako inšpirovali slová dona Luciana, ktorý napriek zemetraseniu zostal vo svojej farnosti, aby pomáhal druhým. „Ticho, pohladenie, neha srdca nám pomáha, aby sme viac nezraňovali,“ dodal pápež a poukázal na potrebu zmierenia, solidarity a spoločnej modlitby:  

„Musím povedať, že som pyšný na farárov, ktorí neopustili svoj kraj a toto je dobré: mať pastierov, ktorí neutečú, keď prichádza vlk... Blízkosť nás robí ľudskejšími, lepšími ľuďmi, odvážnejšími. Jedna vec je kráčať po ceste života sám a druhá vec je ísť ruka v ruke s druhým, blízko druhého“.  

Začať odznova, dodal na záver svojho príhovoru obyvateľom talianskych obcí a miest, ktoré v uplynulom roku postihli ničivé zemetrasenia, znamená „nestratiť schopnosť snívať“, znamená to mať „odvahu opäť raz snívať“. Vo svojich spomienkach sa vrátil k zemetraseniu z 24. augusta s epicentrom v oblasti Rieti 100 km severovýchodne od Ríma:

„Pocítil som dve veci: musím tam ísť, musím tam ísť; a potom som pocítil bolesť, strašnú bolesť. A s touto bolesťou som išiel slúžiť omšu v ten deň... Ďakujem, že ste prišli na dnešné stretnutie ako aj na niektoré audiencie v uplynulých mesiacoch; ďakujem za všetko to, čo ste urobili pri budovaní, pri znovu obnovení sŕdc, domov... Ďakujem vám. Som vám na blízku“. -ej-