Matka najvznešenejších a najúbohejších 

Na ôsmy deň po Vianociach, milí priatelia, slávime materstvo Márie, Matky Božej a zároveň si pripomíname deň, kedy Božiemu Synovi bolo dané ľudské meno, Ježiš. Dnešný sviatok nás pozýva nachvíľu sa ponoriť do jeho hĺbky a trocha nad ním pouvažovať. Uvažujme spoločne nad troma aspektmi Máriinho Materstva, a to po prvé, že Tajomstvo Máriinho materstva je veľmi veľké, po druhé, že Mária je Matkou Cirkvi a po tretie, že Mária je Matkou aj každého jedného z nás.

Tak, po prvé: Tajomstvo Máriinho materstva je veľmi veľké. Za katolíckym učením o materstve Panny Márie sa nachádza veľký zápas, silné dejiny a doslova dráma. My katolíci sme presvedčení o dôležitej roli, ktorú Mária má v dejinách spásy. Cirkev sa už v prvých storočiach snažila vypracovať teológiu tajomstva Krista a popri ňom aj teológiu poslania a roly ženy, ktorú Písmo predstavuje, ako jeho telesnú Matku.

Začiatkom 5. storočia sa pre Máriu zaužíval termín „Bohorodička“, po grécky Theotokos. No grécky biskup Nestorius, urazený týmto titulom, žiadal, aby sa prestal užívať: „Ako môže byť stvorenie matkou Stvoriteľa?“, pýtal sa. Nasledovala veľká kontroverzia. Cirkev však uvažovala takto: Od samého začiatku je naším presvedčením, že Kristus je večný Boží Syn. Zrodil sa z Boha dávno pred tým, než jestvovalo akékoľvek stvorenie. Znova sa však zrodil v čase, v ľudskej prirodzenosti, z Márie Panny. A tak sa pýtame: Môže táto matka ľudskej prirodzenosti byť oprávnene nazývaná Matkou Božou? Na túto otázku Nestorius s jedom odpovedal: „Nie! Lebo nazývať Máriu Theotokos by bolo to isté, ako keby sme povedali, že Boh pochádza z Márie, z púheho, obyčajného stvorenia.“

Lenže ostatní biskupi odpovedali tak, že Kristus Ježiš je jednou nerozdelenou osobou s ľudskou a božskou prirodzenosťou. A každý, kto hovorí, že Mária je Matkou Ježišovou, ale nie je Matkou Božou ho týmto rozdeľuje na dve osoby. A toto je neprijateľné. Tá istá osoba, ktorá sa kedysi od večnosti zrodila z Boha bola počatá v čase vo svojej ľudskej prirodzenosti v lone Márie. Bohočlovek, Ježiš Kristus, je jedna osoba a nakoľko Mária je Matkou Ježišovou, môžeme ju preto oprávnene nazývať aj Matkou Božou.

Aby sa táto otázka vyriešila definitívne, biskupi sveta sa r. 431 zhromaždili v chráme Panny Márie v Efeze v Malej Ázii na ekumenickom koncile. Veriaci sa v úzkosti a s napätím zhromaždili pri bráne kostola a čakali na rozhodnutie: „Bol alebo nebol Ježiš naozaj Boh? Bola alebo nebola Mária Theotokos, Bohorodička?“ 22. júna 431, na súmraku, sa brána konečne otvorila a biskupi začali čítať rozhodnutie: „Ježiš je Syn Boží. Mária je Matkou Božou, Theotokos.“ Veriaci prepukli do nadšeného jasotu: Theotokos! Theotokos! A v sviečkovom sprievode sa uberali ulicami Efezu spievajúc: „Matka Božia! Matka Božia!“

Toto je, milí priatelia, naša viera. Toto rozhodnutie dohliadlo na tajomstvo Vianoc, ktoré nie je  v skutočnosti o ničom inom, ako práve o večnom Božom Synovi, prichádzajúcom v ľudskom narodení z Márie, svojej ľudskej Matky. Keď nazývame Máriu Matkou Božou, je jasné, že tým nechceme povedať – a my katolíci to dobre vieme, že toto tým ani nemienime – že ona je Matkou božstva. Nie, Mária je Matkou človečenstva Boha, ktorý sa stal človekom. Toto je div a tajomstvo našej viery.

No Ježiš nielen z Márie pochádza, ale on sa na Máriu aj podobá. Jeho ľudské korene sú v Máriinom tele. Mária ho brávala na svoje kolená. Si ho k sebe túlila. A preto v Ježišovi sa nachádza podoba Našej Panej. Sv. Hieronym to krásne vyjadruje takto: „Vieme, že Ježišovo človečenstvo bolo z tej istej hliny, ako naše... Ak by on bol z iného materiálu, ako som ja, určite by mi nebol prikázal, aby som robil, ako robil on... Nie. On chcel, aby sme ho nepovažovali za odlišného od seba samých, a preto pracoval, bol hladný a smädný a potreboval spánok presne ako my. Bez protestu znášal svoje  utrpenie, podrobil sa smrti a napokon zjavil svoje vzkriesenie.“ Tu je tajomstvo našej viery, ktoré je tak veľmi viditeľné práve na sviatku Máriinho Materstva.

Asi 1500 rokov po narodení Kristovom jezuita sv. František Xaverský napísal z Indie toto: „Všimol som si, že ľudia pri našich stretnutiach rebelujú vždy, keď zabudnem vedľa kríža nášho Spasiteľa umiestniť obraz jeho Maky.“ Nie je to zaujímavé, že títo orientálni obrátenci vedeli veľmi dobre, ako odlíšiť Ježiša od všetkých tých mýtických vtelení bohov, ktorí boli súčasťou ich kultúry? Vtelenie Ježiša Krista je jedinečné. Udialo sa na konkrétnom mieste, v konkrétnom čase, v konkrétny deň, v konkrétnom meste, v lone konkrétnej ženy. Všetky tieto konkrétne veci dejiny poznajú. Títo novoobrátenci pochopili, že Mária slúži Kristovi svojou konkrétnosťou, svojím telom a svojím materstvom, ktoré zdôrazňujú fakt, že Boh sa stal človekom. A to je dôvod, prečo dnes zároveň slávime aj skutočnosť, že Božiemu Synovi bolo dané ľudské meno: Ježiš.

A teraz sa pozrime na ďalší aspekt Máriinho Materstva, a to, že Mária je aj Matkou Cirkvi. Kristus a jeho Cirkev sú zjednotené ako vinič a ratolesť, ako hlava a časti tela. Tak ako božskosť a ľudskosť Kristova nemôžu byť od seba oddelené, podobne nemôžu byť od seba oddelené ani osoba Kristova a jeho telo – Cirkev. A tak Druhý Vatikánsky Koncil hovorí: „Uznávame Máriu ako Matku Krista a Matku Cirkvi.“

A konečne, tretí aspekt Máriinho materstva: Mária je Matkou aj každého jedného z nás. Každý jeden z nás žije životom Máriinho Dieťaťa, a tak každý jeden z nás je Máriiným dieťaťom. Na kríži Ježiš povedal: „Hľa, tvoja Matka.“ Druhý vatikánsky koncil sa vyjadril, že sme deťmi Máriinými v poriadku milosti. A sv. Augustín povedal, že z lona Máriinho vychádzame až vtedy, keď vchádzame do večného života.

Tajomstvo, ktoré slávime sa začalo, keď Boží anjel predostrel Márii Boží plán a ona naň odpovedala „Fiat“, „Staň sa!“. Istý príbeh hovorí, ako jeden muž hovorí druhému: „Naša vláda na radu vedcov, rozhodla, že pridá k odchádzajúcemu roku ešte jednu sekundu!“ Druhý muž na to: „Na čo je dobrá táto sekunda? Čo sa dá za sekundu urobiť?“ Prvý muž na to: „Môžeš napríklad Bohu povedať“ Fiat – Nech sa stane tvoja vôľa.“

Keď dnes prijmeme Ježiša v eucharistii, milí priatelia, vyhraďme si aspoň jednu sekundu a povedzme mu svoje „Fiat!“ – A pozvime tak Ježiša, aby v nás dokončoval dielo, ktoré Boh začal v deň, keď sa Mária stala Matkou Božou.

Milí priatelia, želám vám požehnaný Nový rok.