2016-12-17 12:28:00

Príhovor P. Milana Bubáka SVD na 4. adventnú nedeľu


Čo by si robil na mieste Jozefa? (4. adventná nedeľa cyklu A, Mt 1, 18 - 24)

 

Milí priatelia, advent napreduje, nachádzame sa už takmer na jeho konci: dnes máme jeho štvrtú, teda poslednú nedeľu. A tak nás liturgia v Božom slove vedie k veciam, ktoré bezprostredne predchádzali Ježišovo narodenie. Ide o jeho počatie a všetko, čo sa okolo toho odohralo. Úryvok, ako k tomu prišlo, zaiste každý z nás pozná. Evanjelista Matúš píše o tom, ako Ježišova Matka bola zasnúbená s Jozefom, ale zrazu prišlo k nečakanej udalosti, ktorá bola prekvapením pre Máriu, a pre jej snúbenca Jozefa sústom, s ktorým si nevedel rady.

Udalosť zaiste v nás vyvoláva nemálo otázok. Napríklad: Prečo Jozef pomýšľa na rozvod, keď boli iba snúbencami? Alebo prečo mu nepovedala o tom, čo sa stalo, priamo Mária, ale niekto iný, a kto ten iný bol? Tieto otázky a možno aj iné svedčia o tom, že potrebujeme poznať okolnosti a teda aj kultúru, v ktorej sa to, čom píše evanjelium odohralo. Tá bola v mnohých ohľadoch veľmi odlišná od kultúry našej.

Evanjelista Matúš hovorí, že Ježišova „matka Mária bola zasnúbená s Jozefom“. Zásnuby poznáme aj z našej západnej kultúry, no bolo by chybou myslieť si, že to bolo to isté. V našej časti sveta sú zásnuby nepovinnou fázou – totiž nie každý pár ich robí – na ceste k manželstvu, kedy si chlapec a dievča viac či menej verejne dajú najavo, že to myslia vážne, a že smerujú k manželstvu.

No v židovskej kultúre v dobe Ježišovej to bolo inak. Zásnuby boli povinným, verejne vykonaným obradom, ktorým sa začínal proces manželstva. Chlapec a dievča – obyčajne bratranec a sesternica – boli pri zásnubách pred verejnosťou predstavení ako tí, ktorí už odteraz patria k sebe. Títo dvaja spolu však ešte žiť nemohli, každý žil oddelene, so svojou rodinou. Nemohli mať teda ešte ani intímny vzťah. No bol tam už vážny záväzok, a to až taký, že keby sa boli chceli rozísť, vyžadoval by sa k tomu oficiálny rozvod. Keby náhodou s takto zasnúbenou ženou nejaký iný muž čosi mal, bolo by to považované za cudzoložstvo, za čo bol podľa knihy Deuteronómium (22, 23-24) trest ukameňovania pre oboch.

Manželstvá dávali dokopy rodičia. Neboli teda výsledkom – ako v našej  kultúre – toho, že by sa chlapec a dievča do seba zaľúbili a po čase rozhodli stať sa manželmi. O tom, kto príde alebo nepríde do ich rodiny vždy rozhodovali rodičia a nie deti, ktorých sa to týkalo. V židovskej kultúre nikto od manželstva neočakával lásku, priateľstvo alebo blízkosť. Bola to kultúra, kde boli dva svety, svet mužský a svet ženský, prísne od seba oddelené, a kde sa silne dozeralo, aby sa tieto dva svety nemiešali. Mladí, ktorí v tejto atmosfére vyrastali vedeli, že keď im raz vyberú manželského partnera, že sa tak stane po zvažovaní výhod – či už politických alebo ekonomických – pre obe rodiny. V istom zmysle v manželstvách sa brali nie dvaja jedinci, ale dve rodiny.

Celý manželský proces spočíval v ritualizovaných krokoch postupného oddeľovania ženy od jej rodiny a jej pričleňovania k rodine svojho ženícha. Ženíchov otec ponúkne otcovi nevesty rozličné dary a služby. Konečné rozhodnutie potom robí nevestin otec. Na dohode na detailoch sa aktívne zúčastňujú aj ženy s oboch rodín, aby im tak nič neuniklo – veď kto to vie lepšie, než ženy! Verejné potvrdenie konečnej dohody o manželstve robia patriarchovia z oboch rodín. Nasledujú zásnuby a potom asi o rok sobáš. Sobáš, ktorý celý ten manželský proces završuje, spočíval v tom, že ženích príde do domu svojej snúbenice a slávnostne si ju odvedie k sebe.

Vo svetle povedaného sa teraz pozrime na Máriu a Jozefa z evanjelia. U nich aranžovanie ich manželstva prebiehalo určite tak isto. Boli teda už svoji, ale neboli ešte manželmi, teda spolu ešte nežili. A pravdepodobne sa ani veľmi nestretali, keď si uvedomíme tú silnú oddelenosť mužského a ženského sveta v židovskej kultúre. Keď toto zvážime, potom Jozef určite nepatril medzi tých, ktorý by sa bol o Máriinom tehotenstve dozvedel ako prvý. Ba práve naopak. Kto teda bol prvý? O kom platilo to, čo napísal evanjelista Matúš, že „skôr, ako by boli začali spolu bývať, ukázalo sa, že [Mária] počala...“? Pred kým „sa to ukázalo“? Pravdepodobne pred ženami. Blízko-východná kultúra bola a stále je veľmi dotieravá a netaktná, kde takmer nejestvuje súkromie. A spozorovali to zaiste aj preto, že ženy sa museli povinne zúčastňovať raz mesačne na obradoch očisťovania, a Mária tam pravdepodobne chýbala. Dozvedel sa to Jozef od žien? Nevieme, ale je to možné.

Jozef sa teda dostal do ťažkej situácie. Najzákladnejší kód pre orientálneho človeka je a vždy bol kód cti. Najhoršie, čo sa mohlo človeku v tejto kultúre stať bolo, keď urobil niečo, čo by mu spôsobilo  hanbu  a teda ho to obralo o česť. Na základe tohto kódu Jozef vie, že si nemôže zobrať to, čo mu nepatrí. Dieťa, ktoré Mária počala je Máriino, ale nie jeho. Podľa zákona má Jozef právo vrátiť Máriu jej otcovi. Takto by ju však vystavil ukameňovaniu. To asi ale neželal. Preto sa rozhodol, že urobí akýsi mäkký rozvod, a takto dá skutočnému otcovi možnosť k svojmu dieťaťu sa prihlásiť. Jozef si nechcel zvoliť cestu spravodlivosti, ktorá by bola krutá, ale skôr hľadá spôsob, kde by vyhrali všetky zainteresované strany.

Pre biblických ľudí bolo kľúčovou vecou žiť podľa Božej vôle. Ale ako túto Božiu vôľu hľadali? Obyčajne tak, že sa obrátili na znalcov Písma. Alebo, a je to veľmi zaujímavé, hľadali ju v snoch, ako tom píše prorok Joel (2,28, alebo 3,1): „Starci budú mať sny a mladíci videnia.“ A tak Jozef dostáva osobne od Boha v sne pokyny, čo robiť a ako sa zachovať. A tieto potom s vierou prijme a nasleduje.

Čomu by sme sa, milí priatelia, z tohoto všetkého mohli osobne naučiť? Ktosi povedal: „Život bez Boha je ťažký. Ale aj život s Bohom je ťažký. Jediný rozdiel je v tom, že život s Bohom, je život s Bohom. To znamená, ak Boha prijmeš, on ti tvoje ťažkosti bude pomáhať niesť.“  A je to pravda: od čias Ježiša, aj zásluhou sv. Jozefa, máme Boha na našej strane, lebo Boh je Emanuel, teda „Boh s nami“.

Milí priatelia, želám vám požehnané vianočné sviatky. 

 








All the contents on this site are copyrighted ©.