Čítaj článok Čítaj menu

Sociálne siete:

RSS:

Vatikánsky rozhlas

Hlas Svätého Otca a Cirkvi v dialógu so svetom

Jazyk:

Svätý Otec \ Ranné homílie

Piatková homília pápeža Františka: Pravý kňaz je mediátor, nie dohadzovač

Pápež František slúži omšu v Dome sv. Marty vo Vatikáne - ANSA

09/12/2016 15:55

Vatikán 9. decembra – Kňazi sú prostredníkmi, čiže mediátormi Božej lásky,  nie dohadzovačmi alebo platenými sprostredkovateľmi, ktorí myslia len na vlastný záujem. Tak znela hlavná myšlienka dnešnej homílie pápeža Františka, ktorý ráno slúžil omšu v Dome sv. Marty. Celú kázeň zameral na pokušenia, ktoré môžu ohroziť službu kňazov. Svätý Otec varoval pred „rigidnými ľuďmi“, ktorí nakladajú na plecia veriacich polená, ktoré sami nenesú. Zároveň upozornil na pokušenie svetskosti, ktoré je schopné premeniť kňaza na funkcionára a robí z neho „smiešneho“ človeka. 

Sú ako deti, ktorým keď niečo ponúkneš, nepáči sa im to, keď im dáš pravý opak, tiež to nechcú. Pápež František sa nechal vo svojej homílii inšpirovať dnešným čítaním z Evanjelia podľa Matúša (Mt 11,16-19). Ježiš v ňom poukazuje na nespokojnosť ľudu, vždy nespokojného. Aj dnes, podčiarkol Svätý Otec, „sú mnohí nespokojní kresťania, ktorí nie sú schopní pochopiť to, čo nás naučil Pán; nie sú schopní pochopiť podstatu zjavenia evanjelia“. Pri tejto myšlienke sa zameral na „nespokojných“ kňazov, ktorí „spôsobujú mnoho zla“. Žijú nespokojní, hľadajú stále nové projekty, „lebo ich srdce je ďaleko od Ježišovej logiky“ a preto „si sťažujú alebo žijú smutní“

Ježišova logika, pokračoval ďalej pápež František, by mala kňaza „plne uspokojiť“. „Je to logika mediátora“. „Ježiš je mediátorom medzi Bohom a nami. A my musíme ísť po tejto ceste mediátorov“, „nie inou, ktorá sa veľmi podobá, ale nie je tá istá: [cesta] dohadzovačov“. Dohadzovač „si urobí svoju prácu a zoberie za to plácu“, „on nikdy nestráca“. Je to presný opak od mediátora:  

„Mediátor stráca sám seba, aby zjednotil druhých, dáva život, seba samého, to je tá cena: vlastný život, platí vlastným životom, vlastnou únavou, vlastnou prácou, toľkými vecami, avšak – v tomto prípade farár – preto, aby zjednotil stádo, aby zjednotil ľudí, aby ich priviedol k Ježišovi. Ježišova logika ako mediátora je logikou poníženia seba samého. Sv. Pavol v Liste Filipanom hovorí na túto tému jasne: ,Zriekol sa seba samého, uponížil sa’, aby mohol vytvoriť túto jednotu, až na smrť, smrť na kríži. Toto je tá logika: uponížiť sa, zrieknuť sa“.

Pravý kňaz, vysvetlil Svätý Otec, „je mediátorom, ktorý je veľmi blízko svojmu ľudu“; na druhej strane dohadzovač si urobí svoju prácu, ale vždy si z nej „ako funkcionár“ niečo zoberie, „nevie zašpiniť si ruky“ uprostred reality. A práve preto, keď „kňaz sa mení z mediátora na dohadzovača, nie je šťastný, je smutný“. A hľadá trochu toho šťastia „v snahe zviditeľniť sa, vystupovať ako autorita“. Napokon pápež dodal: dohadzovačom „Ježiš hovorieval, že sa im páči prechádzať sa po námestiach“, aby ich bolo vidno a aby im ľudia vzdali úctu:

„Kňazi dohadzovači, aby sa stali dôležitými, kráčajú po ceste rigidnosti: toľkokrát, odtrhnutí od ľudí, nevedia ani, čo znamená ľudská bolesť; strácajú to, čo sa naučili doma, pri práci otca, mamy, starého otca, starej mamy, bratov... Strácajú tieto veci. Sú rigidní, tak rigidní, že nakladajú na veriacich toľké veci, ktoré oni sami nenesú, ako hovoril Ježiš dohadzovačom v jeho dobe. Rigidita. Bič v ruke na Boží ľud: ,Toto sa nesmie, toto sa nemôže...’. A toľko ľudí, ktorí sa priblížia hľadajúc trochu útechy, trochu porozumenia, je vyhnaných touto rigidnosťou“.

Podľa slov Svätého Otca Františka sa však táto rigidnosť „nedokáže udržiavať dlhý čas úplne. V podstate je psychopatická: skončíš tak, že budeš vyzerať rigidne, ale vo vnútri budeš pohroma“. A s rigidnosťou ide ruka v ruke svetskosť. Pápež dodal: „Svetský kňaz, rigidný je nespokojný, lebo vykročil po nesprávnej ceste“:    

„Čo sa týka rigidnosti a svetskosti, je tomu už dávno, čo za mnou prišiel jeden starší monsignor z kúrie, ktorý pracuje, normálny človek, dobrý človek, zamilovaný do Ježiša a ktorý mi rozprával, že išiel do [predajne] Euroclero, aby si kúpil pár košieľ a pred zrkadlom videl chlapca – podľa neho nemal viac než 25 rokov, či mladého kňaza alebo ktorý sa mal stať kňazom – [bol] pred zrkadlom vo veľkom, dlhom, zamatovom kabáte so striebornou retiazkou a hľadel na seba. A potom si nasadil klobúk a pozeral na seba. Svetský rigidný človek. A ten kňaz, ten múdry, veľmi múdry monsignor, dokázal prekonať bolesť so zdravým humorom a dodal: ,A potom sa hovorí, že Cirkev nedovoľuje kňazstvo ženám!’ Povolanie, ktoré vykonáva kňaz, ak sa stane funkcionárom, sa potom končí zosmiešnením, vždy“.

Vo svojej rannej homílie si Svätý Otec František položil nasledovné otázky: „Pri spytovaní svedomia si všimnite toto: dnes som sa správal ako funkcionár, alebo mediátor? Strážil som seba samého, hľadal som seba samého, svoje pohodlie, svoj poriadok alebo som dovolil, aby bol celý deň v službe druhým?“ Pápež si tiež zaspomínal, ako mu raz jeden človek povedal: „Hovorieval, že vedel poznať kňazov podľa [ich] postoja k deťom: podľa toho, či vedia pohladiť dieťa, usmiať sa naň, hrať sa s ním... Je to zaujímavé,“ dodal Svätý Otec, „lebo to znamená, že sa vedia znížiť, priblížiť sa k malým veciam“. Naopak, „dohadzovač je smutný, vždy s tou smutnou tvárou alebo príliš vážnou, temnou. Dohadzovač ma temný pohľad, veľmi temný! Mediátor je otvorený: úsmev, prijatie, porozumenie, pohladenia“.  

Na záver svojej kázne ponúkol pápež František veriacim tri „ikony“ takých kňazov, ktorí sú „mediátormi a nie dohadzovačmi“. Prvým obrazom je „veľký Polykarp“, ktorý „nevyjednával o svojom povolaní, ale išiel odvážne na hranicu [na upálenie] a keď ho obkľúčil oheň, veriaci, ktorí tam boli, pocítili vôňu chleba“. „Takto končí mediátor,“ dodal Svätý Otec, „ako kúsok chleba pre svojich veriacich“.

Druhou ikonou je podľa pápežových slov sv. František Xaverský, ktorý zomrel na pláži Šang-čchuan  „hľadiac na Čínu“, kam chcel ísť, ale nemohol, lebo Pán si ho povolal k sebe. A napokon, poslednou ikonou je staručký sv. Pavol pri Troch fontánach: „V to skoré ráno prišli k nemu vojaci, vzali ho a on kráčal skrivený. Veľmi dobre vedel, že k tomu došlo kvôli zrade niektorých vo vnútri kresťanskej komunity, on však toľko bojoval, toľko, vo svojom živote, že sa daroval Pánovi ako obeta“.

„Tri ikony,“ dokončil Svätý Otec, „ktoré nám môžu pomôcť. Zamyslime sa: ako chceme, aby skončil môj život kňaza? Ako funkcionára, ako dohadzovača alebo ako mediátora, to znamená na kríži?“. -ej-      

09/12/2016 15:55