2016-11-26 17:44:00

Výzva pápeža Františka rehoľným ekonómom: Nestačí formálny sľub chudoby


Vatikán 26. novembra – Svätý Otec zaslal posolstvo účastníkom sympózia o ekonómii s názvom „S vernosťou voči charizme nanovo premýšľať o ekonómii“. Podujatie, na ktorom sa zúčastňuje približne 1000 ekonómov najmä z radov zasvätených osôb, organizuje od piatka až do nedele Kongregácia pre inštitúty zasväteného života a spoločnosti apoštolského života na Pápežskej univerzite Antonianum v Ríme.

Pápež František sa vo svojom posolstve zameral zvlášť na charizmu, vernosť a na opätovné premýšľanie o ekonómii. V súvislosti s charizmou pripomenul grécke korene tohto slova: charis (dar, vďačnosť, milosť):

„Viem, že mnohým, ktorí sa pohybujú v ekonomickej sfére, sa tieto slová zdajú nepodstatné a patria do súkromnej a náboženskej sféry. Naopak dnes je aj medzi ekonómami známe, že spoločnosť bez ,charis‘ nemôže dobre fungovať a končí sa dehumanizáciou. Ekonómia ani  jej uplatňovanie nikdy nie sú eticky a antropologicky neutrálne. Buď prispievajú k budovaniu vzťahov spravodlivosti a solidarity, alebo vytvárajú situácie vyradenia a odmietnutia.“

Petrov nástupca uviedol, že „byť vernými nás zaväzuje“ k rozlišovaniu diel, aby boli „účinnými nástrojmi, ktoré privedú mnohých k Božej nežnosti“:

„Samotné diela, ktorými sa zaoberá toto sympózium, nie sú len prostriedkom na zabezpečenie udržateľnosti vlastného inštitútu, ale patria k plodnosti charizmy. To si vyžaduje, aby sme sa pýtali, či naše diela prejavujú charizmu, ku ktorej sme sa zaviazali sľubmi, alebo ju neprejavujú; či odpovedajú na misiu, ktorú nám zverila Cirkev, alebo nie.  Základným kritériom na vyhodnotenie diel nie je ich ziskovosť, ale to, či sa zhodujú s charizmou a misiou, ktoré je inštitút povolaný napĺňať.“

Svätý Otec taktiež povedal, že nanovo uvažovať o ekonómii znamená vyhnúť sa „logike individualizmu, ktorá môže postihnúť naše komunity“:

„Napätie medzi dielami lokálnymi a všeobecnými, ktoré existuje na úrovni inkulturácie charizmy, existuje aj na ekonomickej úrovni, ale nesmieme sa ho báť, treba ho žiť a čeliť mu. Je potrebné nechať rásť spoločenstvo medzi rozličnými inštitútmi; a aj dobre poznať legislatívne, právne a ekonomické nástroje, ktoré dnes umožňujú vytvárať sieť, dávať nové odpovede, spájať sily, profesionalitu a schopnosti inštitútov v službe Kráľovstvu a ľudstvu. Je veľmi dôležité takisto viesť dialóg s miestnou Cirkvou, aby pokiaľ je to možné cirkevné hmotné dobrá zostali hmotnými dobrami Cirkvi. “

Opätovné premýšľanie o ekonómii sa podľa pápežov slov týka aj „smeru, cieľov, významu a spoločenských i cirkevných dôsledkov ekonomických rozhodnutí inštitútov zasväteného života“. Napokon pápež František na záver posolstva položil účastníkom ekonomického sympózia niekoľko otázok na zamyslenie:

„Koľkí zasvätení si ešte dnes myslia, že ekonomické zákony sú oslobodené od akéhokoľvek etického uvažovania? Koľko ráz sa posudzuje premena diela či predaj nehnuteľností len na základe analýzy zisku a trhovej hodnoty? Nech nás Boh oslobodí od ducha funkcionalizmu a od toho, aby sme padli do pasce lakomstva! ... Nestačí zložiť rehoľné sľuby, aby sme boli chudobnými. Nestačí sa ohradiť tvrdením, že nič nevlastním, lebo som zasvätený, zasvätená, ak mi môj inštitút dovoľuje spravovať a využívať dobrá, aké si len zaželám, a spravovať občianske nadácie založené na podporu vlastných diel, a vyhýbať sa tak kontrolám Cirkvi. Pokrytectvo zasvätených osôb, ktoré žijú ako boháči, zraňuje svedomie veriacich a poškodzuje Cirkev. Treba začať od malých každodenných rozhodnutí. Každý je povolaný konať svoj diel, používať hmotné dobrá na solidárne rozhodnutia, starať sa o tvorstvo, primerať sa k chudobe rodín, ktoré dozaista žijú nablízku.“ -bp-








All the contents on this site are copyrighted ©.