2016-11-19 12:29:00

Zamyslenie pátra Milana Bubáka: Kráľ, ktorý sa stal bedárom, avšak neprestal byť kráľom


Zamyslenie pátra Milana Bubáka SVD na slávnosť Krista Kráľa, cyklus C (Lk 23, 35-43): Kráľ, ktorý sa stal bedárom, avšak neprestal byť kráľom

Možno poznáte, milí priatelia, rozprávku od Marka Twaina Princ a bedár. Možno je jej príbeh skutočný, možno vymyslený, nevieme. Vieme však, že osoby, ktorých mená sa v príbehu nachádzajú, v dejinách naozaj žili.

Rozprávka je o dvoch chlapcoch, jeden sa volal Eduard Tudor a druhý Tom Canty, ktorí si vymenili roly. Eduard Tudor, princ Walesu, sa narodil do kráľovskej rodiny Tudorovcov. Ako taký požíval všetky pocty a privilégia, ktoré prináležali členovi kráľovskej rodiny a následníkovi kráľovského trónu. Tom Canty na druhej strane bol dieťaťom chudobných rodičov, ktorí s nechuťou prijali jeho narodenie, pretože jeho príchod znamenal jedny hladné ústa naviac. Edward žil v prepychu, Tom trávil svoje dni žobraním na rohoch ulíc.

Tom bol múdry chalan a preto sa naučil čítať. Rád čítal hlavne príbehy o kráľoch. Jedného dňa si povedal, že ide navštíviť neďaleký kráľovský palác. Keď tam prišiel, zazrel princa Eduarda v plnom kráľovskom oblečení. Tom bol uchvátený. No vtom ho zdrapil vojak, ktorý tam strážil, a násilne ho odviedol preč. Eduard Toma však vyhľadal a pozval ho na prehliadku kráľovského paláca. Keď sa spolu hrali, napadlo ich, či by si na chvíľu nemohli zameniť oblečenie. Na ich veľké prekvapenie vyzerali ako dvojičky.

Príbeh však naberie dramatický vývoj. Princ Eduard oblečený do Tomových žobráckych šiat ide pokarhať vojaka za to, že sa k Tomovi správal agresívne. Vojak to však neznesie a princa Eduarda, mysliac si, že to je chudobný Tom, vyhodí z hradu von. Tom Canty je teraz princom a Eduard Tudor chudákom. Eduard je zdesený. Snaží sa každému vysvetliť, že on je princ Eduard, ale nikto mu neverí, naopak od ľudí sa mu dostane len výsmechu a pohŕdania.

Princ Eduard, teraz bedár, začne teraz na vlastnej koži zakusovať, čo to znamená byť chudobným, nemocným, ba dokonca nespravodlivo uväzneným. Bedár Tom, teraz princ, začne naopak vychutnávať svoje nové postavenie princa. Postupne sa začne dokonca tešiť na deň, kedy bude korunovaný za kráľa Anglicka. 

Tento príbeh, milí priatelia, pekne zapadá do dnešného sviatku Krista Kráľa. To, čo je pre Marka Twaina vymysleným príbehom, je pre Krista Kráľa skutočnosťou. Ježiš Kristus je skutočným Kráľom vesmíru a celého stvorenia. No keď prichádza do tohto sveta, ľudia ho ako kráľa nespoznajú. Namiesto toho žije ako najchudobnejší z chudobných a na svojej vlastnej koži zakusuje to, čo počas celého svojho života zažívajú tí, ktorí na tento svet prichádzajú ako ľudia bez privilégií a špeciálneho spoločenského postavenia. Jeho život nakoniec skončil vo výsmechu, potupe a ukrutnej smrti na kríži.

Kristus bol skutočným Kráľom. No jeho miesto kráľa si privlastnili ľudia, ktorí sa na kráľov hrali. Vznešeného miesta Kráľa pokoja sa zmocnili ľudia nízkeho pôvodu, mravov a charakteru, ktorí nemali páru, čo to znamená byť kráľom a keď sa pravý kráľ objavil, neboli schopní ho spoznať.

V dnešnom evanjeliu, ktoré hovorí o ukrižovaní Krista a v riadkoch, ktoré sa čítajú pred ním, vidíme všetkých týchto ľudí, ktorí sa na kráľov hrali, a ktorí nemali potuchy, ako pravý kráľ vyzerá a má vyzerať, rad za radom.

Prvým, ktorý nebol schopný rozpoznať pravého kráľa, bol kráľ Herodes. Herodes si veľmi želal Ježiša vidieť a zistiť, kto to je. Lenže jeho oči boli príliš skazené na to, aby bol schopný tohto pravého kráľa rozpoznať.

Ani Pilát Ježiša nerozpoznal ako pravého kráľa. Napísal síce a nad Ježišovu hlavu na kríž umiestnil na tabuľke slová: „Ježiš Nazaretský, kráľ židov“, ale tento nápis bo výsmechom a nie uznaním toho, kým Ježiš naozaj bol. Pilát bol sarkastik a prospechár.

Ani poprední muži Ježiša nespoznali ako kráľa. Evanjelium hovorí, že sa mu posmievali. Slovo „poprední muži“ bol popis tých, ktorí si namýšľali, že sú mocní a vplyvní, a tak sa aj správali. Boli to ľudia, ktorí pre svoju zaslepenosť mocou neboli schopní rozpoznať toho, kto je prameňom všetkej a každej moci.

Ani vojaci neboli schopní rozpoznať pravého kráľa. Z tohto úbohého muža, ktorý bol podľa nich všetkým možným, len nie kráľom, si urobili zábavku.

Slová, ktoré poprední muži spolu s vojakmi adresovali Ježišovi, sú dôkazom, že nemali potuchy, čo to znamená byť kráľom. Aj prví aj druhí si robia z Ježiša posmech slovami: „Zachráň sa, ak si kráľ!“ No Ježiš nebol ten typ kráľa, ktorý myslí len na seba a len na svoju vlastnú záchranu. Naopak Ježiš bol kráľ, ktorý namiesto myslenia len na seba a záchrany len seba, skôr myslel to, ako sám seba vydať, aby iní boli zachránení.

Nachádza sa v evanjeliu niekto, kto tohto pravého kráľa Ježiša Krista rozpozná? Áno, nachádza. Je to zločinec, ukrižovaný po jeho pravej strane. Nevieme nič o tomto človeku. Nevieme odkiaľ pochádzal ani aký zločin spáchal. Nepoznáme dokonca ani jeho meno.  Čo však o ňom vieme, je to, že bol jediný, ktorý Ježiša spoznal ako Kráľa. Všimnime si slová, ktoré tento zločinec Ježišovi povedal: „Ježišu, spomeň si na mňa, keď prídeš do svojho KRÁĽOVSTVA.“

Toto miesto v evanjeliu je, milí priatelia, veľmi dôležité. Hovorí nám o jednom hroznom paradoxe. Zo všetkých tých, ktorí na udalosti ukrižovania Ježišovho mali svoj podiel a ktorí pri jej vyvrcholení boli prítomní, iba jeden jediný bol schopný rozpoznať Ježiša ako pravého kráľa. A bol to zločinec.

Možno je to tak. Iba tí, ktorí si uvedomujú, že potrebujú milosrdenstvo, sú schopní rozpoznať pravého kráľa Ježiša Krista ako pravého Kráľa.

Príbeh z našej úvodnej rozprávky má napriek tomu, čo sa stalo, dobrý koniec. Princovi Eduardovi sa po všetkom tom, čo zažil a čo si vytrpel, predsa podarí situáciu zvrátiť. Na poslednú chvíľku sa dostane do chrámu Westminsterského opátstva, kde sa práve konala korunovácia. Príde práve v okamihu, keď mal arcibiskup položiť na hlavu Toma Cantyho kráľovskú korunu. „Ja som kráľ!“ zakričí Eduard. Dav zmeravie. V tej chvíli sa však čosi zmení aj vo vnútri Toma Cantyho. Pridá sa na stranu Eduarda a dav i arcibiskupa presvedčí, že nie on, ale Eduard je skutočný kráľ. Eduard bol potom korunovaný, zasadol na kráľovský trón a hovorí sa, že kraľoval dlho, a že to bol kráľ múdry, súcitný, láskavý a spravodlivý.

Prosme dnes, milí priatelia, za deň, keď si náš pravý a jediný Kráľ Ježiš Kristus zasadne definitívne na svoj trón. Vtedy všade na zemi zavládne konečne jeho kráľovstvo, kráľovstvo milosrdenstva, kráľovstvo odpúšťania, kráľovstvo lásky.   

Želám vám, milí priatelia, požehnaný sviatok Krista Kráľa.








All the contents on this site are copyrighted ©.