Čítaj článok Čítaj menu

Sociálne siete:

RSS:

Vatikánsky rozhlas

Hlas Svätého Otca a Cirkvi v dialógu so svetom

Jazyk:

Svätý Otec \ Iné príhovory

Pápež kresťanským podnikateľom: Cieľom podniku nie sú peniaze, ale služba

Pápež František pri stretnutí s kresťanskými podnikateľmi 17. nov. 2016 vo Vatikáne - OSS_ROM

17/11/2016 18:13

Vatikán 17. novembra – Svätý Otec sa dnes prihovoril účastníkom medzinárodnej konferencie Asociácií kresťanských podnikateľov (UNIAPAC - International Christian Union of the Business Executives). V týchto dňoch prebieha v Ríme ich stretnutie na tému „Lídri podniku, činitelia ekonomickej a sociálnej inklúzie“ a spoluorganizuje ho Pápežská rada pre spravodlivosť a pokoj.

Pri dnešnom stretnutí s približne 500 účastníkmi v Sala Regia vo Vatikáne pápež František podčiarkol spojitosť milosrdenstva a podnikania. Podnikateľov upozornil na tri riziká a odporúčal, ako sa k nim správne postaviť. Ide o riziko dobre použiť peniaze, riziko čestnosti a riziko bratstva.

V úvode svojho príhovoru Svätý Otec povedal:

„Všetky ľudské aktivity, aj tá podnikateľská, môžu byť praktizovaním milosrdenstva, ktoré je účasťou na Božej láske k ľuďom. Podnikateľská činnosť neustále zahŕňa nekonečné riziká. Ježiš v podobenstve o poklade ukrytom v poli (porov. Mt 13,44)  a o vzácnych perlách (porov. Mt 13,45) pripodobňuje získanie Božieho kráľovstva podnikateľskému riziku. Chcel by som dnes s vami uvažovať o troch rizikách: riziko dobre použiť peniaze, riziko čestnosti a riziko bratstva.“

Ako ďalej vysvetlil, keď sa hovorí o podnikoch, ihneď sa dostávame k „jednej z najťažších tém morálneho vnímania: peniaze. Viac ráz som povedal, že ,peniaze sú diablovými výkalmi‘, opakujúc to, čo povedali cirkevní otcovia“.

Po pripomenutí sociálneho učenia pápežov Leva XIII., Pia XI. či Pavla VI. v otázke nebezpečenstva nadvlády peňazí sa pápež František zastavil pri úryvku z Evanjelia podľa Lukáša o správnom používaní majetku (Lk 16,9-15):

„Všetci cirkevní otcovia interpretovali tieto slová v zmysle, že bohatstvá sú dobré, keď sa dávajú do služby blížnemu, inak sú nečestné (porov. Catena Aurea: Evanjelium podľa Lukáša, 16,8-13). Peniaze teda musia slúžiť a nie vládnuť. Je to kľúčový princíp: peniaze musia slúžiť a nie vládnuť. Peniaze sú len technickým nástrojom sprostredkovania, porovnania hodnôt a práv, naplnenia povinností a sporenia. Ako akákoľvek technika, peniaze nemajú neutrálnu hodnotu, ale nadobúdajú hodnotu podľa účelu a okolností, v ktorých sa používajú. Keď sa tvrdí, že peniaze sú neutrálne, upadá sa do ich moci. Podniky nemajú existovať pre to, aby zarábali peniaze, aj keď peniaze slúžia ako meradlo ich fungovania. Podniky existujú, aby slúžili.

Preto je naliehavé obnoviť spoločenský význam finančnej a bankovej činnosti s najlepšou a vynaliezavou inteligenciou podnikateľov. To znamená prijať riziko skomplikovať si život tým, že odmietneme isté ekonomické zisky. Úver musí byť dostupný pre domácnosti rodín, pre malé a stredné podniky, pre roľníkov, pre vzdelávacie aktivity, obzvlášť na základnej úrovni, pre všeobecné zdravotníctvo, pre zušľachtenie a integráciu najchudobnejších mestských štvrtí. Trhová finančná logika spôsobuje, že úver je dostupnejší a lacnejší pre toho, kto má viac zdrojov; je drahší a ťažší pre toho, kto ich má menej, a to až do tej miery, že nechá najchudobnejšie vrstvy obyvateľstva v rukách úžerníkov bez škrupúľ. Zároveň na medzinárodnej úrovni sa financovanie najchudobnejších krajín ľahko premieňa ma úžernícku činnosť. Toto je jedna z najväčších výziev pre podnikateľský sektor - a pre ekonómov vo všeobecnosti -, ktorý je povolaný vytvoriť stabilný a dostatočný prísun úverov, ktorý nebude vylučovať nikoho a ktorý bude amortizovateľný za spravodlivých a dostupných podmienok.

I keď prijmeme možnosť vytvorenia podnikateľských mechanizmov, ktoré sú dostupné všetkým a fungujú v prospech všetkých, treba uznať, že vždy bude nevyhnutná veľkorysá a hojná nezištnosť. Bude tiež nevyhnutný zásah štátu na ochranu istých spoločných dobier a na to, aby sa zabezpečilo uspokojenie základných ľudských potrieb. Môj predchodca svätý Ján Pavol II. tvrdil, že ak sa to ignoruje, je tu riziko «,modloslužby‘ trhu» (Centesimus annus, 40).“

Pri druhom podnikateľskom riziku je podľa pápežových slov ohrozená čestnosť. Ide o riziko korupcie:

„Korupcia je najhoršou sociálnou ranou. Je falošné usilovať sa o osobný či skupinový osoh pod rúškom služby spoločnosti. Je to ničenie sociálneho tkaniva pod rúškom napĺňania zákona. Je to zákon džungle maskovaný zdanlivou sociálnou racionálnosťou. Je to blud a vykorisťovanie najslabších či menej informovaných. Je to najhrubší egoizmus ukrytý za zdanlivou veľkorysosťou. Korupcia vzniká z uctievania peňazí a vracia sa ku skorumpovanému, ktorý je sám väzňom tohto uctievania. Korupcia je podvodom na demokracii a otvára dvere iným strašným zlám ako drogy, prostitúcia a obchodovanie s ľuďmi, otroctvo, obchod s orgánmi, obchod so zbraňami a tak ďalej. Korupcia znamená stať sa nasledovníkmi diabla, otca lži.“

Tretie riziko podnikateľského povolania sa podľa Svätého Otca týka bratstva:

„Pripomenuli sme si, ako nás svätý Ján Pavol II. učil, že «ešte pred výmennou logikou... jestvuje niečo, čo patrí človeku, pretože je človekom, vďaka jeho jedinečnej dôstojnosti. (Centesimus annus, 34). Aj Benedikt XVI. nástojil na dôležitosti nezištnosti (gratuity) ako neodškriepiteľného prvku sociálneho a ekonomického života. Hovoril: «Láska v pravde stavia človeka pred úžasnú skúsenosť daru... ktorý vyjadruje a uskutočňuje jeho transcendentný rozmer... ekonomický, sociálny a politický rozvoj... potrebuje, aby sa vytvoril priestor na princíp nezištnosti ako výrazu bratstva»“ (Caritatis in veritate, 34).

Pápež František kresťanským podnikateľom povedal, že rozmer bratstva sa týka aj horúcej témy súčasnosti, akou je migrácia a utečenci. Pri tejto príležitosti uviedol, že väčšina prítomných vrátane jeho samého pochádza z rodín migrantov:

„Dnes sa emigrácia a presuny množstva osôb hľadajúcich ochranu stali dramatickým problémom ľudstva. Svätá stolica a miestne Cirkvi vykonávajú mimoriadne úsilie, aby účinne čelili príčinám tejto situácie snažiac sa o upokojenie regiónov a krajín vo vojne a podporujú ducha prijatia; ale nie vždy sa dosiahne všetko, čo si želáme. Žiadam o pomoc aj vás. Na jednej strane sa snažte presvedčiť vlády, aby odmietli každý druh vojenskej aktivity. Ako sa hovorí v podnikateľských kruhoch: „zlá“ dohoda je vždy lepšia ako „dobrá“ hádka. Na druhej strane spolupracujte na vytvorení zdrojov dôstojnej práce, stabilných a hojných, či už na miestach pôvodu (migrantov), alebo na tých, kam prichádzajú, a tam jednako pre miestne obyvateľstvo, ako aj pre imigrantov. Je potrebné umožniť, aby bola imigrácia naďalej dôležitým faktorom rozvoja.“

Na záver sa Svätý Otec zmienil o argentínskom podnikateľovi Enrique Shawovi (1921-1962), ktorého beatifikačný proces podporoval ako arcibiskup Buenos Aires. Zhromaždeným účastníkom konferencie odporučil nasledovať jeho príklad a vyprosovať si na jeho príhovor, aby boli „dobrými podnikateľmi“. -bp-

17/11/2016 18:13