2016-11-12 15:09:00

Pápež zaslal posolstvo účastníkom konferencie o zriedkavých chorobách


Vatikán 12. novembra – Svätý Otec zaslal posolstvo účastníkom 31. medzinárodnej konferencie na tému „Za kultúru zdravia, ktorá prijíma a je solidárna v službe ľuďom, ktorí trpia zriedkavými alebo zanedbávanými ochoreniami“. 

Podujatie, ktoré sa od štvrtka do soboty prebiehalo v Aule Pavla VI., zorganizovala Pápežská rada pastoráciu v zdravotníctve a zúčastnili sa na ňom kardináli Pietro Parolin, Peter Turkson či Francesco Montenegro.

Pápež František vo svojom písomnom posolstve spomína odhady Svetovej zdravotníckej organizácie, podľa ktorých tzv. zriedkavými chorobami trpí na celom svete 400 miliónov ľudí. Tzv. zanedbávané choroby sa dokonca týkajú vyše miliardy ľudí, najmä  najchudobnejšieho obyvateľstva sveta, často v krajinách, kde prístup k zdravotníckym službám nedokáže pokryť základné potreby. Ide najmä o Afriku, Latinskú Ameriku, oblasti s tropickým podnebím, s nedostatkom pitnej vody či so slabými hygienickými, potravinovými a sociálnymi podmienkami, pripomenul Svätý Otec. Čo odporúča v tejto situácii robiť?

„Je to veľká výzva, ale nie nemožná. Keď vezmeme do úvahy zložitosť tejto otázky, vskutku nám z toho nevyhnutne vychádza multidisciplinárny prístup so spojením síl, úsilie, ktoré povoláva všetky zainteresované ľudské spoločenstvá, inštitucionálnej či inej podstaty, a medzi nimi je aj Katolícka cirkev, ktorá odjakživa nachádza motiváciu a podnet vo svojom Pánovi, Ježišovi Kristovi, Ukrižovanom a Zmŕtvychvstalom, v osobe či už chorého (,Christus patiens‘), alebo lekára (,Christus medicus‘, Dobrý Samaritán).“

Pápež František zhrnul svoje podnety do troch bodov:  prvoradá hodnota ľudskej osoby, nutnosť, aby Cirkev bola „poľnou nemocnicou“ a vychádzala von, a do tretice požiadavka spravodlivosti. K prvému bodu pápež František v posolstve zdravotníkom píše:

„Základom každej iniciatívy... je predovšetkým slobodná a odvážna vôľa konať dobro s cieľom vyriešiť tento závažný globálny zdravotný problém: ozajstná ,múdrosť srdca‘. Spolu s vedeckým a technickým štúdiom sú preto kľúčovými odhodlanie a svedectvo tých, ktorí sa nasadzujú nielen v existenciálnych perifériách sveta, ale aj v tých charitatívnych, čo je často prípad zriedkavých a zanedbávaných chorôb.“

Petrov nástupca v tomto zmysle ocenil dôraz aktuálnej zdravotníckej konferencie na informovanosť, kvalitu liečby a tiež aspekt životného prostredia. Zdôraznil, že tu ide o „pravý skutok milosrdenstva: informovať, aby sa dvíhala úroveň znalostí ako vedeckých, tak aj klinických a v poskytovaní pomoci; lepšie liečiť s logikou prívetivého a solidárneho prístupu k životu pacienta; udržiavať životné prostredie človeka“.

Na starostlivosť o životné prostredie dal pápež František zvláštny dôraz:

„Vzťah medzi týmito chorobami a životným prostredím je rozhodujúci. Naozaj mnohé zriedkavé choroby majú genetické príčiny, pre iné majú veľkú závažnosť faktory životného prostredia, ale aj keď sú príčiny genetické, znečistené prostredie znásobuje škody. A najväčšie bremeno zaťažuje najchudobnejšie obyvateľstvo. Preto chcem opäť  zdôrazniť absolútny význam úcty a ochrany voči stvorenstvu, nášmu spoločnému domu.“

Druhou pápežovou myšlienkou bolo to, „aby Cirkev prednostne ostala a dynamicky sa udržovala  v stave ,vychádzania‘, aby konkrétne svedčila o Božom milosrdenstve a bola ,poľnou nemocnicou‘ pre marginalizované osoby, ktoré žijú v každej periférii -  existenciálnej, sociálno-ekonomickej, zdravotnej, environmentálnej či geografickej“.

Napokon Svätý Otec podčiarkol dôležitosť spravodlivosti ako „rovného prístupu k účinnej liečbe rovnakých zdravotných potrieb nezávisle od situačných sociálno-ekonomických, geografických a kultúrnych faktorov. Je to odôvodnené troma základnými princípmi sociálnej náuky Cirkvi.“ Týmito princípmi sú podľa pápeža Františka sociálnosť, solidarita, subsidiarita. Sociálnosť znamená, že „dobro osoby sa odráža na celom spoločenstve“, teda „čím viac rastie individuálne zdravie, o to viac má z toho osoh kolektívne zdravie“.

Pápež František vo svojom posolstve pripomenul aj osobnosť bývalého predsedu Pápežskej rady pre zdravotníkov Mons. Zygmunta Zimowskeho, ktorý zomrel v júli tohto roku. -bp-

Rozhovor so slovenskými účastníkmi konferencie








All the contents on this site are copyrighted ©.