Peter Dufka SJ: Sprevádzanie svätými

P. Peter Dufka SJ sa vo svojej rubrike o spiritualite venuje úlohe vzťahu so svätými a zosnulými.

Sprevádzanie svätými

Od 1. novembra, kedy sme slávili Sviatok všetkých svätých, až do 8. novembra trvá oktáva modlitieb za duše verných zosnulých. Pri spomienke na svätých a verných zosnulých nám akosi spontánne zíde na um myšlienka, akú úlohu zohrávajú v našom živote títo ľudia a aké prepojenie jestvuje medzi nimi a nami.

Toto prepojenie má celkom isto viacero úrovní. Jednou z nich je príklad života, ktorý nám zanechali a ktorý je stále živý. Sú to vzory, ktoré nás motivujú, nadchýnajú a neustále sprevádzajú. Podmienkou tohto sprevádzania sú však dve skutočnosti, ktoré vyjadrujú latinské slová: anamnesis a imitatio. Skúsme si ich všimnúť trochu bližšie. Latinské slovo anamnesis znamená pripomínanie si, pamätanie.

Pre Izraelitov to znamenalo pripomínať si udalosti, pri ktorých Boh zázračne zasiahol do dejín ich národa. Tieto udalosti ich formovali a posilňovali vieru a nádej, že Boh sa i v budúcnosti postará tak, ako to bolo v minulosti. Podobne to je i v Novom zákone. Samotný Ježiš používa anamnesis pri vyučovaní svojich apoštolov. „Ešte nerozumiete, ani sa nepamätáte na päť chlebov pre päťtisíc ľudí a koľko košov ste nazbierali?“ (Mt 16, 9).

Duchovní autori však zdôrazňujú dôležitosť pamäte i našich osobných dejín. Pripomínať si udalosti z nášho života, v ktorých nám Pán pomohol a takmer zázračne v nich zasiahol, majú nesmierny význam i pre náš momentálny život. Duchovní autori hovoria o tom, že tieto Božie zásahy do nášho života sa vždy dejú na základe príhovoru svätých, našich nebeských patrónov, ktorí nás sprevádzajú a nie sú ďaleko od nás. 

Ján Kronštatský je presvedčený o tom, že svätí žijú i po smrti a sú nám stále na blízku. Podľa neho sú nám mimoriadne blízko pri sv. omši, modlitbe a meditácii. Hovorí: „Často cítim, ako mi slová Matky Božej vnikajú do srdca a podobne je to i so slovami starozákonných prorokov. Toto je dôkaz nesmrteľnosti duše.“ Títo ľudia sú  mŕtvi, a predsa hovoria i dnes. Neustále nás poučujú a vzdelávajú, pohýnajú nás k činom, nadchýnajú nás a citovo priťahujú. I keď jestvujú viaceré úrovne sprevádzania svätými, najprirodzenejšia z nich je cesta napodobňovania, inšpirácie a motivácie prostredníctvom poznávania. Len prostredníctvom poznávania sa v nás vzbudia vznešené túžby, ktoré postupne budujú i silné vôľové vlastnosti.

Druhou podmienkou sprevádzania svätými je imitatio - napodobňovanie, imitovanie. O dôležitosti pozitívnych vzorov v našom bežnom živote nikto nepochybuje. Už antická literatúra podčiarkuje úlohu vzorov a ich napodobňovanie ako dôležitý aspekt výchovy. Je známy výrok Seneku, rímskeho filozofa, ktorý hovorí: „Dlhá je cesta príkazov a nariadení, ale krátka a účinná je cesta príkladov.“  Význam napodobňovania pre kresťanský život zdôrazňuje i sv. Pavol, keď vo svojom prvom liste Solúnčanom píše: „A vy ste napodobňovali nás i Pána, keď ste vo veľkom súžení s radosťou Ducha Svätého prijímali slovo, takže ste sa stali vzorom všetkým veriacim“  (1 Sol 1, 6).

Každé štúdium súvisí s  princípom napodobňovania. Ja si osobne veľmi živo pamätám na pedagóga, ktorý ma svojím talentom a muzikalitou mnohonásobne prevyšoval. Nikdy mi však nedal pocítiť tento rozdiel, ale po malých dávkach ma akoby vovádzal do sveta hudobného umenia. Neraz sa stalo, že po vysvetľovaní zobral do rúk nástroj a ukázal to, o čom hovorí. Z tejto názornej ukážky som si vždy odniesol najviac. Obdivoval som jeho ľahkosť, prirodzenosť a akúsi spontánnu schopnosť vyjadriť svoje myšlienky a city hudobným jazykom.  I v duchovnej oblasti je to podobne. I tu potrebujeme vzory, ktoré nás prevyšujú a ktoré nás svojím príkladom postupne  vovádzajú do umenia ducha.

Pripomínanie a napodobňovanie svätých by však nikdy nemalo mať len vonkajšiu podobu bez vniknutia do vnútornej podstaty ich motívov. Poznal som mladého dirigenta sláčikového orchestra, ktorý v túžbe po kariére a úspechu imitoval gestá slávneho rakúskeho dirigenta Herberta von Karajana. Výsledkom tohto napodobňovania boli prázdne, neosobné a umelé gestá, ktorým nezodpovedalo vnútro. Všetci sme to cítili. Vonkajšie gestá musia vychádzať z vnútorného pochopenia ducha a z myšlienky hudobného diela. I pri napodobňovaní svätých je to podobne. I tu treba štúdiom a modlitbou vniknúť do podstaty a hĺbky ich duchovného života.

Duchovné vzťahy medzi veriacimi môžu byť niekedy intenzívnejšie ako medzi rodinnými príbuznými. Rovnako to platí i vo vzťahu k tým, ktorí nás predišli do večnosti. Môžu sa stať našimi priateľmi, sprievodcami na ceste životom. Preto je celý cirkevný rok bohatý na spomienky a sviatky svätých a preto je dôležité nechať sa nimi inšpirovať. Je zaujímavé sledovať, aké je pre niektorých kresťanov Východu ťažké predstaviť si Krista inak, ako v strede svätých. Sú v jeho tesnej blízkosti, sú s ním zjednotení.

Ján Kronštatský si kladie otázku: „Ako môžu svätí vypočuť naše prosby, keď sa na nich obraciame?“ A odpovedá: „Duša, ktorá je zjednotená s Bohom ako so slnkom, ktoré osvecuje celý svet a pozná všetky potreby ľudí, prosí za to isté, čo on už dávno vie. Pozri teda, aké je jednoduché komunikovať so svätými. Stačí, aby tvoje srdce bolo čisté, aby uprelo zrak na jedného alebo viacerých svätých, tebe známych, a môžeš prosiť o čo chceš a dostaneš to.“

Podmienkou tejto komunikácie je teda i čisté srdce a  poznanie životov svätých. Na vyjadrenie tejto prvej podmienky Soloviev používa známe prirovnanie, keď uvažuje nad podobnosťou uhľa a diamantu. Štruktúra oboch nerastov je veľmi podobná. Rozdiel je podľa neho len v tom, že diamant prepúšťa svetelné lúče, kým uhoľ nie. Tak je to i so srdcom človeka. Ak nie je čisté, neprepustí lúče svätých  a ani ich krása v ňom nezažiari v nových farbách.

Nedávno som navštívil pútnické miesto neďaleko Ríma - Mentorellu. Je to benediktínsky kláštor na osamelom mieste vysoko v horách. Bolo to obľúbené miesto sv. Jána Pavla II. Malý kláštor vznikol neďaleko malej jaskyne, kde prežil niekoľko rokov svojho pustovníckeho života sv. Benedikt. Do jaskyne, v ktorej je teraz kamenný oltár, sa vchádza cez úzky otvor. Pri vstupe do tejto jaskyne je v skale vytvorený presklený priestor, v ktorom sa nachádzajú telesné pozostatky zosnulých benediktínov z tohto kláštora. Je to už len niekoľko kostí a lebky, ktoré čas ešte celkom nerozložil. Na ľavej strane tejto vitrínky je nápis. „Quello che voi siete stati, noi eravamo, quello che noi siamo voi sarete. To, čo ste teraz, i my sme boli; to, čo sme my teraz, i vy budete“.

Milí priatelia, nechajme sa sprevádzať svätými.  Mnohým chybným krokom či rozhodnutiam v našom živote sa dá predísť, ak si v pamäti uchováme ich duchovné odkazy, ak ich spoznávame a necháme sa nimi inšpirovať.