2016-11-05 19:04:00

Pápež František ľudovým hnutiam: Treba kolektívne rozlišovanie, nie slogany


Vatikán 5. novembra – Pápež František dnes osobne pozdravil účastníkov svetového stretnutia tzv. „ľudových hnutí“, ktoré sa konalo počas uplynulého týždňa v Ríme pod patronátom Pápežskej rady pre spravodlivosť a pokoj. Pri stretnutí vo večerných hodinách v Aule Pavla VI. adresoval niekoľkým tisíckam účastníkov rozsiahly príhovor zameraný na aktuálne otázky zápasu za sociálnu, ekonomickú a politickú spravodlivosť vo svetle Sociálneho učenia cirkvi. Prítomní boli zástupcovia hnutí zo 65 krajín s prevahou Latinskej Ameriky.

Svätý Otec sa venoval téme označovanej skratkou „3-T“, to znamená „práca, bývanie a pôda“ (šp. tierra, techo, trabajo) a rovnako aj požiadavke integrálnej ekológie. Predložil tiež svoje myšlienky k problematike migrácie, ktorú označil za problém svetového charakteru. Ako pracovnú metódu odporúčal kolektívne rozlišovane priamo na mieste konkrétneho života. Za vzor zápasu proti nerovnosti dal Martina Luthera Kinga a jeho evanjeliový postoj prekonania pomsty nenásilím. Pápež apeloval na lídrov ľudových hnutí, aby pestovaním striedmeho životného štýlu odolávali pokušeniu korupcie v kontakte s politikou.

Ľudové hnutia sa takýmto spôsobom stretli už po tretí raz. Ich prvé svetové stretnutie bolo v roku 2014 v Ríme a ďalšie v roku 2015 v bolívijskom Santa Cruz. Trojdňový konferenčný program, ktorý predchádzal dnešnej audiencii sa konal na pôde Pápežského medzinárodného kolégia Maria Mater Ecclesiae v Ríme.

Svätého Otca v mene prítomných pozdravil kardinál Peter Turkson, ktorý od januára prevezme vedenie novozriadeného Dikastéria pre integrálny ľudský rozvoj. Zástupkyňa Svetového hnutia kresťanských robotníkov Edilma Méndez Tomas potom predniesla text spoločného vyhlásenia zúčastnených ľudových hnutí. V siedmich bodoch sa v ňom v mene „vyraďovaných systémom“ formulujú požiadavky na systémovú transformáciu. Za „spoločnú a štrukturálnu príčinu sociálnej a environmentálnej krízy“ sa označuje „tyrania peňazí, t.j. diktujúci kapitalistický systém a ideológia, ktoré nerešpektuje ľudskú dôstojnosť“.

Potom sa už ujal slova pápež František: „Pri tomto našom treťom stretnutí vyjadrujeme ten istý smäd: smäd po spravodlivosti, to isté volanie: po pôde, príbytku a práci pre všetkých.“ Po týchto úvodných slovách pripomenul tri zásady vytvárania „ľudskej alternatívy voči globalizácii ľahostajnosti“: „dať ekonomiku do služby národov“, „budovať pokoj a spravodlivosť“ a „chrániť Matku Zem“.    

Pápež František sa vo svojom takmer 50-minútovom príhovore sústredil na body, ktoré ako vysvetlil považuje za spoločné pre všetkých napriek ich rôznorodosti pôvodu a názorov. Upozornil na riziko formálnej rétoriky konferencií odtrhnutých od konkrétneho života. Samotné slogany totiž nedokážu čeliť tlaku tzv. „globalizačnej ideologickej kolonizácie“:

„Reálne riešenia na aktuálne problémy nevychádzajú z jednej, troch, či tisícky konferencií, ale musia byť ovocím kolektívneho rozlišovania, ktoré dozrieva priamo na mieste, spoločne s bratmi, rozlišovania, ktoré sa stáva transformujúcou činnosťou «podľa miest, časov a osôb», ako vravieval sv. Ignác. V opačnom prípade je tu riziko abstraktností, istých «deklaratívnych nominalizmov (sloganov), ktoré sú krásnymi rečami, ale nedokážu dať oporu pre život našich komunít» (List predsedovi Pápežskej komisie pre Latinskú Ameriku z 19. marca 2016). Globalizujúci ideologický kolonializmus sa snaží nanucovať recepty idúce ponad kultúru, ktoré nerešpektujú identitu národov. Vy idete inou cestou, ktorá je súčasne lokálna i univerzálna. Cestou, ktorá mi pripomína, ako Ježiš žiadal preorganizovať zástup do skupín po päťdesiat, aby im rozdelil chlieb“ (porov. Homília na Slávnosť Corpus Domini, Buenos Aires, 12. júna 2004).

Pápež reagoval aj na premietnuté video, cez ktoré mu organizátori priblížili výsledky konferencie. Prítomných povzbudil, aby v úsilí o riešenie problému „nerovnosti, ktorá plodí násilie“ pokračovali „naďalej prešliapavať cesty a zápasiť“ a uistil ich o svojej podpore.

Svätý Otec ďalej ostro pomenoval nespravodlivé prejavy moci peňazí, ktorá vládne prostredníctvom „strachu a múrov“, pričom citoval aj vyjadrenie pápeža Pia XI., ktorý v roku 1931 hovoril o „medzinárodnom imperializme peňazí“. Poukázal na správny smer, ktorý vedie cez „lásku a mosty“. Pripomenul slová bl. Pavla VI. z roku 1971 o úlohe politiky ako „náročnej úlohe služby druhým“.

Ďalšou témou, ktorej pápež František venoval širšiu reflexiu, bola migrácia. Súčasnú utečeneckú krízu nazval „bankrotom humánnosti“, pripomenúc slová gréckeho pravoslávneho arcibiskupa Hieronyma pri ich spoločnej návšteve Lesbosu, že «migrácia nie je problémom Blízkeho východu a severnej Afriky, Európy a Grécka. Je problémom sveta» (Lesbos, 16. apríla 2016).

Napokon vystríhal ľudové hnutia pred dvoma pokušeniami, týkajúcimi sa ich vzťahu k politike. Prvým je nebezpečenstvo stať sa len určitou „položkou“ sociálneho systému a vzdať sa úlohy  „revitalizovať, v základoch obnoviť demokracie, ktoré prechádzajú skutočnou krízou“.

Druhým pokušením je podľahnúť korupcii. „Proti pokušeniu korupcie je najlepšou pomocou praktizovanie striedmosti“, zdôraznil pápež osobitne tým, ktorí sú vo vedúcich postaveniach a dodal: „Príklad striedmeho života v službe blížnym je najlepším spôsobom ako podporovať spoločné dobro a projekt premostenia tzv. «3-T».

Na záver Svätý Otec zdôraznil evanjeliovú požiadavku neodplácať sa zlým za zlé a dal za vzor Martina Luthera Kinga a jeho boj proti zlu preťatím začarovaného kruhu pomsty. -jb-








All the contents on this site are copyrighted ©.