Pápež František predstavil zástupcom náboženstiev odkaz Roku milosrdenstva

Vatikán 3. novembra – Svätý Otec dnes v Klementínskej sále prijal zástupcov rôznych náboženstiev, ktorí sa angažujú v charitatívnych dielach ako prejavoch milosrdenstva. Táto osobitná audiencia medzináboženského charakteru sa konala v rámci Jubilejného roku milosrdenstva. Medzi jej 200 účastníkmi boli kresťania, židia, moslimovia, budhisti, hinduisti a ďalší.

Pápež František pripomenul, že téma milosrdenstva je prítomná v „mnohých náboženských a kultúrnych tradíciách, kde sú spolucítenie a nenásilie kľúčové a naznačujú smer cesty“:

„Skloniť sa so súcitnou nežnosťou k slabému a núdznemu ľudstvu patrí k opravdivo náboženskému duchu, ktorý odoláva pokušeniu presadzovať sa silou, ktorý odmieta kupčiť s ľudským životom a ktorý v druhých vidí bratov a nikdy nie čísla. Stať sa blízkymi tým, ktorých situácia si vyžaduje veľkú starostlivosť, ako je choroba, hendikep, chudoba, nespravodlivosť, dôsledky konfliktov a migrácií, je povolanie vychádzajúce zo srdca každej autenticky náboženskej tradície. Je to ozvena Božieho hlasu, ktorý hovorí do svedomia každého a pozýva prekonať uzavretie sa do seba a otvoriť sa: otvoriť sa druhému, ktorý klope na dvere srdca; otvoriť sa druhému, ktorý je vedľa nás, ktorý klope na dvere domu a žiada pozornosť a pomoc.“

Milosrdenstvo znamená mať otvorené a spolucítiace srdce, pokračoval Svätý Otec a dodal, že v arabčine a hebrejčine slovo r(a)h(a)m vyjadruje milosrdenstvo a zároveň materinské lono. Je to práve milosrdná láska, ktorá neponecháva človeka „na pospas zlu alebo v odkázanosti len na seba; nezabúda, ale pamätá si, skláňa sa nad každou biedou, aby z nej človeka pozdvihla“:

„Človek má smäd po milosrdenstve a nie je to technológia, ktorá ho môže uhasiť: hľadá lásku, ktorá by šla poza chvíľkovú útechu, bezpečnú bránu, kde by zakotvilo jeho nepokojné brázdenie, nekonečné objatie, ktoré odpúšťa a uzmieruje.“

Pápež František nábožensky pestrému zhromaždeniu vysvetlil, akú symboliku má pre katolíkov v  Roku milosrdenstva prechod Svätou bránou. Veriaci tak konajú v pokore a dôvere v Božie milosrdenstvo, pre obsiahnutie plného zmierenia. „Vyžaduje si to však, aby sme aj my odpustili našim vinníkom, bratom a sestrám, ktorí nás urazili. Prijímame Božie odpustenie, aby sme sa oň podelili s druhými,“ zdôraznil pápež.  Ďalej pripomenul, že milosrdenstvo má aj rozmer úcty k prírode a životnému prostrediu:

„Milosrdenstvo sa rozširuje aj na svet, ktorý nás obklopuje, na náš spoločný dom, ktorý sme povolaní spravovať a uchovávať od bezuzdného a nenásytného konzumu. Žiada sa od nás záväzok vychovávať k triezvosti a k úcte, k spôsobu žiť jednoduchšie a usporiadanejšie, využívať prírodné zdroje s múdrosťou a striedmosťou. Myslí sa pri tom na celé ľudstvo a na budúce generácie, nielen na záujmy vlastnej skupiny a na výhody vlastnej doby. Obzvlášť dnes si «závažnosť ekologickej krízy od nás všetkých vyžaduje, aby sme mysleli na spoločné dobro a pokračovali v dialógu, ktorý si vyžaduje trpezlivosť, askézu a veľkodušnosť»“ (Encyklika Laudato si’, 201). Na záver pápež František vyzval zástupcov rozličných náboženstiev k „zodpovednosti pred Bohom, ľudstvom a budúcnosťou“, aby sa vydali na spoločnú cestu pre dobro všetkých, a aby podporovali „stretnutie, dialóg a náboženskú slobodu“. Pozitívnu úlohu náboženstiev napokon Svätý Otec zhrnul do tohto priania:

„Nech sú náboženstvá lonami života, ktoré prinášajú milosrdnú nežnosť Boha zranenému a núdznemu ľudstvu, nech sú bránami nádeje, ktoré pomáhajú prekračovať múry vztýčené z pýchy a strachu.“ -bp-