V Benátkach sa stretli stredoeurópski historici na tému „Mlčiacej Cirkvi“ 1945-1965

Vatikán/Taliansko 27. októbra – Benátky dnes hostia medzinárodné vedecké podujatie, ktoré sa týka aj Slovenska a jeho dejín. Medzinárodná konferencia s názvom „Mlčiaca Cirkev a pápežská diplomacia v období 1945 – 1965“ približuje osudy katolíkov stredovýchodnej Európy v období po nástupe komunizmu a vtedajšiu diplomatickú aktivitu Vatikánu. Organizátormi sú Fakulta kánonického práva sv. Pia X. v Benátkach, Cyrilometodská bohoslovecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave a Spišská diecéza v spolupráci s Pápežským výborom pre historické vedy, Padovskou univerzitou a Slovenským historickým ústavom v Ríme.

Udalosti venuje pozornosť aj vatikánsky denník L´Osservatore Romano, ktorý v dnešnom vydaní priniesol článok kardinála Jozefa Tomka s nadpisom „Mlčiaca Cirkev: komunistické prenasledovanie a katolícka rezistencia“. Autor, ktorý v Benátkach osobne otvoril program študijného dňa, píše o dvoch desaťročiach, ktoré nasledovali po Druhej svetovej vojne takto:

„Východná Európa a veľká časť Európy nazývanej klasickým označením ako «stredná» - «Mitteleuropa» – podstupovala v tom období ideologickú transformáciu, sprevádzanú istou mladistvou eufóriou. Obraz Európy, ktorá dýcha oboma pľúcami vyjadrovala celé svoje bohatstvo a predstavovala svetu svoju realitu. Žiaľ, v tejto historickej realite je zmiešaná krása, ale aj zvyšky náboženského a etnického prenasledovania. Cesta k slobode je pomalá a často je poznačená krvou a starými konfliktmi. Prítomnosť marxistickej ideológie, štátneho totalitarizmu a «železnej opony» sa stáva utláčajúcou a obsesívnou. Katolícka cirkev sa stáva v skutočnosti «Cirkvou mlčania», ktorá môže hovoriť jedine skrze ticho a skrze mučeníctvo. Duch bratstva a solidárnosti bude môcť prenikať len veľmi pomaly.“

Emeritný prefekt Kongregácie pre evanjelizáciu národov napokon ponúka aj pohľad na Európu z inej pologule, keď píše: „Pápež František, ktorý vyrástol v Južnej Amerike, opísal charakteristiky tejto našej «rodiny národov» (Európy) nasledovnými slovami: «Tvorivosť, nadanie, schopnosť pozdvihnúť sa a vyjsť z vlastných medzí patria k duši Európy. V minulom storočí ona dosvedčila ľudstvu, že nový počiatok je možný... Európa po toľkých rozdeleniach našla konečne seba samu a začala znovu budovať svoj dom» (Prejav Európskemu parlamentu, Štrasburg, 25. novembra 2014).“  

Pozdravné príhovory pri otvorení konferencie v Benátkach predniesli okrem kardinála Jozefa Tomka aj benátsky patriarcha Mons. Francesco Moraglia a predseda Pápežského výboru pre historické vedy prof. Bernard Ardura OPraem. Jednotlivé odborné príspevky prezentujú početní vedci z Talianska, Poľska, Slovenska, Maďarska, Chorvátska, ako aj odborníci zo Štátneho sekretariátu Svätej stolice a z Kongregácie pre kauzy svätých.

Po príspevkoch poľských historikov Mirosława J. Lenarta z Univerzity v Opole a Stanisława Wilka z Katolíckej univerzity v Lubline venovaných vzťahom Poľska a Svätej stolice v povojnových rokoch a prípadom tzv. „vlasteneckých kňazov“ vystúpili v dopoludňajšom bloku aj dvaja slovenskí historici z Univerzity Komenského v Bratislave. Prof. Emília Hrabovec sa venovala vzťahu Svätej stolice a Československa v rokoch 1945 – 1965 a prof. Róbert Letz priblížil „monsterproces“ proti trom slovenským biskupom Pavlovi Petrovi Gojdičovi, Jánovi Vojtaššákovi a Michalovi Buzalkovi.

Prvý popoludňajší blok je venovaný problematike tajnej hierarchie v Maďarsku  (András Fejérdy z Maďarskej akadémie vied), prenasledovaniu Katolíckej cirkvi v Rumunsku a tzv. procesu so „špiónmi anglo-amerického imperializmu a Vatikánu“ (Roberto Scagno z Padovskej univerzity)  a vzťahom vtedajšej Juhoslávie so Svätou stolicou (Massimiliano Valente z Európskej univerzity v Ríme).

Po príspevku Johana Ickxa zo Štátneho sekretariátu Svätej stolice dostanú priestor otázky Cirkvou uznaného mučeníctva osobností sledovaného obdobia. O charaktere mučeníctva za komunistického režimu bude hovoriť Zdzislaw J. Kijas OFM Conv. z Kongregácie pre kauzy svätých. Stav kauzy svätorečenia chorvátskeho kardinála Alojzije Stepinaca predstaví Željko Tanjić z Katolíckej univerzity v Záhrebe. Napokon Ádám Somorjai OSB z vatikánskeho Štátneho sekretariátu priblíži postavu kardinála Mindszentyho a maďarských mučeníkov. Prítomným sa na záver prihovorí aj spišský biskup Mons. Štefan Sečka. -jb-

Rozhovor s prof. Hrabovec pred medzinárodnou konferenciou v Benátkach