Čítaj článok Čítaj menu

Sociálne siete:

RSS:

Mobilná aplikácia:

Vatikánsky rozhlas

Hlas Svätého Otca a Cirkvi v dialógu so svetom

Jazyk:

Vatikán \ Udalosti

Kard. Müller predstavuje knihu o črtách pápežov Františka a Benedikta XVI.

Kardinál Gerhard Ludwig Müller v rozhovore s redaktorom VR Alessandrom Gisottim - RV

25/10/2016 10:36

Vatikán 25. októbra – „Pápež nie je priamo nástupcom predchádzajúceho pápeža, ale každý pápež je nástupcom sv. Petra,“ hovorí o špecifikách pápeža Františka a jeho predchodcu Benedikta XVI. kardinál Gerhard Ludwig Müller. V súvislosti s vyjdením jeho novej knihy s názvom  „Benedikt a František – Petrovi nástupcovia v službe Cirkvi“ prefekt Kongregácie pre náuku viery v rozhovore pre Vatikánsky rozhlas vysvetľuje, že každý pápež ako osoba je „vedený samotným Ježišom Kristom.“

Kardinál Müller priblížil aj niektoré ďalšie témy, ktorými sa zaoberá vo svojej publikácii, akými sú teologické dielo Josepha Ratzingera,  či Františkov dôraz na „Cirkev chudobnú a pre chudobných“, ako aj reforma Rímskej kúrie.

Pokiaľ ide o Benedikta XVI., jeho dielo „Ježiš Nazaretský“ považuje kardinál za významný impulz, aký dal svojím pontifikátom pre katolícku vieru, a to na spôsob vyznania viery sv. Petra, ktorý o Ježišovi povedal: „Ty si Kristus, Mesiáš“. Kardinál Müller ďalej vysvetľuje:

„A toto je jadrom petrovskej misie! Táto kniha nie je čisto súkromným dielom: každý profesor písal na rôzne témy teológie či filozofie... Toto je kvázi jadrom primátu, pretože primát potrebujeme len kvôli tomuto, na zjednotenie všetkých veriacich v tej istej viere. Viera nie je súhrnom presvedčení, myšlienok, ale je tu stredobod viery: to je osoba Ježiša Krista, pravého Boha a pravého človeka.“

Jedna z kapitol knihy je venovaná „Cirkvi chudobnej a pre chudobných“, čiže preferenčná voľba v prospech chudobných. „Prečo táto téma ktorú pápež František uviedol do svojho pontifikátu od počiatku tak mocne zachytila a naďalej zachytáva ľudí, i nekatolíkov?“ položil otázku redaktor Alessandro Gisotti. Odpovedá kardinál Müller:

„Tento výraz „preferenčná voľba v prospech chudobných“ nie je „výlučná“, ale „preferenčná“ vzhľadom na chudobným a voči mladým, ako sa hovorí v origináli. Tento výraz má svoje korene v Druhom vatikánskom koncile, v „Gaudium et spes“ a tiež v Sociálnej náuke Cirkvi. Zaiste, nespadla ako hviezda z oblohy, ale vychádza z jadra, zo stredu poslania Cirkvi. Bezpochyby, biskupi, kňazi, laici Latinskej Ameriky majú túto preferenciu, lebo tieto témy sú naliehavé, naliehavejšie ako v našich európskych krajinách či v (Severnej) Amerike. Pápež František stále hovorí: ,To, čo my, Cirkev, môžeme dať chudobným, je predovšetkým Evanjelium‘, táto dobrá zvesť, že Ježiš zomrel a vstal z mŕtvych za všetkých ľudí. A preto sa musíme usilovať o integrálnu podporu a rozvoj  všetkých ľudí: všetci majú základné právo byť účastní na materiálnych, kultúrnych, sociálnych dobrách ľudstva. Pápež František nás opäť otvoril voči tomuto a ukázal nám to priamo i konkrétne. Toto je veľká výzva, ktorá existuje na celom svete. Preto si myslím, že pápež František má veľkú reputáciu a dáva veľký rozmach, veľký impulz nielen Cirkvi, ale aj ľudstvu. Toto je jeho dôležitosť a jeho úloha v dnešnom svete.“

Poslednú kapitolu knihy venuje Prefekt Kongregácie pre náuku viery reforme Cirkvi a Rímskej kúrie. V rozhovore zdôrazňuje, že reformu neslobodno chápať povrchne. Je nutné uvedomiť si, že ide o Božie dielo a nie o akýsi „predmet v našich rukách“:

„Rímska kúria nie je byrokratický aparát, ktorý spravuje Cirkev; toto je príliš svetské myslenie! Ide predovšetkým o duchovnú reformu, kde duchovnosť pobáda a motivuje všetkých, čo sa podieľajú na práci Rímskej kúrie. Reforma Rímskej kúrie: mnohí ľudia, novinári, hovoria hlavne o reforme v zmysle novej vonkajšej organizácie, ale toto je významnosťou druhoradé. Najdôležitejšia reforma je reforma ducha ako ducha služby, ducha prijatia. V tomto zmysle potrebujeme reformu Kúrie. Sám pápež hovoril nielen o reforme Kúrie, ale aj o reforme celej Cirkvi, všetkých ordinariátov, vikariátov, rôznych diecéz... Je dôležité, aby tu bol nový duch nielen v administratíve a spravovaní.“

A aké sú podľa kardinála Müllera najväčšie dary, ktoré Cirkvi dali a naďalej dávajú dve ústredné postavy jeho nového knižného titulu?

„My všetci vieme, že pápež Benedikt XVI. je teológ na mimoriadnej úrovni, vynikajúci, ale nie je len teológ, nemôžeme upadnúť do tohto klišé. Nebol len ,nemeckým profesorom‘! Má veľa skúseností v pastorácii, napísal mnohé knihy o duchovnosti, o veľkých výzvach moderného života, písal, kázal a vysvetľoval aj na vysokej intelektuálnej úrovni a to znamená, že kresťanstvo má vlastnú intelektuálnosť. Sme schopní dať odpovede na všetky otázky, ktoré existujú na úrovni ,Logos‘, nie sme náboženstvo sentimentov, povrchnosti, ale viera vstupuje priamo do všetkých bytostných otázok človeka.

Pápež František prichádza z vlastného kontextu, Latinskej Ameriky, veľkej oblasti s katolíckou vieru už 500 rokov a s veľkou väčšinou katolíckych veriacich. Je dobré dať tomuto kultúrnemu rozmeru vstúpiť do univerzálneho katolíckeho sveta na určité prekonanie eurocentrizmu... V tomto svete globalizácie, univerzality, je to dobrým znakom a my ho môžeme interpretovať ako znak Ducha Svätého, že pápeži nepochádzajú len z Európy alebo z niektorých európskych krajín. Národnosť nie je prekážkou, aby sa niekto stal kandidátom na pápeža... Duch Svätý je slobodný vybrať si prostredníctvom kardinálov!“ -bp-

25/10/2016 10:36