Pápež František: Pastorácia povolaní nie je konferencia, ale stretnutie s Ježišom

Vatikán 21. októbra – Pastorácia povolaní nie je projektom, ale spočíva v prijatí Ježišovho štýlu. Tak znie syntéza príhovoru pápeža Františka, ktorý dnes prijal 250 účastníkov Medzinárodného kongresu o pastorácii povolaní. Sympózium, ktoré sa začalo už v stredu, pripravila Kongregácia pre klerikov. Zo Slovenska sa  na ňom zúčastnili žilinský biskup Mons. Tomáš Galis, páter Ján Kušnír zo Spoločnosti Božieho Slova a duchovný otec Peter Švec zo Žilinskej diecézy (rozhovor s účastníkmi).

Svätý Otec prítomných povzbudil, aby sa nebáli „byť pastiermi uprostred ľudu“, schopnými načúvať a prejavovať milosrdenstvo: „Pastorácia povolaní je stretnutím s Pánom! Keď prijímame Krista, prežívame rozhodujúce stretnutie, ktoré osvecuje našu existenciu, ťahá nás von zo stiesnenosti nášho malého sveta a pomáha nám stať sa učeníkmi, ktorí sú zamilovaní do Učiteľa“. 

Svätý Otec prezradil, že svoje biskupské heslo Miserando atque eligendo, ktoré tvorí aj názov aktuálneho kongresu, si nevybral náhodne. Chcel ním pripomenúť svoje roky mladosti, keď silne pocítil Pánovo volanie: nebolo to v dôsledku nejakej konferencie alebo peknej teórie, pokračoval pápež, „ale preto, lebo som na sebe zakúsil milosrdný pohľad Ježiša“.

„Pastorácia povolaní znamená naučiť sa štýl Ježiša, ktorý prechádza miestami každodenného života, zastavuje sa bez náhlenia a hľadiac na bratov s milosrdenstvom, vovádza ich do stretnutia s Bohom Otcom,“ dodal Petrov nástupca a prítomným predstavil tri kľúčové slová, ktoré sú pre pastoráciu povolaní nevyhnutné. Sú nimi: vyjsť, hľadieť a povolať.

„Predovšetkým: vyjsť... Musíme sa naučiť vyjsť z našich strnulostí, ktoré nás robia neschopnými komunikovať evanjeliovú radosť, zo štandardných formúl, ktoré sa často javia staromódne, z predpojatých analýz, ktoré škatuľkujú život ľudí do chladných schém. Prosím o to najmä pastierov Cirkvi, biskupov a kňazov: vy ste prvými zodpovednými za pastoráciu kresťanských a kňazských povolaní... Je smutné, ak kňaz žije len sám pre seba, uzatvárajúc sa do bezpečnej pevnosti fary, sakristie alebo skupiny ,najvernejších’. Naopak, sme povolaní byť pastiermi uprostred ľudu, schopnými oživovať pastoráciu stretnutia a venovať čas prijatiu a počúvaniu všetkých, predovšetkým mladých“.

Druhým kľúčovým postojom pre formátorov a zodpovedných za pastoráciu povolaní je podľa slov Svätého Otca schopnosť vidieť:

„Po druhé: hľadieť... Evanjelium nám pomáha vidieť, že povolanie začína milosrdným pohľadom, ktorý na mne spočinul. Je to ten výraz: „so zľutovaním, s milosrdným spolucítením“ (lat. miserando), ktorý naraz vyjadruje objatie očami i srdcom. Takto hľadel na Matúša Ježiš. Tento «vyberač daní» konečne nevnímal na sebe pohľad pohŕdania alebo posudzovania, ale vo vnútri pocítil pohľad lásky“.  

Pohľad pastiera by mal byť, ako ďalej dodal pápež František, pohľadom „pozorným, nie unáhleným, schopným zastaviť sa a čítať v hĺbke, vstúpiť do života druhého bez toho, aby sa niekedy cítil či už ohrozený alebo súdený“. Biskupi by tiež pri výbere nových adeptov do seminára mali byť bdelí a rozvážni. Svätý Otec svoj príhovor zakončil tretím postojom, ktorým je povolať:  

„Vyjsť, hľadieť, a po tretie: povolať... Ježišova túžba je uviesť ľudí na cestu, pohnúť ich zo sedavého spôsobu života, ktorý zabíja; rozbiť ilúziu, že je možné žiť šťastne ostanúc pohodlne usadení na vlastných istotách. Táto túžba po hľadaní, ktorá často prebýva v tých mladších, je pokladom, ktorý Pán vkladá do našich rúk a o ktorý sa musíme starať, kultivovať ho a nechať ho vyklíčiť“.

Na záver svojho príhovoru sa Svätý Otec František obrátil na prítomných biskupov a kňazov slovami:

„Vytrvajte v tom, že budete nablízku, v pohybe, v zasievaní Slova, s pohľadmi milosrdenstva. Vašej pastoračnej aktivite, vášmu rozlišovaniu a vašej modlitbe je zverená pastorácia povolaní. Starajte sa o jej šírenie osvojovaním si vhodných metód, uplatňujúc umenie rozlišovania a prostredníctvom evanjelizácie dávajúc podnet k téme povolania ku kňazstvu a zasvätenému životu. Nemajte strach ohlasovať mladým evanjelium, stretávať sa s nimi, dávať smer ich životu. A nebuďte nesmelí, keď im predkladáte kňazský život. Ukazujte pri tom predovšetkým cez vaše radostné svedectvo, že je krásne nasledovať Pána a navždy mu darovať život“. -ej-