2016-10-09 13:10:00

Peter Dufka SJ: Nový začiatok


Páter Peter Dufka SJ v októbrovom pokračovaní rubriky venovanej spiritualite hovorí o význame nového začiatku, pre ktorý potrebujeme čisté srdce.

Koniec septembra sa na vysokých školách obyčajne spája so začiatkom akademického roka. Väčšina študentov začína akoby s čistým štítom. Podľa vlastného výberu alebo podľa predpísaného študijného programu si zvolia kurzy, ktoré začnú  navštevovať a oboznamovať sa postupne s novou matériou. Tu je dobre akoby začať znova, s novým očakávaním bez zaťažujúcich predsudkov. 

I v spiritualite je tento nový začiatok tiež dôležitý. Hlavne na kresťanskom Východe duchovní autori hovoria o podmienke dobrého začiatku, ktorou je čisté srdce. Čisté srdce je obraz, ktorý zachytáva akúsi duchovnú hygienu potrebnú hlavne na začiatku, ale i v priebehu a na konci akéhokoľvek poznávacieho či formačného procesu. Ide o zbavenie sa vášní a zlých návykov, ktoré sú neraz prekážkou pre prijatie nových poznatkov či skúseností.

Ako si však ustrážiť čisté srdce a ako ho neustále očisťovať? Predovšetkým kontrolou toho, čo doň vstupuje, ale i postupným odstraňovaním škodlivých nánosov, ktorými sú hlavne vášne a zlé návyky. Za tieto nemožno pokladať hocijaký prirodzený sklon, ako je napríklad chuť do jedla alebo radosť z mnohých aktivít. Ide skôr o prekročenie istej miery.

Sv. Bazil nezľahčuje zodpovednosť každého človeka za toto prekročenie, keď hovorí: „Nedávaj vinu ani diablovi a ani svetu, ale iba sebe samému.“ Podľa neho diabol podsúva zlo v podobe myšlienky, ale nie je schopný prekročiť bránu slobodného rozhodnutia. Hlavne spiritualita kresťanského Východu zdôrazňuje, že zlé myšlienky nepochádzajú z nášho srdca, pretože to bolo stvorené Bohom. Prichádzajú zvonka a do vnútra vstúpia až vtedy, keď sa im človek otvorí.

Jeden zo starodávnych mystických autorov Pseudo-Makarius prirovnáva našu dušu k veľkému mestu. Uprostred neho je krásny hrad. Vedľa neho je trhovisko a periféria. Nepriateľ, ktorým je dedičný hriech, môže zabrať len perifériu, totiž naše zmysly. Preto sme práve tam neraz znepokojení. Tento nepokoj často prenikne i na tržnicu, totiž tam, kde sa začína diskutovať. V diskusii ide o to, či máme myšlienku prijať za svoju, alebo ju odmietnuť ako cudziu. Ale do vnútorných priestorov hradu neprenikne nič bez nášho súhlasu.   

Postupná vnútorná deštrukcia však nemá charakter len myšlienky, ale často ide o zlé obrazy či fantázie.

Sv. Maxim Vyznavač napríklad hovorí, že peniaze a víno nie sú zlé, a predsa sa môžu stať kameňom, o ktorý sa človek potkne kvôli nečistým pohnútkam, ktoré sa k nim pridružia. A tak hovoríme, že je čisté to, k čomu sa nepridružuje nič ostatné. Napríklad: čisté zlato alebo čistá voda - sú bez znehodnocujúcich prvkov. Tak sú i myšlienky čisté, pokiaľ sa k nim nepridruží nejaká pohnútka, ktorá vedie zlým smerom. 

Čisté srdce je podmienkou akejkoľvek sústredenej činnosti, dobrej modlitby či životného pokoja. Skúsme si bližšie všimnúť niekoľko stupňov jeho postupnej straty. Obyčajne možno pomerne ľahko rozlíšiť medzi piatimi stupňami prenikania zlej myšlienky do nášho srdca.

Ponuka je  prvý obraz, myšlienka alebo podnet, ktorý sa objaví v našej mysli. Lakomec napríklad zaregistruje zle stráženú peňaženku a momentálne ho napadne zobrať si ju. Takýmto spôsobom sa nám ponúka veľké množstvo  obrazov alebo   myšlienok. Vonkajší podnet môže vyprovokovať zlú myšlienku, ktorá však ešte nie je hriechom.  Hovorí sa, že sv. Anton zaviedol jedného zo svojich žiakov, ktorý si veľmi sťažoval na svoje zlé myšlienky, na terasu a prikázal mu, aby chytal vietor holými rukami. Po komickej námahe mu povedal. Ani zlé myšlienky nechytíš – podobne, ako sa ti to nepodarilo s vetrom. Tie sa podobajú muchám, ktoré nás tým viac obťažujú, čím viac sa stávame netrpezlivými.

Po ponuke nasleduje vnútorný rozhovor. O prvom rozhovore, ktorý viedol k hriechu, hovorí kniha Genezis v 3. kapitole. Eva začala rozhovor s hadom. Ak by si nevšímala jeho ponuku, rozhovor a jeho dôsledky by sa neuskutočnili. Avšak obyčajne sme príliš všímaví na rôzne ponuky a necháme sa nimi vyprovokovať. Uvažujeme ako spomínaný lakomec, ktorý zbadá zle stráženú peňaženku. Chce si ju vziať, ale obáva sa toho, že ho niekto uvidí. Nakoniec ju neukradne, ale jeho myseľ je celý deň obsadená touto myšlienkou, ktorú pokladá za premárnenú šancu. Koľko životnej energie človek stratí úvahou nad zavádzajúcimi podnetmi. 

Boj je až na treťom mieste. Po rozhovore sa myšlienka môže zahniezdiť do srdca a odtiaľ už tak ľahko neodíde. Zmyselný človek má napríklad fantáziu tak presiaknutú nečistými obrazmi, že sa ich nemôže zbaviť. Ešte je síce slobodný a môže z tohto svojho boja vyjsť víťazne, ale stojí ho to veľmi veľa námahy. Navyše prehraté boje z minulosti ho silne determinujú a oslabujú jeho pozíciu v novej bojovej situácii. 

Súhlas je až na štvrtom mieste a je dôsledkom prehratého vnútorného zápasu. V tomto štádiu dochádza k hriechu. Súhlasom do srdca človeka vnikne nečistota i vtedy, keby sa zámer nerealizoval. Súhlas so zlom je viac ako len ponuka alebo rozhovor. Je to prehratý boj. Človek je tým, pre čo sa rozhodne a nie tým, čo ho priťahuje.  

Vášeň a zlý návyk je posledný stupeň poškodenia, ktoré znečisťuje srdce človeka. Je to stála náklonnosť ku zlu, ktorá sa môže stať tak silná, že jej takmer nemožno odporovať. Vášeň robí z človeka otroka alkoholu, zmyselnosti, hnevu, lenivosti atď. Sloboda je u takéhoto človeka takmer zničená. O takomto človeku sa niekedy povie, že je ako zmyslov zbavený. Počína si ako nenormálny, pretože k normálnosti človeka patrí vláda nad zmyslami. Sv. Ján Zlatoústy je však presvedčený o tom, že i takýto človek nemá svoju vôľu ešte celkom potlačenú. Stačí chcieť, hovorí. Jeho vôľa akoby spala a treba ju len prebudiť.  

Milí priatelia, o úspechu či neúspechu nových etáp nášho života do istej miery rozhodujeme ešte pred ich začiatkom. Ak do nich vstupujeme s čistým srdcom, je väčší predpoklad, že ich dobre zvládneme. Skúsme si preto bedlivo strážiť tento vzácny poklad, ktorým je čisté srdce.








All the contents on this site are copyrighted ©.