Príhovor pápeža Františka miestnym autoritám v Baku

Azerbajdžan 2. októbra – Pápež František sa stretol s viac než tisíckou zástupcov inštitúcií, diplomatického zboru a občianskej spoločnosti v Centre Hejdara Alijeva v Baku. Po príhovore azerbajdžanského prezidenta Ilhama Alijeva sa na prítomných obrátil Svätý Otec František. Jeho príhovor prinášame v plnom znení:

„Pán prezident, vážení štátni predstavitelia, ctení členovia diplomatického zboru, dámy a páni,

som veľmi šťastný, že môžem navštíviť Azerbajdžan a ďakujem vám za srdečné prijatie v tomto hlavnom meste krajiny s výhľadom na brehy Kaspického mora, meste, ktoré radikálne premenilo svoj výzor novými stavbami ako je tá, v ktorej sa odohráva toto stretnutie. Som vám naozaj vďačný, pán prezident, za pozorné uvítacie slová, ktoré ste mi adresovali v mene vlády a azerbajdžanského ľudu, a za to, že ste mi vďaka vášmu zdvorilému pozvaniu ponúkli možnosť opätovať návštevu, ktorú ste vykonali minulý rok vo Vatikáne spolu s vašou láskavou manželkou.

Prišiel som do tejto krajiny nesúc v srdci obdiv voči mnohotvárnosti a bohatstvu jej kultúry ako ovocia toho, čo prinášali mnohé národy, ktoré v priebehu dejín obývali tieto územia a svojím životom utkávali sieť skúseností, hodnôt a osobitostí, ktoré charakterizujú dnešnú spoločnosť a pretavujú sa do rozkvetu moderného azerbajdžanského štátu. Nadchádzajúceho 18. októbra Azerbajdžan oslávi 25. výročie svojej nezávislosti a takýto dátum ponúka možnosť pre súhrnný pohľad na udalosti týchto desaťročí, na dosiahnutý pokrok a na výzvy, pred ktorými krajina stojí.

Cesta, ktorú ste doteraz prešli, jasne ukazuje významné úsilie, ktoré sa vykonalo na konsolidáciu inštitúcií a podporu ekonomického a občianskeho rastu krajiny. Je to postup, ktorý si vyžaduje neustálu pozornosť voči všetkým, obzvlášť voči najslabším, postup, ktorý je možný vďaka spoločnosti uznávajúcej prínos multikulturalizmu a nevyhnutného vzájomného dopĺňania sa kultúr, aby sa tak medzi odlišnými zložkami občianskej komunity a medzi príslušníkmi odlišných náboženských vierovyznaní vytvorili vzťahy vzájomnej spolupráce a úcty.

Toto spoločné úsilie pri budovaní harmónie uprostred rozdielov je zvlášť významné v tomto čase, lebo ukazuje, že je možné prejavovať vlastné myšlienky a vlastné ponímanie života bez pošliapania práv tých, čo sú nositeľmi iných koncepcií a vízií. Každá etnická či ideová príslušnosť, ako aj každá autentická cesta náboženstva nemôže inak než vylúčiť také postoje a koncepcie, ktoré zneužívajú vlastné presvedčenie, vlastnú identitu či Božie meno na ospravedlňovanie zámerov utláčania a nadvlády.

Veľmi si želám, aby Azerbajdžan pokračoval na ceste spolupráce medzi rôznymi kultúrami a náboženskými vyznaniami. Nech harmónia a pokojné spolunažívanie stále viac živia spoločenský a občiansky život krajiny v jeho mnohorakých formách a zaisťujú všetkým možnosti prinášať vlastný príspevok k spoločnému dobru.

Svet žiaľ zakúša drámu mnohých konfliktov, ktoré nachádzajú živnú pôdu v neznášanlivosti podnecovanej násilnými ideológiami a praktickým upieraním práv tých najslabších. Aby sme sa účinne postavili proti týmto nebezpečným úchylkám, potrebujeme, aby rástla kultúra pokoja, ktorá je živená neustálou pripravenosťou k dialógu a vedomím, že neexistuje rozumná alternatíva k trpezlivému a vytrvalému hľadaniu spoločne zdieľaných riešení prostredníctvom čestných a vytrvalých rokovaní.

Tak ako je vo vnútri hraníc krajiny povinnosťou podporovať harmóniu medzi jej rozličnými zložkami, tak je aj medzi štátmi nevyhnutné postupovať s múdrosťou a odvahou na ceste, ktorá vedie k pravému pokroku a ku slobode národov, pričom sa otvárajú nebývalé cesty, ktoré vedú k trvácnym zmluvám a k mieru. Takýmto spôsobom sa národy uchránia od ťažkých útrap a bolestných rán, ktoré nie je ľahké zahojiť.

Aj pokiaľ ide o túto krajinu, želám si z hĺbky srdca vyjadriť moju blízkosť tým, ktorí museli opustiť svoju zem a mnohým osobám, ktoré trpia kvôli krvavým konfliktom. Prajem si, aby medzinárodná komunita vedela stabilne ponúknuť svoju nevyhnutnú pomoc. Zároveň - aby sa mohla otvoriť nová fáza naklonená stálemu mieru v regióne - pozývam všetkých, nech nevynechajú žiadnu možnosť v úsilí, aby sa dospelo k uspokojivému riešeniu. Mám nádej, že s Božou pomocou a prostredníctvom dobrej vôle zúčastnených strán môže byť Kaukaz miestom, kde sa prostredníctvom dialógu a rokovaní dospeje k usporiadaniu a prekonaniu kontroverzií a nezhôd, aby sa tak toto územie, „brána medzi Východom a Západom“ podľa krásneho obrazu, ktorý použil svätý Ján Pavol II., keď navštívil vašu krajinu (porov. Príhovor pri uvítacom ceremoniáli, 22. máj 2002), stalo aj otvorenou bránou pre pokoj a vzorovým príkladom ako riešiť staré i nové konflikty.

Katolícka cirkev, aj keď je v krajine prítomná v nepatrnom počte, je začlenená do občianskeho a spoločenského života Azerbajdžanu, zúčastňuje sa na jeho radostiach a je solidárna pri riešení jeho ťažkostí. Právne uznanie, ktoré umožnila ratifikácia medzinárodnej dohody so Svätou stolicou v roku 2011, navyše poskytlo stabilnejší normatívny rámec pre život katolíckej komunity v Azerbajdžane.

Som navyše osobitne šťastný zo srdečných vzťahov, ktoré katolícka komunita udržuje s moslimskou, pravoslávnou a židovskou komunitou a želám si, aby sa rozrastali znaky priateľstva a spolupráce. Takéto dobré vzťahy nadobúdajú zásadný význam pre pokojné spolužitie a pre pokoj vo svete a ukazujú, že medzi veriacimi rôznych náboženských vyznaní je možná srdečnosť vzťahov, úcta a spolupráca pre dobro všetkých.

Hlásiť sa k pravým náboženských hodnotám je úplne nezlučiteľné so snahou násilne nanucovať druhým vlastné vízie berúc si za štít sväté Božie meno. Nech je viera v Boha naopak zdrojom a inšpiráciou vzájomného porozumenia a úcty a obojstrannej pomoci v prospech všeobecného dobra spoločnosti.

Nech Boh požehná Azerbajdžan harmóniou, pokojom a prosperitou."

(Preklad: Slovenská redakcia VR) -bp, jb-