Čítaj článok Čítaj menu

Sociálne siete:

RSS:

Mobilná aplikácia:

Vatikánsky rozhlas

Hlas Svätého Otca a Cirkvi v dialógu so svetom

Jazyk:

Svätý Otec \ Apoštolské cesty

Azerbajdžan: Pápež František ukončil cestu na Kaukaze

Pápež František na stretnutí s miestnymi autoritami v Baku (Azerbajdžan, 2. októbra 2016) - REUTERS

02/10/2016 18:52

Azerbajdžan 2. októbra - Pápež František sa dnes ráno po slávení omše v Kostole Nepoškvrneného Počatia Panny Márie v Baku a obede s miestnou komunitou saleziánov presunul do Prezidentského paláca "Genclik", kde absolvoval protokolárnu privítaciu ceremóniu a zdvorilostnú návštevu u prezidenta Ilhama Hejdara Alijeva.

Návšteva Pamätníku padlých v boji za nezávislosť

Po hodinovom stretnutí sa spoločne odobrali k Pamätníku padlých v boji za nezávislosť, kde položili veniec kvetov. Pomník bol postavený v roku 1998 na mieste, ktoré je tiež známe ako „Alej mučeníkov“. Ide o symbol boja za slobodu a národnú integritu Azerbajdžanu. V roku 1918 boli na tomto mieste pochovaní Azerbajdžanci a Turci, ktorí zahynuli pri obrane mesta Baku. V rokoch 1992-1994 sa stalo miestom odpočinku pre obete bojov o Náhorný Karabach.

Stretnutie s verejnými predstaviteľmi v Centre „Heydar Aliyev“ 

Po návšteve pamätníka sa Svätý Otec presunul do Centra Hejdara Alijeva, pomenovaného po otcovi súčasného prezidenta, kde sa stretol so stovkami zástupcov inštitúcií, diplomatického zboru a občianskej spoločnosti. Po príhovore azerbajdžanského prezidenta sa prítomným prihovoril pápež František, pričom okrem iného vyjadril svoju „blízkosť tým, ktorí museli opustiť svoju zem a mnohým osobám, ktoré trpia kvôli krvavým konfliktom“:

Prajem si, aby medzinárodná komunita vedela stabilne ponúknuť svoju nevyhnutnú pomoc. Zároveň - aby sa mohla otvoriť nová fáza naklonená stálemu mieru v regióne - pozývam všetkých, nech nevynechajú žiadnu možnosť v úsilí, aby sa dospelo k uspokojivému riešeniu. Mám nádej, že s Božou pomocou a prostredníctvom dobrej vôle zúčastnených strán môže byť Kaukaz miestom, kde sa prostredníctvom dialógu a rokovaní dospeje k usporiadaniu a prekonaniu kontroverzií a nezhôd, aby sa tak toto územie, „brána medzi Východom a Západom“ podľa krásneho obrazu, ktorý použil svätý Ján Pavol II., keď navštívil vašu krajinu, stalo aj otvorenou bránou pre pokoj a vzorovým príkladom ako riešiť staré i nové konflikty...

Hlásiť sa k pravým náboženských hodnotám je úplne nezlučiteľné so snahou násilne nanucovať druhým vlastné vízie berúc si za štít sväté Božie meno. Nech je viera v Boha naopak zdrojom a inšpiráciou vzájomného porozumenia a úcty a obojstrannej pomoci v prospech všeobecného dobra spoločnosti. Nech Boh požehná Azerbajdžan harmóniou, pokojom a prosperitou.“

Medzináboženské stretnutie so šejkom a so zástupcami iných náboženských komunít krajiny

Svätý Otec sa po stretnutí s verejnými predstaviteľmi Azerbajdžanu stretol s predstaviteľmi moslimov a ďalších náboženských komunít prítomných v krajine. Najprv jeho kroky smerovali do mešity v severnej časti Baku, kde sa stretol s hlavou kaukazských moslimov šejkom Hadži Allahšukurom Pašazadehom.

Mešita, ktorú z iniciatívy súčasného prezidenta Ilhama Alijeva slávnostne otvorili v decembri 2014, je výnimočná tým, že ju spoločne využívajú obe vetvy islamu, teda šiíti i sunniti. Každodenné modlitby tu vedie šiítsky i sunnitský imám.

Pri vstupe do Mešity Hejdara Aliyeva, ktorá je zároveň najväčším islamský chrámom v Baku, už pápeža Františka čakal veľký mufti Kaukazu. Hadži Allahšukur Pašazadeh pochádza z južnej časti Azerbajdžanu a v 70-tych rokoch absolvoval teologické vzdelanie v uzbeckom hlavnom meste Taškente. Neskôr sa stal takzvaným šejk-ul-islam ako prvá náboženská osoba islamu, ktorá sa stala členom Najvyššieho sovietu, kde mali zastúpenie jednotlivé republiky ZSSR. Šejk bol členom azerbajdžanského parlamentu, ako aj Komisie pre medzináboženské vzťahy. Pápež Ján Pavol II. mu vo Vatikáne udelil vyznamenanie „Rad sv. Gregora“. Čelný predstaviteľ kaukazských moslimov je uznávaný ako popredný teológ v oboch školách islamského sveta, ako v šiítskych, tak aj v sunnitských. Napriek tomu, že sám je šiítom, je tiež jediným veľkým šiítsko-sunnitským muftim, keďže tento titul sa spravidla vyskytuje v sunnistkých krajinách.

Šejk sprevádzal pápeža Františka do vnútra mešity. Na mieste zvanom „mihrab“, ktoré ukazuje, kde sa nachádza Mekka, si slávnostne vymenili dary. Petrov nástupca daroval šejkovi mozaiku Baziliky sv. Petra a on od šejka dostal do daru zväzok koránu. Po súkromnom rozhovore v oddelenej miestnosti sa obaja predstavitelia v hlavnej sále mešity stretli s reprezentantmi náboženských komunít Azerbajdžanu. Prítomní boli zástupcovia pravoslávia, židovskej obce a ďalších komunít.

Na úvod sa prihovoril šejk Pašazadeh, ktorý vo svojom prejave vyzdvihol pápežovo angažovanie sa ako náboženského lídra v oblasti migračnej krízy, odsúdenia terorizmu či xenofóbie. Podčiarkol, že pápežovo stretnutie s ruským pravoslávnym patriarchom Kirillom na Kube „otvorilo dôležitú kapitolu vo vzťahoch medzi vierovyznaniami“. Veľký mufti Kaukazu ocenil aj „plodnú a účinnú spoluprácu“ s predstaviteľmi Vatikánu na „medzinárodných podujatiach o dialógu a o medzináboženskej spolupráci“:

„Oceňujeme vaše úsilie o riešenie konfliktov vo svete počas vašich ciest v mene pokoja a aj závažnosť, ktorú prisudzujete medzináboženskemu dialógu. So záujmom a úctou sme prijali vaše slová ako veľkého náboženského lídra v súvislosti s dôležitosťou mierového riešenia konfliktu v Náhornom Karabachu medzi Arménskom a Azerbajdžanom“.

Pápež František hovoril pred zástupcami náboženstiev o úlohe náboženstva a jeho prínose pre človeka i pre celú spoločnosť.  Citoval pri tom aj niektoré moslimské literárne diela. Upozornil, že tak ako náboženstvo je prínosom pre spoločnosť, musí sa spoločnosť vystríhať pred pokušením využívať ho a poslúžiť si ním na vlastné ciele:

„...Náboženstvá nikdy neslobodno zneužívať a nikdy sa nesmú podieľať na vyhrocovaní konfliktov a rozporov. Ovocie naopak prináša zdravý vzťah medzi spoločnosťou a náboženstvami, úctivé spojenectvo, ktoré treba budovať a opatrovať, a chcel by som ho symbolizovať obrazom, ktorý je tejto krajine taký drahý. Odvolávam sa na cenné umelecké vitráže už po stáročia prítomné v tejto zemi, zhotovené čisto z dreva a farebného skla (shebeke). Pri ich remeselnej výrobe ide o jedinečnú zvláštnosť: nepoužíva sa lepidlo ani klince, ale dávajú sa dokopy drevo a sklo tým, že sa do seba zakliňujú  dlhou a precíznou prácou. Tak drevo podopiera sklo a sklo necháva prenikať svetlu. Rovnakým spôsobom je úlohou každej občianskej spoločnosti podporovať náboženstvo, ktoré umožní vstup svetla nevyhnutného pre život: preto je nutné zabezpečiť účinnú a opravdivú slobodu. Nemožno teda používať umelé ,lepidlá‘, ktoré nútia človeka veriť, nanucujúc mu vymedzené krédo a pozbavujúc ho slobody voľby; do náboženstiev nesmú vniknúť ani vonkajšie ,klince‘ svetských záujmov, dychtivosti po moci a po peniazoch. Lebo Boha nemožno vzývať pre skupinové záujmy a egoistické ciele, nemôže ospravedlniť žiadnu formu fundamentalizmu, imperializmu a kolonializmu. Teda ešte raz, z tohto tak významného miesta stúpa naliehavý výkrik: už nikdy viac násilie v Božom mene! Nech je jeho sväté meno uctievané, a nie hanobené a využívané na kšeftovanie ľudskou nenávisťou a rozbrojmi.“

Pri všetkých dnešných stretnutiach v Azerbajdžane sprevádzal Svätého Otca ako prekladateľ slovenský salezián don Martin Bonkálo. Dnešnou návštevou Azerbajdžanu pápež František ukončil 16. apoštolskú cestu na Kaukaze, ktorej predchádzala dvojdňová návšteva Gruzínska a v júni tohto roku cesta do Arménska. -jb,ej,bp- 

02/10/2016 18:52