2016-10-01 10:38:00

Pri omši na štadióne v Tbilisi pápež František vyzdvihol úlohu ženy


Gruzínsko 1. októbra – Druhý deň apoštolskej návštevy v Gruzínsku začal Svätý Otec František slávením eucharistie s miestnou katolíckou komunitou. Pri obrade na futbalovom štadióne „M. Meskhi“ v Tbilisi boli prítomní verejní predstavitelia krajiny vrátane prezidenta Margvelašviliho. Okrem rímskokatolíkov boli prítomní aj arménski a chaldejskí katolícki veriaci. Z predstaviteľov iných kresťanských cirkví boli prítomní zástupcovia Arménskej apoštolskej cirkvi.

Pápež pri príchode na štadión prekročil symbolický prah Svätej brány milosrdenstva, postavenej na ploche štadióna. Je zaujímavosťou, že apoštolský administrátor pre latinských veriacich v oblasti Kaukazu Mons. Giuseppe Pasotto otvoril podobnú bránu na začiatku Roka milosrdenstva v gruzínskom meste Rustavi na otvorenom priestranstve, kde katolícki veriaci už veľmi dlho čakajú na začatie výstavby kostola, v ktorom by sa mohli stretávať. 

Pri slávnosti s formulárom liturgickej spomienky sv. Terézie z Lisieux, panny a učiteľky Cirkvi sa Svätý Otec sa v homílii zameral na odkaz jej osobnosti pre život veriacich dnešnej doby. Hovoril o dôležitej úlohe ženy, s poukazom na to, ako Boh materinským spôsobom utešuje človeka. Pripomenul úlohy Cirkvi, ktorá má byť domom útechy. „Kto sa poníži ako dieťa, stáva sa chudobným na seba, ale bohatým na Boha“, zdôraznil pápež František čerpajúc z duchovnej múdrosti sv. Terezky od Dieťaťa Ježiša. Gruzínskych veriacich nazval „milovaným malým stádom“ a povzbudil ich k dôvere v starostlivosť Dobrého Pastiera a odvahe vydávať svedectvo charitatívnej lásky pre celú spoločnosť.

Plné znenie homílie Svätého Otca

„Medzi mnohými pokladmi tejto nádhernej krajiny vystupuje do popredia veľký význam žien. Ako píše svätá Terézia od Dieťaťa Ježiša, na ktorú si dnes spomíname, ony «milujú Boha v oveľa väčšom počte ako muži» (Autobiografické spisy, Rukopis A, VI). Tu v Gruzínsku je mnoho starých mám a matiek, ktoré naďalej zachovávajú a odovzdávajú vieru, zasiatu na tejto zemi svätou Ninou, a prinášajú čerstvú vodu Božej útechy do toľkých vyprahnutých a konfliktných situácií.

To nám pomáha lepšie pochopiť krásu Pánových slov z dnešného prvého čítania: «Ako keď matka potešuje svoje dieťa, tak vás ja poteším» (Iz 66,13). Ako matka berie na seba ťažkosti a námahy svojich detí, tak sa Boh rád obťažuje našimi hriechmi a starosťami. On, ktorý nás pozná a nekonečne miluje, je vnímavý k našim modlitbám a vie zotrieť naše slzy. Hľadiac na nás s hlbokou láskou sa vždy dojme a obmäkčí, pretože napriek zlu, ktorého sme schopní, sme stále jeho deti. Túži nás vziať do náručia, chrániť a zbaviť nebezpečenstiev a zla. Nechajme zaznieť v našom srdci slová, ktorými sa dnes k nám obracia: «Ako matka vás poteším».

Útechou, ktorú potrebujeme uprostred búrlivých životných udalostí, je práve Božia prítomnosť v srdci. Pretože jeho prítomnosť v nás je prameňom pravej útechy, ktorá ostáva, zbavuje zla, prináša pokoj a zväčšuje radosť. Preto ak chceme žiť ako ľudia útechy, treba v živote urobiť miesto Pánovi. A aby Pán nastálo prebýval v nás, treba mu otvoriť dvere a nenechať ho vonku. Sú niektoré brány útechy, ktoré majú byť vždy otvorené, pretože Ježiš tadiaľ rád vstupuje – evanjelium, ktoré si každodenne čítame a nosíme ho vždy so sebou, tichá a adorujúca modlitba, spoveď, eucharistia. Cez tieto brány Pán vstupuje a dáva veciam novú chuť. Ale keď sa brána srdca zatvára, jeho svetlo neprichádza a človek ostáva v tme. Zvykáme si tak na pesimizmus, na veci, ktoré nefungujú, na skutočnosti, ktoré sa nikdy nezmenia. A napokon sa uzavrieme do smútku, do podzemia úzkosti, do seba samých. Ak však otvoríme dokorán brány útechy, vstúpi Pánovo svetlo.

Ale Boh nás nepotešuje iba v srdci. Prostredníctvom proroka Izaiáša dodáva: «v Jeruzaleme sa potešíte» (66,13). V Jeruzaleme, teda v Božom meste, v spoločenstve: keď sme zjednotení, keď jestvuje spoločenstvo medzi nami, vtedy pôsobí Božia útecha. V Cirkvi sa nachádza útecha, je domom útechy – tu chce Boh potešovať. Môžeme si položiť otázku: ja, ktorý som v Cirkvi, som nositeľom Božej útechy? Dokážem prijať druhého ako hosťa a potešiť toho, kto je unavený a sklamaný? Kresťan, hoci znáša súženia a uzavretia, je vždy pozvaný vlievať nádej rezignujúcim, oživovať skleslých, prinášať Ježišovo svetlo, teplo jeho prítomnosti, útechu jeho odpustenia. Mnohí trpia, zakúšajú skúšky a príkoria, žijú v nepokoji. Je treba mať srdce pomazané touto útechou Pána, ktorý síce neodstraňuje problémy, ale dáva silu lásky, ktorá vie znášať bolesť v pokoji. Prijať a prinášať Božiu útechu – toto je naliehavé poslanie Cirkvi. Drahí bratia a sestry, cíťme sa povolaní k tomuto – neskostnatieť v tom, čo okolo nás nefunguje alebo sa zarmucovať kvôli nesúladu, ktorý vidíme medzi sebou. Nie je dobré zvyknúť si na uzavretú cirkevnú „mikroklímu“; prospeje nám zdieľať široké horizonty, horizonty otvorené nádeji, prežívajúc pokornú odvahu otvoriť brány a vyjsť zo seba samých.

Jestvuje však základná podmienka na prijatie Božej útechy, ktorú nám pripomína dnešné Božie slovo – stať sa malými ako deti (porov. Mt 18,3-4), byť «ako dieťa v matkinom náručí» (Ž 130,2). Na prijatie Božej lásky je potrebná táto umenšenosť srdca – totiž iba ako malí môžeme byť v náručí matky.

Kto sa umenší ako dieťa – hovorí nám Ježiš – «je najväčší v nebeskom kráľovstve» (Mt 18,4). Pravá veľkosť človeka spočíva v umenšení sa pred Bohom. Pretože Boha nespoznávame vysokými myšlienkami a mnohých študovaním, lež malosťou pokorného a dôverného srdca. Aby sme boli veľkými pred Najvyšším, netreba zhromažďovať pocty a slávu, úspechy či pozemský majetok, lež vyprázdniť sa. Dieťa je práve tým, kto nemá čo dať a všetko prijíma. Je krehké a závislé od otca a mamy. Kto sa poníži ako dieťa, stáva sa chudobným na seba, ale bohatým na Boha.

Deti, ktoré nemajú problém chápať Boha, nás majú veľa čo učiť – vravia nám, že Boh koná veľké veci s tými, čo mu nekladú odpor, s ľuďmi jednoduchými a úprimnými, zbavenými falošnosti. Ukazuje nám to evanjelium, kde sa dejú veľké obdivuhodné činy s malými vecami – s piatimi chlebmi a dvoma rybami (porov. Mt 14,15-20), s horčičným zrnkom (porov. Mk 4,30-32), so zrnom padnutým do zeme  (porov. Jn 12,24), s darovaným pohárom vody (porov. Mt 10,42), s dvoma mincami chudobnej vdovy (porov. Lk 21,1-4), s pokorou Márie, Pánovej služobnice (porov. Lk 1,46-55).

Toto je udivujúca veľkosť Boha, ktorý je plný prekvapení a miluje prekvapenia. Nikdy nestraťme túžbu po Božích prekvapeniach a dôveru v neho! A prospeje nám pripomínať si, že sme vždy a predovšetkým jeho deti: nie vlastníci života, lež Otcove deti, nie autonómni a sebestační dospelí, lež deti, ktoré vždy potrebujú byť objaté v náručí,  prijímať lásku a odpustenie. Blažené kresťanské spoločenstvá, ktoré prežívajú túto nefalšovanú evanjeliovú jednoduchosť! Chudobné na prostriedky, bohaté na Boha. Blahoslavení pastieri, ktorí nenasledujú logiku svetského úspechu, lež zákon lásky – prijatie, počúvanie, službu. Blahoslavená Cirkev, ktorá sa nespolieha na kritériá funkčnosti či organizačnej zdatnosti a neupína sa na svoj vonkajší výzor, „imidž“. Milované gruzínske malé stádo, ktoré sa tak veľmi venuješ charite a formácii, prijmi povzbudenie Dobrého Pastiera, zver sa Jemu, ktorý ťa berie na plecia a potešuje ťa!

Chcel by som zhrnúť tieto myšlienky v niekoľkých slovách svätej Terézie od Dieťaťa Ježiša, na ktorú si dnes spomíname. Ona nám ukazuje svoju „malú cestu“ k Bohu, «odovzdanie sa malého dieťaťa, ktoré bez obavy zaspáva v náručí svojho otca», pretože «Ježiš nevyžaduje veľké činy, ale iba odovzdanosť a vďaku» (Autobiografické spisy, Rukopis B). Žiaľ – ako vtedy napísala, a je to pravda aj dnes – Boh nachádza «málo sŕdc, ktoré by sa mu úplne oddali, ktoré by pochopili celú nehu jeho nekonečnej Lásky» (tamže). Mladá svätica a učiteľka Cirkvi bola expertkou vo «vede Lásky» (tamže) a učí nás, že «dokonalá láska spočíva v znášaní chýb druhých, neudivovať sa nad ich slabosťami, budovať čnosti a praktizovať ich». Pripomína nám aj, že «láska nemôže zostať uzavretá v hĺbke srdca» (Rukopis C). Prosme dnes všetci spoločne o milosť jednoduchého srdca, ktoré verí a žije v jemnej sile lásky. Prosme, aby sme žili v pokojnej a úplnej dôvere v Božie milosrdenstvo.“

(Preklad: Slovenská redakcia VR) -ak, jb-








All the contents on this site are copyrighted ©.