Príhovor pápeža Františka pri stretnutí s gruzínskym patriarchom Iľjom II.

Gruzínsko 30. septembra – V plnom znení prinášame príhovor Svätého Otca Františka pri stretnutí s katolikosom a patriarchom celého Gruzínska Iľjom II. v sídle patriarchátu v Tbilisi dňa 30. septembra 2016.

Ďakujem Vašej Svätosti, som hlboko dojatý, keď som si vypočul Ave Maria, ktoré ste, Vaša Svätosť, osobne skomponovali. Len zo srdca, ktoré veľmi miluje svätú Matku Božiu, zo srdca syna a aj dieťaťa, môže vyjsť niečo tak krásne.

Je pre mňa veľkou radosťou a osobitnou milosťou stretnúť sa s Vašou Svätosťou a Blaženosťou a ctihodnými metropolitmi, arcibiskupmi a biskupmi, členmi Svätej synody. Pozdravujem pána predsedu vlády a vás, vážení zástupcovia akademického a kultúrneho sveta.

Svätosť, otvorili ste novú stránku vo vzťahoch medzi Gruzínskou pravoslávnou cirkvou a Katolíckou cirkvou, keď ste vykonali historicky prvú návštevu Vatikánu ako gruzínsky patriarcha. Pri tej príležitosti ste si dali s rímskym biskupom bozk pokoja a prísľub vzájomnej modlitby. Tak sa mohli posilniť významné vzťahy, ktoré medzi nami existujú už od prvých storočí kresťanstva. Vyvinuli sa a pokračujú v úcte a srdečnosti, ako sa to ukazuje aj vo vrelom prijatí, akého sa tu dostáva mojim vyslancom a zástupcom, v študijnej a bádateľskej činnosti vo Vatikánskych archívoch a na pápežských univerzitách zo strany gruzínskych pravoslávnych veriacich, v prítomnosti vašej komunity v Ríme, ktorú hostí jeden z kostolov mojej diecézy, v spolupráci s miestnou katolíckou komunitou, predovšetkým kultúrneho charakteru.

Ako pútnik a priateľ som prišiel do tejto požehnanej zeme, zatiaľ čo pre katolíkov vrcholí Jubilejný rok milosrdenstva. Aj svätý pápež Ján Pavol II. sem prišiel, prvý medzi Petrovými nástupcami, v nanajvýš dôležitom momente na prahu Jubilea v roku 2000: prišiel upevniť «hlboké a silné putá» s Rímskym stolcom (Príhovor pri uvítacej ceremónii, Tbilisi, 8. nov. 1999) a pripomenúť, ako nevyhnutne potrebný  bol na prahu tretieho tisícročia «príspevok Gruzínska, starobylej križovatky kultúr a tradícií, pre budovanie civilizácie lásky» (Príhovor v Paláci Patriarchátu, Tbilisi, 8. nov. 1999).

Teraz nám Božia prozreteľnosť umožnila opätovné stretnutie a zoči-voči svetu smädnému po milosrdenstve, jednote a pokoji nás žiada, aby tie putá medzi nami dostali nový impulz, obnovené nadšenie, ktorého výrečným znakom sú už samotný bozk pokoja a naše bratské objatie. Gruzínska pravoslávna cirkev, zakorenená v apoštolskom ohlasovaní osobitne v osobe apoštola Andreja a Rímska cirkev, založená na mučeníctve apoštola Petra tak majú tú milosť, že dnes môžu obnoviť v Kristovom mene a v jeho sláve krásu apoštolského bratstva. Peter a Andrej boli vskutku bratmi: Ježiš ich zavolal, aby zanechali siete a spoločne sa stali rybármi ľudí (porov. Mk 1,16-17). Drahý brat, nechajme sa opäť zasiahnuť Ježišovým pohľadom, nechajme sa pritiahnuť jeho pozvaním zanechať to, čo nás zdržiava od toho, aby sme boli spoločne ohlasovateľmi jeho prítomnosti.

V tomto nás podporuje láska, ktorá premenila život apoštolov. Je to láska, ktorá nemá páru, ktorú Ježiš stelesnil: «Nik nemá väčšiu lásku ako ten, kto položí život za svojich priateľov» (Jn 15,13); a ktorú nám daroval, aby sme sa milovali navzájom ako on miloval nás (porov. Jn 15,12). Zdá sa, že aj na nás sa v tomto zmysle obracia veľký básnik tejto zeme v jeho slávnych slovách: «Čítal si ako píšu apoštoli o láske, ako o nej hovoria, ako ju velebia? Spoznaj ju, obráť svoju myseľ na tieto slová: láska nás pozdvihuje» (S. Rustaveli, Junák v tigrej koži, Tbilisi 1988, č. 785). Pánova láska nás naozaj pozdvihuje, lebo nám umožňuje povzniesť sa ponad nedorozumenia minulosti, kalkulácie dneška a obavy o budúcnosť.

Gruzínsky ľud po stáročia dosvedčoval veľkosť tejto lásky. Práve v nej našiel silu opäť vstať po nespočetných skúškach; práve v nej sa pozdvihol až po vrcholy neobyčajnej umeleckej krásy. Vskutku, bez lásky, ako napísal ďalší veľký básnik, «nekraľuje slnko na nebeskej kupole» a pre ľudí «nejestvuje ani krása, ani nesmrteľnosť» (G. Tabidze: „Bez lásky“, In: Galaktion Tabidze, Tbilisi 1982, 25). V láske nachádza svoj zmysel nesmrteľná krása vášho kultúrneho dedičstva, ktoré sa vyjadruje v mnohorakých formách, ako sú napríklad hudba, maľba, architektúra a tanec. Vy, drahý brat, ste tomu dali dôstojné vyjadrenie osobitne komponovaním skvostných posvätných chválospevov, niektorých dokonca v latinskom jazyku a osobitne cenných pre katolícku tradíciu. Tieto obohacujú váš poklad viery a kultúry, jedinečný dar kresťanstvu a ľudstvu, ktorý si zasluhuje, aby ho všetci spoznali a ocenili.

Slávny príbeh Evanjelia v tejto zemi vďačí osobitným spôsobom sv. Nine, ktorá sa prirovnáva k apoštolom. Vieru šírila v osobitnom znamení kríža vytvoreného z viničného dreva. Nejde o obnažený kríž, lebo podobizeň viniča predstavuje okrem ovocia, ktoré je v tejto zemi znamenité, samotného Pána Ježiša. On je vskutku «pravý vinič» a žiada od svojich apoštolov, aby s ním ostali silne spojení ako ratolesti, aby prinášali ovocie (porov. Jn 15,1-8). Aby evanjelium prinieslo ovocie aj dnes, žiada sa od nás, drahý brat, aby sme zostali ešte pevnejší v Pánovi a jednotní medzi sebou. Nech nás množstvo svätcov, ktorí sa pripisujú tejto krajine, povzbudí uprednostniť Evanjelium pred všetkým a evanjelizovať ako v minulosti, a viac než v minulosti, oslobodení od osídel predpojatosti a otvorení neustálej novosti Boha. Nech ťažkosti nie sú zábranami, ale podnetmi, aby sme sa lepšie spoznali, podelili sa o životodarnú miazgu viery, zintenzívnili modlitbu za seba navzájom a spolupracovali s apoštolskou láskou v spoločnom svedectve na Božiu slávu na nebesiach a v službe pre pokoj na zemi.

Gruzínsky ľud miluje oslavovať, pripíjať plodom viniča na tie najvzácnejšie hodnoty. Spolu s láskou, ktorá pozdvihuje, sa osobitné miesto pripisuje priateľstvu. «Kto nehľadá priateľa, je sám sebe nepriateľom», pripomína opäť básnik (S. Rustaveli, Junák v tigrej koži, Tbilisi, č. 847). Želám si byť úprimným priateľom tejto zeme a tohto drahého národa, ktorý nezabúda na prijaté dobro a ktorého typická črta pohostinnosti sa snúbi so životným štýlom autenticky plným nádeje, hoc aj uprostred ťažkostí, ktoré nikdy nechýbajú. Aj tento pozitívny prístup nachádza svoje korene vo viere, ktorá privádza Gruzíncov k tomu, že pri svojom stole vyprosujú pokoj pre všetkých a pamätajú dokonca i na nepriateľov.

Pokojom a odpustením sme povolaní poraziť našich skutočných nepriateľov, ktorí nie sú z mäsa a krvi, ale sú to zlí duchovia mimo nás i v našom vnútri (porov. Ef 6,12). Táto požehnaná zem je bohatá na odvážnych hrdinov v duchu Evanjelia, ktorí ako sv. Juraj vedeli poraziť zlo. Myslím na mnohých mníchov a osobitne na početných mučeníkov, ktorých život triumfoval «s vierou a trpezlivosťou» (Ioane Sabanisze, Abovo mučeníctvo, III): prešiel ,lisom‘ bolesti vytrvajúc v spojení s Pánom a tak priniesol veľkonočné ovocie, zavlažiac tak gruzínsku pôdu krvou preliatou z lásky. Ich príhovor nech uteší mnohých kresťanov, ktorí ešte i dnes vo svete zakúšajú prenasledovania a urážky, a posilní v nás dobrú túžbu byť bratsky zjednotení v ohlasovaní evanjelia pokoja.

(Preklad: Slovenská redakcia VR) -bp, jb-