Katolícka komunita v Gruzínsku očakáva pápeža s radosťou

Gruzínsko 28. septembra – Svätý Otec František už tento piatok navštívi Gruzínsko, kde sa stretne aj s členmi minoritnej katolíckej komunity. V samotnom hlavnom meste Tbilisi sú len dve katolícke farnosti. Medzi prvými kongregáciami, ktoré po páde komunizmu začali pôsobiť v krajine, boli kamiliáni alebo tiež nazývaní Služobníci chorých. O začiatkoch misie sme sa porozprávali s pátrom Ninom Martinim:  

„Pápež teraz nájde krajinu úplne premenenú. Môžeme povedať, že keď sme prišli do Gruzínska, čiastočne sa istým spôsobom po komunizme uznala Katolícka cirkev, lebo hovoríme o roku 1992. Hovorili nám, aby sme do Gruzínska v tom čase nechodili, lebo tam bola občianska vojna. Išli sme za Ševarnadzem (od roku 1992 bol hlavou štátu – pozn. red.), väčšia časť mesta bola zničená bombami; na cestách boli ešte vojenské autá; počet obetí bol veľmi vysoká. Samotný Ševarnadze sa musel brániť, lebo mohol byť cieľom atentátu“.

Gruzínsky národ napriek početným nájazdom, ničeniu a dočasnému podrobeniu Peržanmi (6. stor.), Arabmi (7. až 9. stor.), Seldžuckými Turkami (11. stor.), Mongolmi (13.-14. stor.), Osmanskými Turkami (15.-16. stor.) a Iráncami (17. stor.) tvrdo bojoval proti podmaniteľom a snažil sa získať slobodu. V minulosti patrilo Gruzínsko do Sovietskeho zväzu; Južné Osetsko a Abcházsko sú ešte aj dnes formálne nezávislými ruskými satelitmi. O prítomnosti Katolíckej cirkvi v krajine v 90. rokoch pokračuje páter Martini:

„Začali sme so zdravotníckym strediskom potom, ako sme sa vlády opýtali, čo bolo v tom čase najnaliehavejšie. Bola to najmä zdravotná starostlivosť, ľudia k nej nemali prístup. Tiež sme chorým rozdávali lieky zadarmo. Neskôr aj štát istým spôsobom zmobilizoval svoje sily. Naša komunita následne pridružila k zdravotníckemu stredisku ďalšie dielo, ktoré sme postavili pre zdravotne znevýhodnených, a ktoré v týchto dňoch navštívi pápež. Takže sme spolupracovali na zmene vlády zo zdravotnícko-sociálneho pohľadu, lebo sme sa stali referenčným bodom pre perifériu Tbilisi a starali sme sa o približne 500-tisíc ľudí“.  

Prvé bratské vzťahy medzi Katolíckou cirkvou a Pravoslávnou cirkvou v Gruzínsku siahajú do obdobia Druhého vatikánskeho koncilu. Dôležitou etapou bola návšteva pápeža Jána Pavla II. v Gruzínsku v roku 1999. Viac si už na historickú udalosť spomína kamilián páter Martini: 

„Ján Pavol II. prispel predovšetkým k otvoreniu sa voči pravoslávnym, ktoré prinieslo istý pokoj. Došlo k dôležitému zblíženiu. Myslím si, že pápež František so svojou návštevou tiež postaví dôležitý základ... Môžeme skutočne povedať, že Katolícka cirkev, i keď je Cirkvou s extrémnou menšinou, sa stala dôležitou z každého uhla pohľadu“.

Gruzínsko je jedno z najstarších kresťanských krajín na svete. Už samotný názov krajiny pochádza od sv. Juraja (Georgios). Dôležitý symbol kaukazskej krajiny tvorí kríž vytvorený z halúzok vínnej révy, ktoré sú zviazané prameňom vlasov sv. Niny. Podľa tradície ide o „apoštolku“ Gruzínska, ktorá prišla z Arménska a evanjelizovala krajinu. V súčasnosti sa ku Gruzínskej pravoslávnej cirkvi hlási viac než 80% obyvateľstva, zvyšok tvoria veriaci z Arménskej apoštolskej cirkvi, Ruskej pravoslávnej cirkvi a prívrženci islamu. Páter Martini pozerá do budúcnosti s nádejou:    

„Naše komunity sa (za obdobie nášho pôsobenia v krajine) rozrástli o seminaristov, viac než 20-25 miestnych kňazov a okolo 30 rehoľných sestier z Gruzínska... Ako v tomto čase neprestajne hovorí pápež: ,Sú to skutky, ktoré sa rátajú’. A prostredníctvom týchto skutkov sme v ľuďoch vzbudili mnoho otáznikov, ktorých odpoveď je, že toto všetko robíme v duchu služby, v kresťanskom duchu. A ako takí sme vždy boli rešpektovaní: nepriamo sme robili obrovský kus pastoračnej práce, lebo išlo o neprestajné svedectvo života. Našou úlohou je starať sa o chorých a pomáhať chudobným: sme – tak povediac – zónou za frontom alebo priekopníkmi tejto našej pastorácie“.

Podľa štatistických údajov má Katolícka cirkev v Gruzínsku približne 112 000 pokrstených členov z celkového počtu obyvateľstva vo výške 4,5 miliónov, pričom 85 percent z nich je pravoslávneho vierovyznania a je 11 percent sa hlási k islamu. Mierne prevažujú katolíci arménskeho a latinského obradu, ale sú tu takisto tri komunity asýrsko-chaldejského obradu. Spravuje ich asi dvadsať kňazov, z ktorých sú mnohí cudzinci (z Fidei donum), a vypomáha im deväť stálych diakonov, rehoľníci a rehoľníčky z rôznych kongregácií: predovšetkým Misionárky lásky, sestry a pátri karmelitáni, stigmatíni, saleziáni, sestry Svätej Niny a napokon františkáni. Všetky tieto komunity spadajú pod Apoštolskú latinskú správu na Kaukaze, ktorú vedie biskup Giuseppe Pasotto.

Tieto komunity sa nachádzajú najmä v hlavnom meste Tbilisi, kde je asi tisíc veriacich, väčšinou Gruzíncov a Arménov s malou asýrskou-chaldejskou komunitou, a ďalej v južnej časti krajiny, kde sú niektoré dediny aj čisto katolícke. V Tbilisi sú dva katolícke kostoly: Katedrála Nanebovzatia Panny Márie v historickom centre mesta a farský Kostol sv. Petra a Pavla, jediný kostol, ktorý zostal v hlavnom meste otvorený počas obdobia komunistickej totality. Od roku 1991 je pri tomto kostole aj misia Neokatechumenátnej cesty pozostávajúca z kňazov, misionárskych rodín a laikov, pričom sväté omše sa tu slávia aj v angličtine pre katolíckych migrantov z Ameriky, Európy a Indie. Ďalšie kostoly sa nachádzajú v mestách Vale, Gori, Batumi a v Suchumi v Abcházsku. -ej, bp-