Čítaj článok Čítaj menu

Sociálne siete:

RSS:

Mobilná aplikácia:

Vatikánsky rozhlas

Hlas Svätého Otca a Cirkvi v dialógu so svetom

Jazyk:

Rubriky \ Príhovory kard. Tomka

Kardinál Jozef Tomko: Smäd po pokoji a duch Assisi

Prvý Svetový deň modlitby za pokoj - Assisi, 27. okt. 1986 - RV

25/09/2016 19:30

Smäd po pokoji

Pred tridsiatimi rokmi pozval dnes už svätý pápež Ján Pavol II. do Assisi, mesta sv. Františka, hlavných vedúcich svetových náboženstiev. Ľudstvo žilo v napnutí medzi viacerými národmi na rôznych svetadieloch. Hrozilo, že miestne konflikty sa rozšíria a prepuknú v tretiu svetovú vojnu, ktorá by bola oveľa hrozivejšia a strašnejšia. Niektoré štáty mali už nielen ničivé obvyklé zbrane, ale aj atómovú bombu. Ľudia mali ešte v živej pamäti následky takej bomby v Hirošime. Zaháňali svoj strach vyrábaním zbraní, ale zbrojenie prekážalo celkový ekonomický rast národov a ešte viac ničilo dôveru v srdciach ľudí a medzi národmi.

Atmosféra vo svete bola výbušná a hrozivá. Smäd po pokoji rástol stále viac, ale nenachádzal východisko ani u politikov, ani u obchodníkov a hospodárov, ani u utláčateľov alebo utláčaných. Všetci sa prehlasovali za obrancov a strojcov mieru, všetci si žiadali mier, dokonca aj tí, čo viedli vojnu. Dobre to vystihol veľký Augustín, „ani tí nie že by nechceli pokoj, ale chcú taký pokoj, aký sa im páči“ (De civitate Dei 19,12).

Otázke pokoja medzi národmi sa katolícka Cirkev venovala oddávna. Najmä rímski pápeži sa neustále zasadzovali za mierové riešenie sporných otázok medzi národmi. Tak to bolo najmä v našej dobe, pred prvou i pred druhou svetovou vojnou. Pius XII. sa preslávil svojimi mierovými posolstvami, Ján XXIII. zanechal ľudstvu encykliku „Pacem in terris“. Biskupi z celého sveta, zídení na Druhom vatikánskom koncile, vypracovali v pastorálnej konštitúcii „Radosti a nádeje“ veľmi účinné pojednanie o vojne a mieri. Pápež Pavol VI. odsúdil vojnu najmä v pamätnom prejave na zhromaždení Spojených národov dňa 4. októbra 1965 v New Yorku.

Keď však nastali nové hrozby tretej svetovej vojny, mal pápež Ján Pavol II. odvahu zvolať do mesta pokoja Assisi vedúcich veľkých náboženstiev, aby sa spolu zasadili za pokoj v celom ľudstve. Tak sa uskutočnilo dňa 27. októbra 1986 medzináboženské stretnutie predstaviteľov svetových náboženstiev tohto druhu. Každý z nich sa tam modlil za mier osobitne podľa svojej viery a svedomia teda oddelene. Nebol to teda nijaký synkretizmus, čiže akési vyznávanie mnohobožstva. Ako to ujasnil podľa svedectva kardinála Dziwisza, jeho tajomníka, sám Ján Pavol II., keď povedal: „Boli sme tam spolu, aby sme sa modlili, ale nie na to, aby sme sa modlili spolu“. Kardinál sa rázne ohradil aj proti tvrdeniu, že vtedajší kardinál Ratzinger bol proti stretnutiu v Assisi.

Keď sa Ratzinger stal pápežom, už ako Benedikt XVI. sám sa zúčastnil nového stretnutia v Assisi. Vtedy predniesol hlbokú úvahu o zmysle týchto stretnutí v dnešnej svetovej situácii. Medziiným povedal: „Prešlo 25 rokov od chvíle, keď Ján Pavol II. pozval po prvý raz zástupcov náboženstiev celého sveta do Assisi na modlitbu za pokoj. Čo sa odvtedy udialo? V akom bode sa dnes nachádza kauza pokoja? Vtedy pokoj vo svete ohrozovalo nebezpečenstvo vyplývajúce z rozdelenia planéty na dva proti sebe stojace bloky. Viditeľným symbolom tohto rozdelenia bol Berlínsky múr, ktorý prechádzal uprostred mesta a bol hranicou medzi dvoma svetmi. V roku 1989, tri roky po Assisi, múr padol – bez preliatia krvi. Zrazu obrovské arzenály, ktoré boli za múrom, stratili význam. Stratili schopnosť terorizovať. Vôľa národov po slobode bola silnejšia ako arzenál násilia“.

„Duch Assisi“

Nie všetci ľudia chápu toto neustále úsilie Katolíckej cirkvi za pokoj. Viacerí ešte pripúšťajú úlohu náboženstva, keď ide o zachovanie vnútorného, duchovného pokoja a mieru, považujú však otázku mieru za politickú, čisto praktickú, ktorej riešenie treba ponechať vládam, medzinárodným spoločenstvám a diplomacii. Ale stačí sa len trochu hlbšie pozrieť na korene politického problému mieru a ihneď narazíme na otázky mravného charakteru o právach, povinnostiach a zákonoch, ktoré majú zaručovať spravodlivý pokoj a mier medzi štátmi, ale aj medzi občanmi a spoločenstvami vo vnútri jednotlivých štátov. Mier medzi ľuďmi nakoniec závisí od toho, či srdce ľudí je otvorené pre iných, či sa dá viesť pochopením, alebo egoizmom, závisťou ba aj nenávisťou a ziskuchtivosťou. Aj pokoj medzi národmi závisí od toho, čím je naplnené srdce každého človeka. V tom zmysle vyslovil veľkú pravdu pápež Pavol VI. v mierovom posolstve roku 1973: „Srdcom mieru je mier srdca“.

Smäd po pokoji rastie aj dnes. Aj naša doba pozná vojnu a jej nebezpečenstvo. Sme svedkami masového presunu ľudí, ktorí stratili vlasť, domov, prácu a živobytie. Je to ako novodobé sťahovanie národov, ktoré hľadajú pokoj. Vojnové konflikty trvajú, a to nielen v blízkej Ázii.

Pápež František len nedávno navštívil ostrov Lesbos, aby poukázal svetu na problém utečencov a vysťahovalcov. Aj tých spomenul: „S ekumenickým patriarchom Bartolomejom sme videli v očiach utečencov bolesť vojny, obavy národov smädných po pokoji; rodiny, ktorých život bol obrátený na ruby; deti, ktoré v živote nepoznali nič iné, iba násilie; na starých, donútených opustiť vlastnú zem“.

Modlitebné stretnutie s predstaviteľmi rôznych svetových cirkví a náboženstiev v Assisi je dôležitý krok pri hľadaní mieru. Svätý Otec položil všetkým otázku: „Je vojna ďaleko? – Nie, je veľmi blízko. Vojna sa dotýka všetkých... vojna sa začína v srdci! Nech nám Pán dá pokoj v srdci, odníme od nás každú chamtivú, nenásytnú túžbu i túžbu bojovať. Nie! Pokoj, pokoj!  Aj napriek rozdielom medzi náboženstvami... Lebo všetci sme Božími deťmi. A Boh je Bohom pokoja. Neexistuje boh vojny: ten, kto vojnu spôsobuje, je zlomyseľník, je diabol....Neunavíme sa opakovať, že Božie meno nemôže nikdy ospravedlniť násilie. Iba pokoj je svätý, iba pokoj, nie vojna!“

Pápež František ukončil svoju homíliu povzbudením: „Nestačí ďakovať Bohu za to, že vojna „sa nás nedotýka“. Áno, ďakujme za to, ale myslime aj na ostatných. Pomyslime dnes nielen na bomby, na mŕtvych, na zranených; ale aj na ľudí – deti a starých – ku ktorým nemôže doraziť humanitárna pomoc, aby sa nasýtili. Nemôžu doraziť lieky. Sú hladní, chorí! Pretože bomby tomu zabraňujú... Nech nám tento nárek otvorí srdce pre milosrdenstvo, lásku a zachráni nás od egoizmu.“

Jozef kard. Tomko

AUDIO: 

25/09/2016 19:30