Homília biskupa Jozefa Haľka pri „Omši za Európu“ v Bruseli

Brusel 8. septembra – Pri tradičnej „Omši za Európu“ na začiatku pracovného roka inštitúcií Európskej únie včera večer v Bruseli koncelebroval Mons. Jozef Haľko. Symbolicky sa tak stalo v období slovenského predsedníctva v Rade EÚ. Bratislavský pomocný biskup zastupuje slovenský biskupský zbor v Komisii biskupov krajín Európskeho spoločenstva (COMECE). Ako hostiteľ predsedal sláveniu domáci arcibiskup Mons. Jozef De Kesel.

Biskup Haľko sa prítomným prihovoril v homílii, v ktorej slovami Roberta Schumana poukázal na potrebu starať sa o dušu Európy. Pripomenul aj nedávne vyhlásenie Konferencie biskupov Slovenska, že „podpora rodiny je pre náš kontinent prioritou“.

Homília Mons. Jozefa Haľka pri „Omši za Európu“ 7. septembra 2016 v Bruseli

Milý otec arcibiskup, excelencie, bratia v kňazskej službe, bratia a sestry.

Na Veľký piatok roku 1955 kráčal po jeruzalemskej Via Crucis vysoký sedemdesiatnik, a to s ťažkým krížom na pleciach. Nikto nemohol tušiť, že tento muž pôsobí v najvyššej európskej politike, že ide o niekoľkonásobného ministra či predsedu francúzskej vlády Roberta Schumana. Nazývaného tiež „otec Európy“, ktorý sa svojím smelým projektom „uhlie a oceľ“ pokúsil prispieť k mieru a jednote kontinentu. Na čo tento muž myslel vo chvíľach, keď kráčal po Ježišovych stopách na úpätí Golgoty? Možno na to, čo uviedol v treťom z dvanástich bodov svojho testamentu: „Európa si musí vytvoriť dušu...“ A možno ho ťažilo, čo je naformulované v modlitbe na jeho hrobe: „dnes sa zdá, akoby Európa zostala bez duše...,“ akoby nastal „škandál kresťanstva bez kresťanov, Európy bez Európanov...“

Schumanov celoplošný a medzinárodný projekt zjednotenia evokuje otázku, kde v štruktúre spoločnosti je ten neuralgický bod zlomu, bod rozpadu s ďalekosiahlymi a dlhodobými dôsledkami? Kde v skrytom a tajomnom tkanive spoločenských vzťahov hľadať prvotnú diagnózu nejednoty, napätí a konfliktov? Je to logicky tam, kde je človek s človekom najintímnejšie. Je to tam, kde sa počína, rodí a vyzrieva život jednotlivca. Áno, intimita rodiny - to je to prostredie, v ktorom sa zakladajú dejiny veľkých spoločenstiev. V tomto duchu - pri príležitosti slovenského predsedníctva Európskej únie - došlo v našej krajine k širokému konsensu. V polovici júna tohto roku prijala Konferencia biskupov Slovenska prehlásenie, v ktorom sa po pripomenutí našich kresťanských koreňov a poukázaní na demografickú krízu i krízu rodiny konštatuje, že „podpora rodiny je pre náš kontinent prioritou“, lebo „funkčné rodiny s deťmi sú schopné opravdivej solidarity a poskytujú prevenciu pred rizikom extrémizmu a xenofóbie“.

Kým práve citovaný dokument hovorí v mene katolíckych biskupov, ďalší podpísali predstavitelia katolíckej, evanjelickej, pravoslávnej, reformovanej a bratskej cirkvi a tiež reprezentant Ústredného zväzu židovských náboženských obcí. Ich prehlásenie apeluje, aby si „celá Európa v čase sekularizácie a migračnej krízy zachovala duchovné dedičstvo, ktoré vychádza z judaizmu a kresťanstva“, pričom „nerešpektovanie tohto dedičstva v Európe má vážne spoločenské, sociálne a demografické dopady. Apelujeme na Vládu Slovenskej republiky, ale aj predstaviteľov Európskej únie, aby sa starostlivosť o rodinu stala v Európe jednou z najvyšších priorít.“

Z uvedeného je zrejmé aj riziko, vyplývajúce zo vzťahových experimentov, ktoré sa niektoré záujmové skupiny štýlom falošných prorokov snažia presadiť tým, že staré pojmy napĺňajú novými obsahmi. Tento sémantický komplot mieri najmä na pojem manželstva, rodiny, či sexuálnej identity. Nemajú byť ušetrené ani deti, ktorých predčasná sexualizácia nemôže inak ako vážne ohroziť ich zdravý duchovný, emocionálny aj intelektuálny vývoj. Hrozí tak epidémia chudoby ducha a tomu úmerná snaha vytesniť cirkvi do privátnej sféry.

Lenže citovaný postoj predstaviteľov cirkví a náboženských spoločností nie je vecou úzkej skupiny náboženských lídrov. Nie, nie je odtrhnutý od našej občianskej základne. Miliónová účasť občanov Slovenska na referende o rodine a sedemdesiattisícový viacgeneračný zástup na Pochode za život je toho dôkazom. Počas spomínaného referenda nám vtedy pápež František odkázal: „Chcem vyjadriť moju podporu Cirkvi na Slovensku, pozvbudiac všetkých pokračovať v zápase na obranu rodiny, životodarnej bunky spoločnosti.“

Kde sa človek učí solidarite, ak nie v rodine, tejto vskutku „životodarnej bunke spoločnosti“? Ako chceme integrovať utečencov, keď sa rozpadá rodina ako primárne integračné prostredie našej domácej mládeže? Ako chce byť Európa láskavá, konzekventná a pevne sama sebou v migračnej otázke, keď ju skryto
ale jednoznačne oslabuje rozpad rodinných vzťahov? „Bohatstvo nás okradlo“ - vystihol istý kňaz situáciu, keď honba za pohodlím vyprázdnila vzťahy a vedie do nepohodlia opustenosti a frustrácie.

Rôzne aspekty pápežom spomínaného „zápasu o rodinu“ vyjadruje aj dnešné evanjelium. Kategórie ako „chudobní“, „hladujúci“, „plačúci“ vyjadrujú postoje tých ľudí, ktorí svoju súčasnú realitu vnímajú ako niečo, čo je potrebné, ba nutné posunúť ďalej. No ľahostajnosť tých, čo so smiechom prepadli ilúzii nasýtenia a nechajú sa vedome klamať falošnými prorokmi za všeobecného potlesku svojich obdivovateľov, tým Ježiš adresuje viacnásobné „beda“. Naopak a paradoxne - za nenávisť, potupu a zavrhnutie pre vernosť Ježišovi sľubuje veľkú odmenu v nebi.

Za niekoľko chvíľ sa nebo dotkne so zemou. V koncelebrácii budeme s veľkou bázňou a vydanosťou vyslovovať slová eucharistického prepodstatnenia. Prichádza Ježiš, aby vstúpil do našej reality a ponúkol jej svoje vždy aktuálne svetlo. Vie dokonale, v akej situácii sa nachádzame a vie presne, kto akú mieru zodpovednosti máme. On je ten pravý Boží prorok, lebo on je jediný a jedinečný Boží Syn: on nám pomôže rozoznať znamenia čias a aj v tých najkomplikovanejších situáciách spoznávať vôľu Pána dejín, aj dejín Európy.

Nech Ježišova matka Panna Mária, ktorej koruna z dvanástich hviezd zdobí európsku zástavu, oroduje za tento kontinent, za jeho štáty, za jeho obyvateľov. Veď bola snúbenicou, ktorej vzťahu hrozil dramatický rozpad. Bola matkou ohrozeného dieťaťa. Bola utečenkyňou v cudzej krajine. Pod krížom verila napriek všetkej beznádeji. O jej orodovanie prosme, lebo je ženou nádeje. Amen. (Zdroj: TK KBS) -jb-