Pápež František sa stretol s dobrovoľníkmi v rámci Jubilea milosrdenstva

Vatikán 3. septembra – Námestie sv. Petra bolo dnes od rána dejiskom programu Jubilea dobrovoľníkov a pracovníkov na dielach milosrdenstva, ktoré v Ríme prebieha už od piatka. Pred príchodom pápeža Františka sa s prítomnými podelil o svoje svedectvo 34-ročný Sýrčan Maryas, ktorý ako utečenec v Ríme pomáha pri distribúcii stravy bezdomovcom a navštevuje starých ľudí v domove dôchodcov. Utiekol z oblasti atakovanej ISIS-om najprv do Libanonu a neskôr vďaka humanitárnemu koridoru organizovanému Komunitou sv. Egídia a talianskymi evanjelikmi získal azyl v Taliansku.

Palestínčanka Carolina, ktorá je katolíckeho vierovyznania, sa podelila so skúsenosťou dobrovoľníctva v charitatívnom laickom bratstve v Betleheme. V programe vystúpila aj dobrovoľníčka zo Slovenska. Katarína Dubecká z Levoče predniesla nasledovné slová sv. Jána Pavla II. z jeho encykliky venovanej téme Božieho milosrdenstva: „Človek má totiž natoľko prístup k milosrdnej Božej láske, teda k jeho milosrdenstvu, nakoľko sa vnútorne sám zmení v duchu takejto lásky k blížnemu. Tento zjavne evanjeliový postup nie je iba raz navždy uskutočnený duchovný obrat, ale znamená celý spôsob života, určitú potrebnú a stálu vlastnosť kresťanského povolania“ (Dives in misericordia, 14).

So svedectvom o radosti z dobrovoľníctva vystúpila aj celá rodina, ktorá pomáha chorým pri putovaní na posvätné miesta v rámci talianskeho združenia UNITALSI. Silnú výpoveď predniesol Roberto z Toskánska, ktorý sa už dlhé roky ako dobrovoľník venuje väzňom. Sám sa pred 24 rokmi ocitol na 12 mesiacov v prísnej väznici pre mafiánov, a to na základe falošného obvinenia, z ktorého bol neskôr oslobodený. Veľkou oporou mu bol v tom najťažšom období väzenský kňaz.

Dobrovoľníčka Lorena z Kolumbie zase slúži v rámci Jubilea milosrdenstva priamo vo Vatikáne, kde usmerňuje pútnikov do Baziliky sv. Petra. Posledné svedectvo zaznelo z úst indickej rehoľnej sestry oblečenej v sárí. Sestra Sally bola predstavenou komunity Misionárok lásky v jemenskom Adene, ktorej sa ako jedinej podarilo prežiť útok teroristov 4. marca 2016, keď jej štyri spolusestry podstúpili mučenícku smrť.

Sestra Sally hovorila o momente, keď sestry spoločne odpovedali na telefonát hlavnej predstavenej. Sestra Prema hovorila najprv s každou jednotlivo, či chcú zostať v Jemene, alebo radšej ísť na bezpečnejšie miesto. Sestry odpovedali jednotne: «Volíme si zostať, žiť alebo zomrieť pre chudobných!» - „Toto je ovocie našej dennej modlitby: «Prosíme ťa, prenikni naše mysle, aby sme mohli zomrieť skrze lásku k tebe, ktorý si sa milostivo rozhodol zomrieť z lásky k nám», vysvetlila vo svojom svedectve sestra Sally, ktorá vstúpila do rehole v roku 1976 a po ôsmich rokoch v Bombaji pôsobila ďalších 30 v rozličných krajinách Blízkeho východu. Vo svedectve o práci sestier v zariadení pre starých a chorých v Adene porozprávala aj o nezištnosti darcov z okolia, ktorí sestrám v situácii, keď sa ocitli bez zásob, vždy priniesli chlieb, zásoby vody či liekov, ako poslaní Božou prozreteľnosťou práve v najvyššej chvíli.

Sestra Sally, ktorá ako misionárka lásky pôsobí na Blízkom východe už vyše 30 rokov, hovorí:

„Minuli sa nám zásoby liekov pre tých, o ktorých sa v dome staráme. Sestra predstavená zaklopala na dvere svätostánku a povedala Ježišovi: «Ty si pánom tohto domu, urob niečo.» A hľa, popoludní jeden človek priniesol práve tie lieky, ktoré naši chudobní potrebovali. Ten moment, keď nám zostala už len jedna nádrž s vodou, ale naši susedia a ďalší ľudia prišli s prázdnymi fľašami prosiac o pitnú vodu. V páliacej horúčave a nebezpečnej situácii, kto môže odoprieť vodu na pitie smädnému človeku či rodine? Rozdali sme až po poslednú kvapku. Pripomenuli sme si slová našej najdrahšej Matky: «Smäd nie je iba po vode, ale aj po chápajúcej láske, spravodlivosti a pokoji.» A znovu sa prejavila Božia prozreteľnosť: nákladné auto naložené fľašami vody zastalo v našom areáli. Boli sme vrchovato plné zásoby vody i vďačnosti voči Bohu. Ježiš povedal: «Bol som smädný a dali ste mi piť... Poďte, požehnaní môjho Otca, zaujmite dedičstvo v kráľovstve, ktoré je pre vás pripravené» (porov. Mt 25, 34-35).

Pápež František dobrovoľníkom: Vy ste tvorivými umelcami milosrdenstva

Pred príhovorom Svätého Otca si prítomní vypočuli Hymnus na lásku z Prvého listu Korinťanom (1 Kor 13,1-13). Aj vďaka týmto slovám apoštola Pavla nás Božie slovo učí, ako vysvetlil Rímsky biskup, že „Božia láska v našom živote a v ľudských dejinách nikdy nezanikne“:

„Je to láska, ktorá ostane navždy mladá, činná a dynamická a ktorá priťahuje spôsobom, ktorý nie je s ničím porovnateľný. Je to láska verná, ktorá nezradí, napriek našim popretiam. Je to láska plodná, ktorá rodí ovocie a ide poza každú našu lenivosť. Tejto lásky sme my všetci svedkovia“.

Touto láskou, ktorú podľa slov Svätého Otca Františka možno vidieť, dotknúť sa jej a zakúsiť ju v prvej osobe, je samotný Ježiš. A na základe istoty viery, že „Kristus ma miluje a vydal seba samého za mňa“ (Gal 2,20), pokračoval pápež, „si Cirkev nemôže dovoliť konať tak, ako konali kňaz a levita pred polomŕtvym človekom, ležiacim na zemi“ (porov. Lk 10,25-36):

„Nemôžeme odvrátiť zrak na druhú stranu, aby sme nevideli: hlad, choroby, vykorisťovaných ľudí... To je vážny hriech! Je to tiež moderný hriech, hriech dneška! My kresťania si to nemôžeme dovoliť“.

Pravda o milosrdenstve spočíva, podľa pápeža, v našich každodenných gestách, ktoré robia viditeľnými Božie konanie uprostred nás. Na dobrovoľníkov a pracovníkov diel milosrdenstva, ktorým dnes vo Vatikáne patrilo Jubileum, sa ďalej Svätý Otec obrátil týmito slovami:

„Bratia a sestry, zastupujete tu veľký a pestrofarebný svet dobrovoľníctva. Medzi najvzácnejšími skutočnosťami Cirkvi, ste to práve vy, ktorí každý deň – často v tichosti a v skrytosti – konkrétne zviditeľňujete milosrdenstvo. Vy ste tvorivými umelcami milosrdenstva: vašimi rukami, vašimi očami, vašim načúvaním, vašou blízkosťou a vašim pohladením... vyjadrujete jednu z najkrajších túžob srdca človeka; túžbu dovoliť trpiacemu, aby sa cítil milovaný. V rôznych podmienkach potrieb a núdze toľkých ľudí, je vaša prítomnosť natiahnutou rukou Krista, ktorý sa dotýka všetkých.“

„Dôveryhodnosť Cirkvi sa tvorí presvedčivým spôsobom aj cez vašu službu opusteným deťom, chorým, chudobným bez jedla a práce, starším, bezdomovcom, väzňom, utečencom a migrantom, tým, ktorí sú postihnutí prírodnými kalamitami... Jednoducho všade tam, kde sa žiada pomoc, tam prichádza vaše činné a nezištné svedectvo.“

„Drahí bratia a sestry, vy sa dotýkate Kristovho tela vlastnými rukami: nezabudnite na to! (...) Buďte vždy pripravení preukázať solidaritu, silní v prejavovaní blízkosti, žiarivo vyvolávajúci radosť a presvedčiví v utešovaní. Svet potrebuje konkrétne znamenia, konkrétne znamenia solidarity, predovšetkým pred pokušením ľahostajnosti, a žiada si ľudí, ktorí sú schopní byť svojím životom v protiváhe k individualizmu, k mysleniu len na seba a k nezáujmu o brata v núdzi.“

„Hovorte o týchto veciach Pánovi. Volajte ho. Robte tak, ako to urobila sestra Prema, o čom nám porozprávala táto sestra (svedectvo sestry Sally MC – pozn. red.): klopala na dvere svätostánku. Aká odvážna, však? Pán nás počúva: volajte ho! Pane, pozri na toto. Pozri, toľká chudoba, toľká ľahostajnosť, toľko odvracania na inú stranu... Hovorte o tom s Pánom: ‚Pane, prečo? Prečo, Pane? Prečo ja? Som taký slabý a ty si ma povolal do tejto služby? Pomôž mi, daj mi silu. A daj mi pokoru.’ Podstata milosrdenstva je tento dialóg s Ježišovým milosrdným srdcom.“

Svätý Otec tiež pripomenul, že zajtra bude Cirkev prežívať obrovskú radosť, lebo za svätú vyhlási blahoslavenú Matku Terezu. Prítomných pozval, aby nasledovali jej príklad a prosili Pána, aby „sa stali pokornými nástrojmi v Božích rukách“ a dodal:

„Ešte pred tým, než vám dám požehnanie, všetkých vás pozývam, aby ste sa v tichu modlili za mnohých, mnohých ľudí, ktorí trpia; za toľké utrpenie, za mnohých, ktorí žijú skartovaní spoločnosťou. Modlite sa tiež za mnohých dobrovoľníkov ako ste vy, ktorí kráčajú v ústrety Kristovmu telu, aby sa ho dotkli, starali sa oň, aby mu boli nablízku. A modlite sa tiež za mnohých, mnohých, ktorí pred toľkou biedou hľadia bokom a v srdci počujú hlas, ktorí im hovorí: ‚Mňa sa to netýka, mne na tom nezáleží’. Modlime sa v tichu“.

Stretnutie vyvrcholilo modlitbou Zdravas Mária, po ktorej nasledovalo apoštolské požehnanie. -ej, jb-

(Aktualizované)