Sestra Prema o Matke Tereze: Milosrdenstvo bolo jej druhou prirodzenosťou

Rím 22. augusta – Cirkev sa pripravuje na blížiace sa svätorečenie bl. Matky Terezy. Ako to prežívajú samotné sestry, ktorých celý svet pozná podľa ich charakteristického sárí? Generálna predstavená Kongregácie Misionárok lásky sestra Prema v rozhovore pre Vatikánsky rozhlas priblížila postoj, s akým sa sestry pripravujú na slávnosť, ktorej bude 4. septembra vo Vatikáne predsedať pápež František. Blížiaca sa kanonizácia zakladateľky je pre rehoľu veľkou poctou. Je to však zároveň príležitosť skúmať, či sestry i dnes vo svojom živote nasledujú to isté povolanie, ktoré zachytila Matka Tereza. Generálna predstavená sestra Prema, ktorá pochádza z Nemecka, o kanonizácii hovorí takto:

„Dáva nám príležitosť pozrieť sa bližšie na jej život a jej dielo... a pozrieť sa na to, ako naše vlastné životy nasledujú to isté povolanie, ktoré dostala Matka. Takže je to naozaj moment spytovania si svedomia, aby sme videli, ako hlboko a ako dôsledne žijeme povolanie, ktoré sme dostali ako Misionárky lásky, osobitne našu jednotu v modlitbe s Bohom a našu jednotu s Ježišom v tých najchudobnejších z chudobných.“

Matka Tereza bola v roku 1979 ocenená Nobelovou cenu mieru. Podľa slov súčasnej generálnej predstavenej Misionárok lásky, práve hodnota dôvery, odpustenia a zmierenia je jej dôležitým odkazom pre dnešný svet:

„Je to veľmi potrebné pre svet, medzi národmi, v rodinách a komunitách. Pokoj je túžbou každého ľudského srdca, ale ten je výsledkom odpustenia a úsilia o pochopenia druhej osoby, skôr než snahou byť pochopeným a mať vždy pravdu.“

Sestra Prema sa osobne poznala s blahoslavenou zakladateľkou kongregácie od roku 1980 a mala možnosť pravidelne ju vídať najmä v ich generálnom dome v Ríme:

„Žili sme s Matkou a považovali sme za samozrejmé, že je k dispozícii a že je voči nám vždy pozorná. Mali sme radosť z jej prítomnosti a chceli sme sa od nej dozvedieť, ako žije svoj deň a ako pristupuje k práci, ktorú robí. Ale celkom do hĺbky som nevedela, ako bola zjednotená s Ježišom a ako hlboko žila evanjelium, Ježišovo posolstvo. Ale vidím, že skutky milosrdenstva sa stali akoby druhou prirodzenosťou Matky. Nuž, to bola Matka, a my sme to brali so samozrejmosťou.“

Súčasná generálna predstavená vníma ako svoju veľkú zodpovednosť nasledovať charizmu zakladateľky Misionárok lásky. Na otázku, vďaka čomu sa Matka Tereza stala „ikonou“ pre mnohých neveriacich či príslušníkov iných náboženstiev, sestra Prema odpovedá:

„Bola to láska, s ktorou sa Matka stretávala s každou osobou. Nepozerala na národnosť alebo vierovyznanie alebo rasu či farbu pleti. Videla dušu stvorenú Bohom na jeho obraz a podobu, stvorenú pre to, aby milovala a bola milovaná. Preto svoju pozornosť a svoju lásku dávala slobodne a priamo každej  jednotlivej osobe, obzvlášť trpiacim. Stalo sa to, ako som už povedala, priam druhou prirodzenosťou Matky: byť pozornou, vnímavou, citlivou k tomu, čo ľudia prežívajú, ale zvlášť voči ľudskému utrpeniu. V Indii Matku milovali ľudia zo všetkých vierovyznaní a zo všetkých kást, lebo zakúsili, že ona k nim patrí a oni patria k nej. Príslušnosť k Božej rodine, k Matkinej rodine, je veľmi silná v srdciach ľudí, osobitne v Indii.“

Sestra Prema odpovedala aj na otázku, či je dnešná Cirkev takou, po akej blahoslavená Matka Tereza túžila:

„Matka nikdy netrávila čas tým, že by vznášala požiadavky na Cirkev, akou by mala byť alebo nemala byť. Matka hovorila, že Cirkev, to si ty a ja. Ak chceš, aby bola Cirkev svätá, je to moja a tvoja povinnosť byť svätými. Matka netrávila čas analyzovaním a žiadaním druhých, ale prevzala vlastnú zodpovednosť za to, aby bola svätá a naozaj vážne patrila jedine Ježišovi, a tak aj žila.“

Len nedávno svetom otriasla tragická udalosť, keď v marci prišli o život štyri spolusestry pri teroristickom útoku na misiu v jemenskom Adene. Ako sa s tým vyrovnáva rehoľa?

„Ak sa pozrieme čisto očami sveta na smrť našich štyroch sestier, je to ,plytvanie‘ mladými životmi. Ak sa pozrieme očami viery, je to veľké privilégium dať svoj život za tých, ktorým slúžime. Prenasledovanie bolo súčasťou kresťanstva od samotného začiatku a prenasledovanie je nevyhnutné na to, aby naše povolanie mohlo vydať to najlepšie. Naše sestry ochotne a vedome zostali slúžiť chorým v Adene v Jemene. A bola to veľká bolesť a zároveň veľká česť vedieť, že dosiahli cieľ povolania, ktorým je zjednotenie s Bohom a milovať tak, ako miloval Ježiš. A odpustiť tým, ktorí nevedia čo robia.“

Generálna predstavená rehole Misionárok lásky reagovala aj na otázku, či sestry neplánujú zanechať svoju prítomnosť v niektorých krajinách s prítomnosťou vojny a terorizmu, zvlášť v prostredí islamu:

„Sme v krajinách, kde je islamské náboženstvo väčšinovým, aby sme prinášali prítomnosť Ježiša vo svätostánkoch našich kaplniek a cez sviatosti, ktoré cez kňazov, ktorí nás sprevádzajú, robia Ježiša prítomným. A sprítomňujeme Ježiša cez diela milosrdenstva pre najchudobnejších z chudobných, ktorí sú iného náboženstva. Láske a milosrdenstvu vždy rozumejú i tí, čo majú odlišné náboženské chápanie. Potrebujeme tam byť, byť tým svetlom vo tme. Ak sa spýtam sestier: ,Chcete ísť do miest, kde ste viac v bezpečí?‘, sestry si volia zostať na miestach, kde slúžia, a osobitne tam, kde boli poslané. Nepomýšľame na to, že by sme dovolili strachu a kalkulácii udusiť lásku a odhodlanie k misii a k láske voči  najchudobnejším z chudobných, kdekoľvek sa nachádzame.“

Sestra Prema varuje pred tým, aby sa z blahoslavenej Matky Terezy robila iba populárna „ikona“ či „svätý obrázok“ na uctievanie. Pre veriacich má podľa jej slov predstavovať „skôr vzor hodný nasledovania“, pozvanie k napodobňovaniu. Matka Tereza nie je „svätý obrázok“ a robiť z nej niečo také by bolo „nespravodlivé voči nám samým“,  upozorňuje generálna predstavená a vysvetľuje:

„Vidím to špeciálne v Matkinom dome v Kalkate, kde jej hrobku navštevujú tisíce a tisíce pútnikov, chudobných ľudí prichádzajúcich s prosbami, a Matka im načúva. A oni odchádzajú s pokojom v srdci, s dôverou a nádejou, že ich životy sa zlepšia. Matka nie je ,svätým obrázkom‘, je nažive a veľmi činná, všade. Kongregácia a svet potrebujú jej vzor, jej učenie a príhovor“.

Sestra Prema sa zmieňuje aj o jasnosti a jednoduchosti, s akou Matka Tereza hovorila o dôležitých hodnotách. Hoci dokázala hovoriť na jednej úrovni aj s politickými lídrami a vysokými osobnosťami, nevyhľadávala tieto príležitosti:

„Naša Matka nechodila von, aby kázala alebo poúčala ľudí, čo majú robiť. A keď hovorila, hovorila s jasnosťou srdca o hodnotách, ktoré sú principiálne: hodnota života, hodnota duchovného života, modlitby, hodnota rodiny; to, ako treba podporovať vzťahy prijatím utrpenia a vzájomným odpustením; hodnota rehoľného života a pokračovania v Ježišovom živote. Ona poukázala na hodnotu najchudobnejších z chudobných, ktorí sú ľudsky veľkými a učia nás mnohým veciam tým, ako berú svoj život a prijímajú to, čoho sa im dostalo. Naša Matka nepoúčala, ale nezdráhala sa povedať to, čo musela povedať na obranu dôstojnosti ľudí“.

Misionárky lásky stále majú nové povolania po celom svete. Ako vysvetľuje sestra Prema, dnes ich nie je toľko, ako to bolo v čase krátko po smrti zakladateľky, ale povolania tu stále sú:

„Mnohých priťahuje radikálnosť povolania a spôsob, akým zdieľame chudobu s tými, ktorým slúžime, v našom štýle života, a tiež priama služba, ktorú v danej chvíli preukazujeme trpiacemu človeku, ktorý je pred nami, ktorou pomáhame v ich aktuálnych potrebách. Prostredníctvom tejto služby sa usídľuje veľká nádej v srdciach ľudí, ktorí prijímajú pomoc, ale aj v mnohých dobrovoľníkoch, ktorí prichádzajú, aby sa podieľali na diele, ktoré konáme. Často od nich počujem: ,Musel som prísť do Kalkaty, aby som ju zmenil, no po istom čase som zistil, že Kalkata mení mňa‘. A to je veľký dar, ktorý nám dávajú chudobní, a tiež skúsenosť, ktorá mení náš život: čiže kontakt s chudobnými a so životom modlitby sestier. Sme teda vďačné za povolania a som si istá, že vďaka Matkinej modlitbe k nám prídu ďalšie povolania.“ -bp, jb-