2016-08-01 16:57:00

Tlačová konferencia pápeža Františka pri spiatočnom lete z Krakova


Vatikán 1. augusta – V plnom znení prinášame obsah tlačovej konferencie Svätého Otca Františka počas spiatočného letu z Krakova do Ríma v nedeľu 31. júla.

Stretnutie s vyše 70 novinármi, ktorí prostredníctvom svojich vybraných zástupcov mali možnosť pápežovi v taliančine položiť otázky, moderoval riaditeľ Tlačového strediska Svätej stolice P. Federico Lombardi:

„Svätý Otec, obrovská vďaka za to, že ste tu s nami pri návrate z tejto cesty. Napriek búrke v tento večer sa mi zdá, že išlo všetko veľmi dobre, že sme všetci veľmi šťastní a spokojní a dúfame, že aj vy ste z týchto dní. Ako obyčajne dáme priestor niekoľkým otázkam. Ale ak by ste chceli na úvod povedať niečo vy, sme tu pre vás...“

Pápež František: „Dobrý večer a ďakujem vám za vašu prácu a vašu spoločnosť. Chcel by som vám odovzdať úprimnú sústrasť k úmrtiu Anny Márie Jacobiniovej (talianska novinárka Rai, ktorá nečakane zomrela v Krakove počas Svetových dňoch mládeže – pozn. red.). Dnes som prijal [jej] sestru, synovca a neter; boli veľmi zarmútení z tohto... Je to smutná udalosť tejto cesty.

Potom by som chcel poďakovať pátrovi Lombardimu a Maurovi, lebo toto bude posledná cesta, pri ktorej sú s nami. Páter Lombardi bol vo Vatikánskom rozhlase viac než 25 rokov a tiež na desiatke letov. A Mauro [bol] 37 rokov zodpovedný za batožinu počas letov. Veľmi ďakujem Maurovi a pátrovi Lombardimu. A na záver [im] poďakujeme tortou...

Teraz som k vašej dispozícii. Let je krátky... preto sa tentoraz poponáhľame.“    

Magdaléna Wolinská z poľskej televízie Tvp: „Svätý Otec, vo vašom prvom príhovore na Waweli, hneď po príchode do Krakova, ste povedali, že ste rád, že spoznávate stredovýchodnú Európu práve cez Poľsko. V mene nášho národa by som sa vás chcela spýtať, ako ste zažili toto Poľsko počas týchto dní? Ako sa vám pozdáva?“    

Pápež František: „Bolo to špeciále Poľsko, lebo to bolo Poľsko opäť raz ,zaplavené’, avšak tentokrát mladými! Krakov, aspoň to, čo som videl, sa mi veľmi páči. Poľskí ľudia sú veľmi nadšení... Napríklad tento večer, popri daždi, cesty lemovali nielen mladí, ale aj staršie dámy... Je to dobrota, noblesnosť. Ja som mal vždy skúsenosť s poznaním Poliakov už ako dieťa: tam, kde robil otec, prišli po vojne pracovať mnohí Poliaci. Boli to dobrí ľudia... a to mi ostalo v srdci. Znovu som našiel túto vašu láskavosť. Krásu. Vďaka.“

Urzula Rzepczaková z poľskej televízie Polsat: „Svätý Otec, naše deti ostali hlboko dotknuté vašimi slovami, ktoré sa veľmi dobre zhodujú s ich realitou a s ich problémami. Vy ste však vo svojich príhovoroch používali aj slová a výrazy vlastné jazyku mladých. Ako ste sa pripravovali? Ako sa vám podarilo dať toľko príkladov tak blízkych ich životu, ich problémom a používajúc ich slová?“

Pápež František: „Mne sa páči hovoriť s mladými. A páči sa mi počúvať ich. Vždy ma dostanú do úzkych, lebo mi hovoria veci, nad ktorými som ja nerozmýšľal alebo som nad nimi uvažoval len napoly. Nepokojní mladí, kreatívni mladí... Mne sa to páči a odtiaľ beriem ten jazyk. Mnohokrát sa musím pýtať: «Čo to znamená» a oni mi to vysvetľujú, čo to je. Páči sa mi s nimi rozprávať. Oni sú našou budúcnosťou a my musíme viesť dialóg. Tento dialóg medzi minulosťou a budúcnosťou je dôležitý. A preto toľko zdôrazňujem vzťah medzi mladými a starými, a keď hovorím ,starí’, nám na mysli tých najstarších i tých nie tak veľmi starých, aby sme odovzdali aj našu skúsenosť, aby počúvali minulosť, históriu a obnovili ju a niesli vpred s odvahou prítomnosti, tak ako som povedal dnes večer. Je to dôležité, [veľmi] dôležité! Nepáči sa mi, keď počujem povedať: ,Veď títo mladí hovoria hlúposti!’. Veď aj my ich povieme toľko! Mladí hovoria hlúposti a hovoria [aj] dobré veci, tak ako my, ako všetci. Treba ich však počúvať, hovoriť s nimi, lebo my sa musíme od nich učiť a oni sa musia učiť od nás. Tak je to. A tak sa píše história a tak rastie bez uzavretostí, bez cenzúr. Myslím si, že je to tak. Tak vnímam tieto slová.“

Marco Ansaldo z talianskeho denníka La Repubblica: „Vaša Svätosť, represia v Turecku a tých pätnásť dní, ktoré nasledovali po prevrate, boli podľa takmer všetkých medzinárodných pozorovateľov azda ešte horšími ako štátny prevrat. Zasiahnuté boli celé kategórie osôb: vojaci, zamestnanci justície, úradníci štátnej správy, diplomati, novinári. Citujem údaje tureckej vlády: hovorí sa o viac než 13-tisíc zatknutých, ďalej o 50-tisícoch suspendovaných osôb. Čistka. Predvčerom prezident Recep Tayyip Erdogan čeliac medzinárodnej kritike povedal: ,Starajte sa o svoje veci!’. My sa vás chceme spýtať: prečo ste doteraz nezasiahli, neprehovorili? Bojíte sa azda, že by mohlo mať negatívne dôsledky pre katolícku menšinu v Turecku? Ďakujem.“

Pápež František: „Keď som musel povedať niečo, čo sa nepáčilo Turecku, ale o čom som bol presvedčený, povedal som to, s následkami, ktoré poznáte. Vyslovil som tie slová... Bol som si istý. [Teraz] som nič nepovedal, lebo som si ešte nie istý, pri informáciách, ktoré som dostal, čo sa tam vlastne deje. Počúvam správy, ktoré prichádzajú Štátnemu sekretariátu a tiež správy nejakých dôležitých politických analytikov. Situáciou sa zaoberám tiež so spolupracovníkmi Štátneho sekretariátu a vec zatiaľ nie je jasná. Je to pravda, vždy sa treba vyhnúť zlu voči katolíkom – a o to sa všetci snažíme – ale nie za cenu pravdy. Existuje cnosť rozvahy – treba povedať toto, vtedy, takto – avšak v mojom prípade ste svedkami toho, že keď som musel niečo povedať, čo sa týkalo Turecka, povedal som to.“                     

Frances D´Emilio z americkej agentúry Associated Press: „Dobrý večer. Moja otázka je otázka mnohých, ktorí si ju kladú počas týchto dní, lebo sa dostalo v Austrálii na svetlo, že austrálska polícia vyšetruje nové obvinenia proti kardinálovi Pellovi. Tentokrát sa obvinenia týkajú zneužívania maloletých, ktoré sú veľmi odlišné od tých predchádzajúcich. Otázka, ktorú si kladiem a ktorú sa pýtajú aj mnohí ďalší: Čo by bolo podľa vás najsprávnejšie v tejto vážnej situácii urobiť pre kardinála Pella, ktorý má tak dôležitú pozíciu a teší sa dôvery z vašej strany?“

Pápež František: „Ďakujem. Prvé správy, ktoré prišli, zneli zmätočne. Boli to správy spred štyridsiatich rokov a ani polícia tomu v prvej chvíli nevenovala pozornosť. Bola to nejasná vec. Potom boli všetky obvinenia predložené súdu a teraz sú v rukách spravodlivosti. Nesmieme súdiť skôr, než bude súdiť súd. Ak by som vyslovil súd v prospech alebo proti kardinálovi Pellovi, nebolo by to dobré, lebo by som súdil vopred. Je pravda, je tu pochybnosť. A je tu aj jasný princíp práva: in dubio pro reo (pri pochybnosti v prospech obvineného – pozn. red.). Musíme počkať na súd a nerobiť najprv mediálny súd, lebo to nepomáha. Súd ohovárania, a potom? Nevie sa, ako by to skončilo. Buďme pozorní na to, ako rozhodne justícia. Po tom, ako prehovorí súd, prehovorím ja. Ďakujem.“

Hernán Reyes z argentínskej agentúry Télam: „Svätosť, ako sa cítite po páde spred niekoľkých dní? Vidíme, že vyzeráte dobre... To je prvá otázka. Druhá: v uplynulý týždeň štátny sekretár Únie juhoamerických národov Ernesto Samper hovoril o mediácii medzi Vatikánom a Venezuelou. Ide o konkrétny dialóg? Je táto možnosť reálna? A ako by podľa Vašej mienky mohla táto mediácia, s misiou Cirkvi, pomôcť stabilizovať krajinu?“

Pápež František: „Najprv ten pád. Hľadel som na Madonu a zabudol som na schod... Mal som v ruke kadidelnicu... Keď som cítil, že padám, pustil som sa v páde a to ma zachránilo, lebo keby som odporoval, mal by som následky. [A teraz] nič. Som v poriadku.

Druhá [otázka] bola? Venezuela. Pred dvoma rokmi som sa stretol s prezidentom Madurom, veľmi, veľmi pozitívne. Minulý rok potom požiadal o audienciu: bola nedeľa, deň po príchode zo Sarajeva. Nakoniec však stretnutie zrušil, lebo bol chorý – mal zápal ucha a nemohol prísť. Po tomto som nechal prejsť nejaký čas a napísal som mu list. Boli tu kontakty – jeden z nich si spomenul – pre eventuálne stretnutie. Áno, s podmienkami, ktoré sa v týchto prípadoch, kladú. A v tomto momente sa uvažuje... ale nie som si istý, a nemôžem to potvrdiť, je to jasné? Nie som si istý, či v mediačnej skupine chce niekto... – a tiež či to chce vláda – nejakého zástupcu Svätej stolice. To je až do momentu, keď som odišiel z Ríma. Ale veci sú tam. V skupine sú Zapatero zo Španielska, Torrijos a ešte ďalší, a ako o štvrtom sa hovorilo o  Svätej stolici. Ale nie som si istý ohľadom tohto...“

Antoine-Marie Izoard z francúzskej agentúry I.MEDIA:

„Svätý Otec, predovšetkým blahoželám Vám, pátrovi Lombardimu a aj pátrovi Spadarovi ku sviatku sv. Ignáca.

Otázka je trochu zložitá. Katolíci sú v šoku - a nielen vo Francúzsku - po barbarskej vražde otca Jacquesa Hamela – ako dobre viete – v jeho kostole, zatiaľ čo slávil svätú omšu. Pred štyrmi dňami ste nám na tomto mieste opäť povedali, že všetky náboženstvá chcú pokoj. Avšak tento svätý 86-ročný kňaz bol očividne zavraždený v mene islamu. A teda mám dve krátke otázky, Svätý Otec. Prečo keď hovoríte o týchto násilných činoch, hovoríte vždy o teroristoch, ale nikdy o islame? Nikdy nepoužívate slovo ,islam‘... A potom okrem modlitieb a dialógu, ktoré sú samozrejme najzásadnejšími, akú konkrétnu iniciatívu môžete spustiť alebo možno navrhnúť proti islamskému násiliu? Ďakujem, Svätosť.“

Pápež František: „Nerád hovorím o islamskom násilí, lebo každodenne, keď listujem novinami, vidím násilie tu v Taliansku: ten, čo zabije snúbenicu, ďalší, čo zavraždí svokru... A toto sú násilní pokrstení katolíci! Sú násilnými katolíkmi... Keby som hovoril o islamskom násilí, musel by som hovoriť aj o katolíckom násilí. Nie všetci moslimovia sú násilníci; nie všetci katolíci sú násilníci. Je to ako ovocný šalát: je tam všetko, sú tam násilníci týchto náboženstiev. Jedna vec je pravdou: myslím, že takmer vo všetkých náboženstvách je vždy malá skupinka fundamentalistov. Fundamentalistov. Aj my ich máme. A keď fundamentalizmus privádza k zabíjaniu – nuž, dá sa zabíjať jazykom, a to hovorí apoštol Jakub, nie ja, a aj nožom – myslím, že nie je správne stotožniť islam s násilím. Toto nie je správne a nie je to pravdivé!

Mal som dlhý dialóg s veľkým imámom z Univerzity Al-Azhar a viem, ako rozmýšľajú oni: hľadajú pokoj, stretnutie. Nuncius jednej africkej krajiny mi vravel, že v hlavnom meste je stále zástup ľudí – a vždy plný! – pred Svätou bránou v rámci Jubilea: niektorí pristupujú ku spovedi, iní sa modlia v laviciach. Ale väčšina ide vpred, aby sa pomodlili pri oltári Panny Márie: títo sú moslimovia, ktorí chcú zažiť Jubileum. Sú bratia.

Keď som bol v Stredoafrickej republike, šiel som k nim, a imám tiež vystúpil na papamobil. Je možné dobre spolunažívať. Ale existujú fundamentalistické skupinky. A pýtam sa tiež, koľkí mladí – koľkí mladí! – ktorých sme my Európania nechali prázdnych bez ideálov, ktorí nemajú prácu, ktorí sa utiekajú k drogám, k alkoholu... idú tam a nechajú sa naverbovať k fundamentalistickým skupinám. Áno, môžeme povedať, že takzvaný ISIS je určitým islamským štátom, ktorý sa prezentuje ako násilný, lebo keď nám ukazuje svoje identifikačné znaky, dáva nám vidieť, ako na líbyjskom pobreží podrezáva Egypťanov alebo iné veci toho druhu. Ale toto je fundamentalistická skupinka, ktorá sa nazýva ISIS. No nemožno povedať – myslím, že to nie je pravdivé ani správne – že by islam bol teroristický.“

Antoine-Marie Izoard: Nejaká Vaša konkrétna iniciatíva proti terorizmu, násiliu...“

Pápež František: „Terorizmus je všade! Pomyslite na kmeňový terorizmus v niektorých afrických krajinách... Terorizmus – neviem, či to povedať, lebo je to trochu nebezpečné – rastie, keď už niet inej možnosti, keď v strede svetovej ekonomiky je bôžik peňazí, a nie osoba, muž a žena. Už toto je prvý terorizmus. Vyhnal si preč zázrak stvorenia, muža a ženu, a umiestnil si tam peniaze. Toto je základný terorizmus proti celému ľudstvu. Zamyslime sa nad tým“.

P. Lombardi: „Ďakujeme, Svätosť. Pretože dnes ráno ste ohlásili, že v Paname sa budú konať najbližšie Svetové dni mládeže, je tu kolega, ktorý by vám chcel dať malý dar, aby ste sa pripravili na tieto dni.”

Javier Martínez Brocal, panamský novinár: „Svätý Otec, predtým, na stretnutí s dobrovoľníkmi, ste nám povedali, že možno v Paname nebudete. Ale to nemôžete spraviť, lebo – áno - my vás v Paname očakávame.“

Pápež František: „Ak nepôjdem ja, bude tam Peter!“ (Petrov nástupca, pozn. prekl.)

Javier Martínez Brocal: „My veríme, že tam budete vy! Prinášam vám zo strany Panamčanov dve veci: košeľu s číslom 17, čo je dátum vášho narodenia, a sombrero, ktoré nosia ,campesinos‘ (roľníci) v Paname... Pýtali sa ma, či si ho nasadíte... Ak chcete pozdraviť Panamčanov. Ďakujem!“

Pápež František: „Za to Panamčanom veľmi ďakujem. Želám vám, aby ste sa dobre pripravili, s rovnakou silou, rovnakou duchovnosťou a rovnakou hĺbkou, s akou sa pripravili Poliaci, obyvatelia Krakova a všetci Poliaci.“

Antoine-Marie Izoard: „Svätosť, v mene kolegov novinárov, lebo je vlastne mojou povinnosťou zastupovať ich, aj ja by som chcel povedať niekoľko slov, ak dovolíte, o pátrovi Lombardim, aby som mu poďakoval.

Je nemožné zhrnúť desať rokov prítomnosti pátra Lombaradiho v Tlačovom stredisku: s pápežom Benediktom, s dosiaľ nevídaným medzivládím (sede vacante, pozn. prekl.) a potom Vaším zvolením, Svätý Otec, a nasledujúcimi prekvapeniami. To, čo možno istotne povedať, je jeho neustála dostupnosť, nasadenie a nadšenie otca Lombardiho; jeho neuveriteľná schopnosť odpovedať či neodpovedať na naše často zvláštne otázky: a to je tiež umenie. A potom aj jeho tak trochu britský humor: vo všetkých situáciách, aj v tých najhorších. A máme mnohé príklady.

[Ďalej už priamo k P. Lombardimu:] Samozrejme s radosťou vítame jeho nasledovníkov, dvoch skvelých novinárov; ale nezabúdajme, že Vy ste viac než novinárom boli a stále ste kňazom a jezuitom. Nebudeme chýbať v septembri, aby sme dôstojne oslávili jeho odchod do ďalších služieb, ale už dnes mu chceme zablahoželať. Blahoželáme k šťastnému sviatku sv. Ignáca a potom k dlhému životu – sto rokov, ako sa hovorí v Poľsku, pokornej služby. ,Stolat‘, hovoria v Poľsku: Stolat, P. Lombardi!“

(Preklad: Slovenská redakcia VR) -ej, bp, jb-








All the contents on this site are copyrighted ©.