Poďakovanie Svätého Otca Františka 20-tisíc dobrovoľníkom SDM 2016

Poľsko/Vatikán 1. augusta – Pri stretnutí s dobrovoľníkmi a organizátormi Svetových dní mládeže 2016 v krakovskej Tauron Aréne v nedeľu 31. júla v popoludňajších hodinách pápež František vyjadril všetkým, a rovnako aj dobrodincom a sponzorom SDM svoje poďakovanie. Urobil tak spontánnymi slovami, pričom vo forme textu im odovzdal pripravené poďakovanie s duchovnými myšlienkami, aby si ich mohli v pokoji neskôr prečítať.

Svätému Otcovi sa v mene organizátorov prihovorili Mons. Damian Andrzej Muskus OFM, krakovský pomocný biskup, ktorý koordinoval prípravu SDM, a traja reprezentanti dobrovoľníkov: dvaja z Poľska a jeden z Panamy. Radostná atmosféra odrážala pocit spokojnosti z vydareného a požehnaného podujatia. Prítomným zástupcom celkového počtu až 20-tisíc dobrovoľníkov z takmer dvoch stoviek krajín pápež František poďakoval najprv v taliančine:

„Drahí dobrovoľníci, skôr než sa vrátim do Ríma, mám túžbu stretnúť sa s vami a hlavne poďakovať sa každému z vás za nasadenie, veľkorysosť a nadšenie, s ktorými ste sprevádzali, pomáhali a slúžili tisícom mladých pútnikov. Ďakujem aj za vaše svedectvo viery, ktoré je v spojení so svedectvom mnohých mladých pochádzajúcich z každého kúta sveta veľkým znamením nádeje pre Cirkev a pre svet. Tým, že sa rozdávate z lásky ku Kristovi, zakúsili ste, aké je pekné angažovať sa pre šľachetnú vec.“

Po tom, ako odovzdal viacstranový pripravený text prítomným, Svätý Otec spontánnymi slovami v španielčine poukázal na dobrodružstvo a veľkodušnosť ľudí zaangažovaných na SDM, pričom zdôraznil, že išlo o prácu spojenú s modlitbou. Poďakoval osobitne kňazom a rehoľným sestrám, ktorí mladých dobrovoľníkov sprevádzali. Reagoval aj na slová biskupa Muskusa, ktorý prítomných mladých označil za „nádej budúcnosti“. Svätý Otec toto vyjadrenie žartovne charakterizoval ako „zaliečanie sa“ a doplnil, že bude platiť, ale len za dvoch podmienok.

Prvou je udržiavanie pamäti o osobnej identite, a toho súčasťou je aj potreba čerpať múdrosť ľudu od staršej generácie. Zástupcov Panamy ako budúcich dobrovoľníkov, ktorých čaká organizácia SDM 2019 pápež František v bezprostrednom dialógu požiadal, aby mu sľúbili, že sa pôjdu porozprávať so svojimi starými rodičmi a  so staršími vôbec. Druhou podmienkou nádeje, ktorá sa už týka samotnej prítomnosti, je podľa Svätého Otca odvaha. V krátkom dialógu pápež mladých ešte raz preskúšal, či si zapamätali tri veci, na ktorých záleží: pamäť, odvaha, nádej.

Svätý Otec potom naznačil, že svoju osobnú budúcnosť necháva v Božích rukách: „Neviem či budem v Paname, ale môžem vás uistiť o jednej veci, že Peter v Paname bude. A Peter sa vás opýta, či ste sa rozprávali so starými rodičmi, či ste hovorili so staršími, aby ste mali pamäť, či ste mali odvahu a neohrozenosť postaviť sa k situáciám a či ste zasievali pre budúcnosť. A Petrovi dáte odpoveď. Je to jasné?“

Po zborovom „áno“ pápež František dodal: „Nech vás Boh hojne požehná. Ďakujem. Ďakujem za všetko.“ Nasledovala spoločná modlitba „Ave Maria“, apoštolské požehnanie a neodmysliteľná prosba: „Nezabudnite sa za mňa modliť.“

Ďalej prinášame v plnom znení ďakovné slová Svätého Otca Františka určené všetkým dobrovoľníkom 31. svetových dní mládeže v Krakove, odovzdané na papieri:

Poďakovanie Svätého Otca Františka dobrovoľníkom SDM 2016

Drahí dobrovoľníci,

skôr než sa vrátim do Ríma, mám túžbu stretnúť sa s vami a hlavne poďakovať sa každému z vás za nasadenie, veľkorysosť a nadšenie, s ktorými ste sprevádzali, pomáhali a slúžili tisícom mladých pútnikov. Ďakujem aj za vaše svedectvo viery, ktoré je v spojení so svedectvom mnohých mladých pochádzajúcich z každého kúta sveta veľkým znamením nádeje pre Cirkev a pre svet. Tým, že sa rozdávate z lásky ku Kristovi, zakúsili ste, aké je pekné angažovať sa pre šľachetnú vec a aké uspokojenie  človek cíti, keď v spoločnosti mnohých priateľov a priateliek kráča cestou, ktorá je aj namáhavá, ale ktorá odpláca námahu radosťou a nadšením s novým bohatstvom poznania a otvorenia sa Ježišovi, blížnemu a dôležitým životným rozhodnutiam.

Ako vyjadrenie mojej vďaky by som sa s vami chcel podeliť o dar, ktorý nám ponúka Panna Mária, ktorá nás dnes prišla navštíviť v milostivom obraze zo Zebrzydovskej Kalvárie, takom drahom srdcu svätého Jána Pavla II. Vskutku, práve v evanjeliovom tajomstve Navštívenia (porov. Lk 1,39-45) môžeme nájsť obraz kresťanského dobrovoľníctva. Práve tu poukážem na tri Máriine postoje a nechám vás, aby vám pomohli „čítať“ skúsenosť týchto dní a napredovať na ceste služby. Týmito postojmi sú počúvanie, rozhodnutie a čin.

Po prvé: počúvanie. Mária sa vydáva na cestu na jedno slovo anjela: «Aj Alžbeta, tvoja príbuzná, počala syna v starobe» (Lk 1,36). Mária vie počúvať Boha: nejde o jednoduché počutie, ale o načúvanie, skutok pozornosti, prijatia, pripravenosti. A pomyslime na to, koľko ráz sa stávame nesústredenými pred Pánom alebo inými a v skutočnosti nepočúvame. Mária počúva aj skutky, životné udalosti, je pozorná voči konkrétnej skutočnosti a nezastavuje sa na povrchu, ale snaží sa pochopiť jej význam. Mária vedela, že Alžbeta, už v pokročilom veku, čaká dieťa; a tam vidí Božiu ruku, znak jeho milosrdenstva. Toto sa stane aj v našom živote: Pán je pred bránou a klope rôznymi spôsobmi, kladie znamenia na našu cestu a volá nás, aby sme ich čítali so svetlom evanjelia.

Druhý Máriin postoj je rozhodnutie. Mária počúva, uvažuje, no vie spraviť aj krok vpred: rozhodnúť sa. Tak to bolo v druhom podstatnom rozhodnutí jej života: «Hľa, služobnica Pána, nech sa mi stane podľa tvojho slova» (Lk 1,38). A tak aj na svadbe v Káne, keď si Mária všimne problém a rozhodne sa obrátiť na Ježiša, aby zasiahol. «Nemajú víno» (Jn 2,3). V živote je často ťažké robiť rozhodnutia, a tak máme tendenciu odkladať ich, dokonca ich prenechať iným, aby sa rozhodli na našom mieste; alebo uprednostňujeme, že sa necháme zavaliť udalosťami, nasledujeme ,smer‘ daného okamihu; občas chápeme to, čo by sme mali spraviť, ale nemáme na to odvahu, lebo sa nám zdá príliš ťažké ísť proti prúdu... Mária sa nebojí ísť proti prúdu: s odhodlaným srdcom načúva a rozhoduje sa a berie na seba všetky riziká, ale nie sama, spolu s Bohom!

A napokon, čin. Mária sa vydala na cestu a «ponáhľala sa» (Lk 1,39). Napriek ťažkostiam a kritike, ktorým bude čeliť, nevyčkáva, neváha, ale ide a ,ponáhľa sa‘, lebo v nej je sila Božieho Slova. A jej konanie je naplnené dobročinnosťou, naplnené láskou: to je odtlačok Boha. Mária ide k Alžbete nie preto, aby si vypočula, aká je skvelá, ale aby jej pomohla, aby bola užitočná, aby slúžila. A v tomto odchode zo svojho domu, zo seba samej kvôli láske nesie to, čo je jej najdrahšie: Ježiša, Božieho Syna, Pána. Alžbeta to pochopí ihneď: «Čím som si zaslúžila, že matka môjho Pána prichádza ku mne?» (Lk 1,43), Duch Svätý v nej vyvoláva odozvy viery a radosti: «Lebo len čo zaznel tvoj pozdrav v mojich ušiach, radosťou sa zachvelo dieťa v mojom lone» (Lk 1,44).

Aj v dobrovoľníctve je každá služba dôležitá, aj tá najjednoduchšia. A jej posledným významom je otvorenie sa Ježišovej prítomnosti, je to skúsenosť lásky, ktorá prichádza z výšky, ktorá sa vyprevádza na cestu a napĺňa radosťou. Dobrovoľník Svetových dní mládeže nie je len ,pracovníkom‘, je vždy evanjelizátorom, lebo Cirkev existuje a koná, aby evanjelizovala.

Keď Mária ukončila svoju službu u Alžbety, vracia sa do svojho domu do Nazareta. S jemnocitom a jednoduchosťou odchádza tak ako prišla. Aj vy, najdrahší, neuvidíte všetko ovocie vykonanej práce tu v Krakove alebo počas ,združovania sa‘. Objaví sa vo vašom živote a poteší to vaše sestry a vašich bratov, ktorým ste slúžili. Je to bezplatnosť lásky! Ale Boh pozná vaše nadšenie, váš záväzok a vašu veľkorysosť. On – buďte si tým istí – vás nezabudne odmeniť za všetko, čo ste spravili pre túto Cirkev mladých, ktorá sa zišla v týchto dňoch v Krakove s Nástupcom sv. Petra. Zverujem vás Bohu a Slovu jeho milosti (porov. Sk, 20,32), zverujem vás našej Matke, vzoru kresťanského dobrovoľníctva; a žiadam vás, prosím, nezabudnite sa za mňa modliť.

(Preklad: Slovenská redakcia VR) -jb, bp-