Pápež v detskej nemocnici: „Kto koná skutky milosrdenstva, nebojí sa smrti“

Poľsko 29. júla – Návšteva chorých bola jedným z dôležitých bodov programu pápeža Františka v „meste Božieho milosrdenstva“, za aké sa Krakov považuje vďaka svojim svätcom sv. Faustíne Kovalskej a sv. Jána Pavla II. Už včera sa Svätý Otec nakrátko zastavil v nemocnici, kde leží ťažko chorý 89-ročný kardinál Franciszek Macharski, nástupcu Karola Wojtyłu na krakovskom arcibiskupskom stolci.

Dnes, v tretí deň apoštolskej cesty smerovali kroky pápeža Františka k lôžkam chorých detí. Univerzitná detská nemocnica Prokocim je najväčšou detskou klinikou v južnej časti Poľska. Vybudovali ju pod záštitou poľskej diaspóry v USA a neskôr ju financovala americká vláda. V roku 1991 ju navštívil aj sv. Ján Pavol II.

O 16.30 tu pápeža Františka privítali riaditeľ kliniky a poľská premiérka Beata Szydłová. V átriu sa najprv krátko prihovoril asi 50 detským pacientom s rodičmi a prítomnému personálu. Povzbudil kresťanov, aby pomáhali chorým tak ako Ježiš, s tichom, s pohladením a s modlitbou, lebo podľa jeho slov ten, kto koná skutky milosrdenstva, nemá strach zo smrti. Povzbudil aj lekárov, sestry, zdravotnícky personál či dobrovoľníkov.

Plné znenie príhovoru Svätého Otca v detskej nemocnici Prokocim

„Drahí bratia a sestry, na tejto mojej návšteve v Krakove nemohlo chýbať stretnutie s chorými deťmi z tejto nemocnice. Pozdravujem vás všetkých a zo srdca ďakujem predsedníčke vlády za pozorné slová, ktoré mi adresovala. Chcel by som prejaviť trochu blízkosti každému chorému dieťaťu pri jeho posteli, objať ho jedno po druhom, čo i len na okamih si vypočuť každého z vás a spolu zotrvať v tichu zoči-voči otázkam, na ktoré neexistujú okamžité odpovede. A pomodliť sa.

Evanjelium nám viackrát ukazuje Pána Ježiša, ktorý stretáva chorých, prijíma ich a taktiež rád za nimi ide. Vždy si ich všíma, hľadí na nich ako matka hľadí na syna, ktorému nie je dobre, a cíti, ako je pohnutá súcitom vo svojom vnútri.

Ako by som si želal, že ako kresťania budeme schopní byť nablízku chorým tak ako Ježiš, s tichom, s pohladením, s modlitbou. Naša spoločnosť je žiaľ znečistená kultúrou ,vyraďovania‘, ktorá je opakom kultúry prijatia. A obete kultúry vyraďovania sú práve tie najslabšie, najzraniteľnejšie osoby. A to je kruté. Je naopak pekné vidieť, že v tejto nemocnici prijímajú a liečia najmenších a najnúdznejších. Vďaka za tento znak lásky, ktorý nám ponúkate! Je to znak pravej civilizácie, ľudskej a kresťanskej: postaviť do stredu sociálnej a politickej pozornosti tie najviac znevýhodnené osoby.

Neraz sa rodiny nachádzajú osamotené v starostlivosti o ne. Čo možno robiť? Z tohto miesta, na ktorom vidieť konkrétnu lásku, by som chcel povedať: rozmnožme skutky kultúry prijatia, skutky preniknuté kresťanskou láskou, láskou k ukrižovanému Ježišovi, k telu Kristovmu. Slúžiť s láskou a nežnosťou osobám, ktoré potrebujú pomoc, nám všetkým dáva rásť v ľudskosti; a otvára nám priechod k večnému životu: kto koná skutky milosrdenstva, nebojí sa smrti.

Povzbudzujem všetkých tých, ktorí z evanjeliového pozvania ,navštevovať chorých‘ urobili osobné životné rozhodnutie: lekárov, ošetrovateľov, všetkých zdravotníckych pracovníkov, ako aj kaplánov a dobrovoľníkov. Nech vám Pán pomáha dobre plniť vašu prácu v tejto ako aj v každej inej nemocnici sveta. Nechcem tu zabudnúť na prácu sestier, toľkých sestier, ktoré stravujú svoj život v nemocniciach. A nech vás [Pán] odmení tým, že vám dá vnútorný pokoj a srdce neustále schopné nežnosti.

Ďakujem všetkým za toto stretnutie! Nesiem vás so sebou, s láskou a v modlitbe. A aj vy, prosím, nezabudnite sa za mňa modliť.“

(Preklad: Slovenská redakcia VR)

Po týchto slovách sa Svätý Otec s prítomnými pomodlil Zdravas Mária, požehnal ich a osobne jednotlivých detských pacientov v átriu. Následne bez prítomnosti televíznych kamier ponavštevoval deti ležiace na oddelení intenzívnej starostlivosti. Po približne hodine strávenej medzi chorými sa pápež František pred odchodom pomodlil v nemocničnej kaplnke, ktorú spravuje Spoločnosť kňazov Srdca Ježišovho, známa aj ako dehoniáni a v ktorej sa nachádzajú aj relikvie sv. Jána Pavla II. -bp, jb-