Pápež František sa modlil v tichu tábora smrti Auschwitz-Birkenau

Poľsko 29. júla – V tretí deň svojej apoštolskej cesty v Poľsku Svätý Otec František vstúpil do ticha modlitby na mieste, ktoré sa stalo svedkom hrôzy ľudského zla a zostáva posvätené životmi pol druha milióna obetí nacizmu.

Počas návštevy táborov Auschwitz a Birkenau sa pápež František stretol s desiatkou dodnes žijúcich niekdajších väzňov a s každému z nich venoval objatie s výmenou niekoľkých slov. V tábore Auschwitz (Osvienčim) pápež pobozkal brvno šibenice, dotkol sa rukou múru smrti a vstúpil do bunkra hladu s celou sv. Maximiliána Kolbeho.

Pri pamätníku obetí holokaustu v Birkenau (Brzezinka) Svätý Otec položil zažatú lampu počas pietneho aktu za účasti židovského rabína a katolíckeho kňaza. Pápež František podľa svojho rozhodnutia nepredniesol v táboroch smrti žiadny príhovor. Návšteva v poradí tretieho pápeža na tomto mieste tak zarezonovala samotným gestom mlčania.

Pripomeňme, že významné slová už na tomto mieste v minulosti zazneli. Naposledy z úst pápeža Benedikta XVI. ktorý tu 28. mája 2006 povedal: „Na mieste ako je toto sú slová nedostatočné, v hĺbke môže zostať iba zhrozené ticho, ticho ktoré je vnútorným výkrikom smerom k Bohu: Prečo si, Pane, mlčal?“  Nemecký pápež vtedy pripomenul aj návštevu svojho predchodcu, ktorý sem opakovane  prichádzal už v rokoch mladosti, až napokon 7. júna 1979 ako pápež stojac pred hebrejským nápisom na pietnej stéle povedal: „Prichádzam sem ako pútnik. ... Nemohol som sem neprísť ako pápež... Pred týmto pomníkom neslobodno nikomu prejsť s ľahostajnosťou... “

Pred dnešnou dopoludňajšou návštevou v Osvienčime slávil Svätý Otec František svätú omšu súkromne na krakovskom arcibiskupstve. Do Osvienčimu vzdialeného asi 30 kilometrov na západ od Krakova dorazil o 9.30, keď osamote vstúpil cez mrežovú bránu so smutne známym nápisom „Arbeit macht frei“ (Práca oslobodzuje). Vo vnútri bývalého nacistického vyhladzovacieho tábora nasadol na vozidlo, ktorým sa presunul doprostred tábora na tzv. „Appelplatz“, kde stojí šibenica, na ktorej dozorcovia vykonávali pred nastúpenými väzňami výstražné popravy obesením. Svätý Otec po príchode na toto miesto zotrval viac ako 10 minút v tichej modlitbe, sediac na stoličke. Potom podišiel k nástroju smrti a pobozkal jeden z jeho stĺpov. Pápež následne prešiel do ďalšej časti komplexu, kde sa pozdravil s predsedníčkou poľskej vlády Beatou Szydłovou.

V súčasnosti je veľká časť objektov niekdajšieho koncentračného tábora zakonzervovaná a tvoria súčasť Štátneho múzea Auschwitz-Birkenau. Na dvore Bloku 11 stojí takzvaný Múr smrti, pred ktorým v období od jesene 1941 do jesene 1943 nacisti v rámci vyhladzovacieho programu popravovali bezbranné obete zastrelením a následne ich spaľovali v kremačných peciach. Od marca 1942 začali na masové vyvražďovanie používať plynové komory.

Pápež František pozdravil vyše desiatku svedkov šoa, teda tých, čo prežili koncentračný tábor. Bol medzi nimi aj Naftali Fürst, ktorý sa narodil v roku 1932 v Bratislave a do Osvienčimu bol deportovaný 3. novembra 1944 zo Serede. V januári 1945 bol presunutý do Buchenwaldu a tam sa dočkal slobody. Žije v Izraeli a je autorom knihy „Ako uhlíky v plameni hrôzy – rodina, ktorá prežila Holokaust“ (Wie Kohlestücke in den Flammen des Schreckens - eine Familie überlebt den Holocaust). V skupine živých svedkov bola aj 101-ročná Helena Dunicz Niwińska, poľská huslistka pochádzajúca z Ľvova, odkiaľ bola deportovaná 3. októbra 1943. Ako huslistka bola členkou orchestra v tábore Birkenau. Je autorkou knihy „Jedna z dievčat orchestra“ (One of the Girls in the Band).  

Z rúk svedkov holokaustu pápež prijal sviecu, s ktorou vykročil k múru smrti, kde ju zapálil a položil na pietnom mieste. Pravou rukou sa potom dotkol steny a zotrval niekoľko sekúnd v tichej modlitbe.

Následne Svätý Otec vstúpil do priľahlej budovy, kde sa v suteréne nachádza tzv. „bunker hladu“. Tu navštívil celu, kde pred 75 rokmi zomrel sv. Maximilián Kolbe. Presne v dnešný deň uplynulo trištvrte storočia od vynesenia jeho rozsudku na smrť vyhladovaním. Na pamätnom mieste sa nachádza tabuľa s nápisom a svieca, ktorú tam zanechal pri svojej návšteve sv. Ján Pavol II. V šere cely zotrval pápež František v tichu asi päť minút a na záver sa podpísal do pamätnej knihy. V španielčine tu zanechal nasledujúce slová: „Pane, zmiluj sa nad svojím ľudom! Pane, odpustenie za toľkú ukrutnosť!“ (Señor, ten piedad de tu pueblo! Señor, perdón por tanta crueldad! Franciscus 29. 7. 2016)

Po návšteve objektu Štátneho múzea v Auschwitzi sa Petrov nástupca odobral do susedného koncentračného tábora Birkenau, známeho aj ako Auschwitz II, kde sa nachádzala veľká časť vyhladzovacích zariadení: krematóriá a plynové komory. Svätý Otec sa na tomto mieste pomodlil pred medzinárodným pamätníkom obetiam z jednotlivých národov, kde tragédiu holokaustu pripomínajú na kamenných pomníkoch nápisy v 23 jazykoch. Pred každým z nich zotrval pápež František v tichej modlitbe a položil na tomto mieste zažatú lampu.

Na záver pietneho momentu rabín predniesol v hebrejčine spievaný 130. žalm „De profundis“ – Z hlbočín volám k tebe, Pane. Biblickú modlitbu následne predniesol v poľštine katolícky kňaz, ktorý je farárom v obci, kde nacisti kompletne vyvraždili poľskú rodinu za ukrývanie Židov.

V priestore pred pamätníkom sa zhromaždila približne tisícka hostí. Prítomní boli aj zástupcovia poľskej vlády a členovia vatikánskej delegácie. Pápež František osobne pozdravil dve desiatky nositeľov čestného titulu „Spravodliví medzi národmi“, jednotlivcov i zástupcov rodín, medzi ktorými boli i poľská rehoľná sestra v mene komunity františkánok a katolícky kňaz.

Po poldruhahodinovej návšteve v Auschwitzi a Birkenau sa pápež František vrtuľníkom vrátil naspäť do Krakova do svojej dočasnej rezidencie v budove arcibiskupstva. -jb, bp-