Homília pápeža Františka v národnej mariánskej svätyni v Čenstochovej

Poľsko 28. júla – V plnom znení prinášame homíliu Svätého Otca Františka pri slávení eucharistie dňa 28. júla 2016 v poľskej národnej mariánskej svätyni na Jasnej Hore v Čenstochovej pri príležitosti 1050. výročia Krstu Poľska.

Z čítaní tejto liturgie (Prísl 8,22-35; Gal 4,4-7; Jn 2,1-11) vystupuje do popredia Božia niť, ktorá prechádza ľudskými dejinami a utkáva históriu spásy.

Apoštol Pavol nám hovorí o veľkom Božom pláne: «Ale keď prišla plnosť času, Boh poslal svojho Syna, narodeného zo ženy» (Gal 4,4). Jednako, história nám hovorí, že keď nadišla táto «plnosť času», čiže keď sa Boh stal človekom, ľudstvo nebolo obzvlášť dobre pripravené a nebolo tu ani obdobie stability a pokoja: nebola tu „zlatá éra“. Scéna tohto sveta si teda nezasluhovala príchod Boha, naopak, «vlastní ho neprijali» (Jn 1,11). Plnosť času bola teda darom milosti: Boh naplnil náš čas hojnosťou svojho milosrdenstva, z čistej lásky – z čistej lásky – inauguroval plnosť času.

Zasahuje nás predovšetkým to, ako sa uskutočňuje príchod Boha do histórie: «narodený zo ženy». Žiadny triumfálny vstup, žiadna impozantná manifestácia Všemohúceho: Neukazuje sa ako oslepujúce slnko, ale vstupuje do sveta tým najjednoduchším spôsobom, ako dieťatko z matky, tým štýlom, o ktorom hovorí Písmo: ako dážď na zem (porov. Iz 55,10), ako to najmenšie zo semienok, ktoré klíči a rastie (porov. Mk 4,31-32). Tak, na rozdiel od toho, čo by sme očakávali a možno aj chceli, Božie kráľovstvo – teraz, ako aj vtedy – «neprichádza tak, že by sa to dalo spozorovať» (Lk 17,20), ale prichádza v maličkosti, v pokore.   

Dnešné evanjelium preberá túto Božiu niť, ktorá delikátne prechádza históriou: z plnosti času prechádzame ku «tretiemu dňu» Ježišovej služby (porov. Jn 2,1) a k ohlasovaniu «hodiny» spásy (porov. v. 4). Čas sa kráti a vyjavenie sa Boha sa deje vždy v maličkosti. Tak nastáva «počiatok znamení vykonaných Ježišom» (v. 11) v Káne Galilejskej. Nie je tu nápadné gesto vykonané pred davmi, ani zásah, ktorý vyrieši nejakú pálčivú politickú otázku, ako podriadenosť ľudu rímskej nadvláde. Dochádza naopak – a to v malej dedinke – k jednoduchému zázraku, ktorý obveseľuje sobáš mladej, celkom anonymnej rodiny. A predsa, voda premenená na víno pri svadobnej oslave je veľkým znamením, lebo nám zjavuje manželskú tvár Boha – Boha, ktorý si s nami zasadá k stolu, ktorý sníva o spojení s nami a napĺňa ho. Hovorí nám, že Pán si neudržuje odstup, ale že je nablízku a že je konkrétny, že je uprostred nás a stará sa o nás, a to bez toho, aby za nás rozhodoval a bez toho, aby sa zaoberal otázkami moci. Preferuje skôr vtesnať sa do toho, čo je maličké, na rozdiel od človeka, ktorý má tendenciu chcieť vlastniť čosi čoraz väčšie a väčšie. Byť priťahovaní mocou, veľkosťou a viditeľnosťou je tragicky ľudské a je to jedno veľké pokušenie, ktoré sa snaží preniknúť kamkoľvek; darovať sa druhým, anulujúc odstupy, prebývajúc v maličkosti a žijúc konkrétne v každodennosti, toto je výsostne Božie.

Boh nás teda zachraňuje robiac sa maličkým, blízkym a konkrétnym – maličkým, blízkym a konkrétnym. Boh sa predovšetkým robí maličkým. Pán, «tichý a pokorný srdcom» (Mt 11,29), uprednostňuje maličkých, ktorým je zjavené Božie kráľovstvo (Mt 11,25); oni sú v jeho očiach veľkí a na nich obracia zrak (porov. Iz 66,2). Uprednostňuje ich, lebo sú v protiklade k «pýche života», ktorá prichádza zo sveta (porov. 1 Jn 2,16). Maličkí hovoria jeho vlastným jazykom: pokornou láskou, ktorá oslobodzuje. Preto volá osoby jednoduché a pohotové, aby boli jeho hovorcami a im zveruje zjavovanie jeho mena a tajomstiev jeho Srdca. Pomyslime na mnohých synov a dcéry vášho ľudu: na mučeníkov, ktorí dali zažiariť neozbrojenej sile evanjelia; na osoby jednoduché, zato však výnimočné, ktoré vedeli dosvedčovať Pánovu lásku uprostred veľkých skúšok; na tichých a silných milosrdenstvom, ako svätý Ján Pavol II. a svätá Faustína. Cez tieto „kanály“ jeho lásky Pán zoslal neoceniteľné dary celej Cirkvi a celému ľudstvu. A je význačné, že toto výročie krstu vášho ľudu sa prekrýva práve s Jubileom milosrdenstva.

Okrem toho, Boh je nablízku, jeho kráľovstvo je blízko (porov. Mk 1,15): Pán netúži po tom, aby sme sa ho báli ako nejakého mocného a vzdialeného vládcu, nechce zotrvávať na tróne v nebi či v knihách o histórii, ale miluje zostúpiť do našich každodenných záležitostí, aby s nami kráčal. Mysliac na dar jedného tisícročia bohatého na vieru, je predovšetkým pekné vzdávať vďaky Bohu, ktorý kráčal s vaším ľudom, držiac ho za ruku ako otec dieťa a sprevádzajúc ho v mnohých situáciách. To je to, čo sme, aj ako Cirkev, vždy povolaní konať: počúvať, zaangažovať sa a stávať sa blížnymi, zdieľajúc radosti a ťažkosti ľudí, aby sa tak evanjelium odovzdávalo čo najdôslednejším (najkoherentnejším) spôsobom a aby prinášalo čo najviac ovocia: vďaka pozitívnemu vyžarovaniu, cez transparentnosť života.

Nakoniec, Boh je konkrétny. Z dnešných čítaní vyplýva, že v konaní Boha je všetko konkrétne: Božia múdrosť «koná ako tvorca» a «hrá sa» (porov. Prís 8,30), Slovo sa stáva telom, rodí sa z matky, rodí sa pod zákonom (porov. Gal 4,4), má priateľov a zúčastňuje sa na oslave: večný sa komunikuje tráviac čas spolu s jednotlivými osobami a v konkrétnych situáciách. Aj vaše dejiny, stvárnené evanjeliom, krížom a vernosťou Cirkvi, poznali pozitívnu nákazlivosť pravej viery, odovzdávanej z rodiny na rodinu, z otca na syna, a predovšetkým z mám a zo starých mám, ktorým je treba veľmi poďakovať. Predovšetkým ste sa mohli rukou dotknúť konkrétnej a prozreteľnej nehy Matky všetkých, ktorú som si sem prišiel uctiť ako pútnik, a ktorú sme pozdravili v žalme ako «česť nášho ľudu» (Jdt 15,9).

Práve na ňu hľadíme my, tu zídení. V Márii nachádzame úplný súlad s Pánom: s Božou niťou sa tak v dejinách prelína „mariánska niť“. Ak existuje nejaká ľudská sláva, nejaká naša zásluha v plnosti času, je ňou ona: ona je ten priestor uchránený ako slobodný od zla, v ktorom sa odzrkadlil Boh; ona je tým rebríkom, ktorým Boh zišiel, aby zostúpil až k nám a aby sa nám stal blízkym a konkrétnym; ona je najjasnejším, tým najjasnejším znamením plnosti čias.

V živote Márie obdivujeme tú maličkosť milovanú Bohom, ktorý «zhliadol na poníženosť svojej služobnice» a «povýšil ponížených» (Lk 1, 48.52). Až tak mal z nej radosť, že si z nej nechal utkať telo, takže Panna sa stala Božou Rodičkou, ako prehlasuje starobylý hymnus, ktorý po stáročia spievate. Ona nech vám, ktorí za ňou ustavične prichádzate, utiekajúc sa do tohto duchovného hlavného mesta vašej krajiny, naďalej ukazuje cestu a pomáha vám utkávať vo svojom živote pokorný a jednoduchý príbeh evanjelia.

Tak v Káne, ako aj tu na Jasnej Hore, Mária nám ponúka svoju blízkosť, a pomáha nám objaviť to, čo chýba plnosti života. Teraz ako aj vtedy to robí so starostlivosťou Matky, svojou prítomnosťou a dobrou radou, učiac nás vyhnúť sa panovačnosti a šomraniu v našich spoločenstvách. Ako Matka rodiny nás chce uchrániť pospolu, všetkých pospolu. Cesta vášho národa v jednote prekonala mnohé ťažké chvíle; Matka, silná pod krížom a vytrvalá v modlitbe s učeníkmi v očakávaní Ducha Svätého, nech vzbudí túžbu kráčať ďalej ponad príkoria a rany minulosti a túžbu vytvárať spoločenstvo so všetkými, vo vnútri i vonku, a nikdy sa nepoddať pokušeniu izolovať sa a presadzovať sa nasilu.

Panna Mária v Káne ukázala veľkú konkrétnosť: je to Matka, ktorá si berie k srdcu problémy a zasahuje, ktorá vie uchopiť ťažké chvíle a postupovať s diskrétnosťou, účinnosťou a húževnatosťou. Nie je ani paňou ani protagonistkou, ale je Matkou a služobníčkou. Vyprosujme milosť osvojiť si jej citlivosť, jej fantáziu v službe tomu, kto je v núdzi, krásu stráviť život pre druhých, bez uprednostňovania a bez rozdielov. Ona, príčina našej radosti, ktorá vnáša pokoj doprostred hojnosti hriechu a zmätku dejín, nech pre nás získa hojnosť Ducha, aby sme boli dobrými a vernými sluhami.

Na jej príhovor nech sa obnoví plnosť času aj pre nás. Málo platný je prechod od doby pred Kristom k dobe po Kristovi, ak zostane len dátumom v kronikách dejín. Nech sa u všetkých i u každého jedného môže naplniť vnútorný prechod, Pascha srdca, smerom k Božiemu štýlu stelesnenému v Márii: konať v maličkosti a sprevádzať zblízka, s jednoduchým a otvoreným srdcom.

(Preklad: Slovenská redakcia VR) -zk, jb-