V Auschwitzi treba mlčať, hovorí 85-ročná Liliana Segreová, ktorá prežila tábor

Taliansko/Poľsko 26. júla – Svätý Otec František navštívi v piatok 29. júla vyhladzovací tábor Auschwitz-Birkenau ako tretí pápež v histórii po tom, ako tak urobil Ján Pavol II. v roku 1979 a Benedikt XVI. v roku 2006. Z tých, čo zažili tábor na vlastnej koži, niektorí ešte žijú. 85-ročná Liliana Segreová, ktorú do tábora v Osvienčime priviezli v 13 rokoch, ocenila rozhodnutie Petrovho nástupcu zotrvať v tichej modlitbe počas návštevy koncentračného tábora. V rozhovore s redaktorom Vatikánskeho rozhlasu Fabiom Colagrandem komentovala pápežovo gesto nasledovne:

„Mne sa veľmi páči tento pápež. Páči sa mi jeho pozornosť k najchudobnejším, k najbiednejším. Zdá sa mi, že sa správa ako človek, ešte skôr než ako pápež na miestach, ktoré navštevuje. Koná tieto gestá bez veľkej okázalosti a bez toho, že by vyslovoval slová ťažké na pochopenie. Som veľmi spokojná, že pôjde aj do Auschwitzu a Birkenau a uvidí, on, ktorý prichádza z Argentíny, tento druh európskej hrôzy. Som presvedčená, že počas návštevy bude potichu, zostane v mlčaní a tým spraví tú najkrajšiu vec, akú len môže na tom mieste a poslúchne v istom zmysle upozornenie Prima Leviho, ktorý sa vyslovil, že «hrôza Auschwitzu je nevysloviteľná». Myslím, že modlitba v tichu je tá najkrajšia vec, akú môže spraviť, aby nemárnil slová.“

Podľa programu návštevy pápež František vysloví len slová tichej modlitby a stretne sa so skupinou ľudí, ktorí prežili koncentračný tábor a so skupinou Spravodlivých medzi národmi. Zdá sa vám toto rozhodnutie najvhodnejšie pre dané miesto?

„Istotne áno. A musím povedať, že je to zázrak, že ešte žijú svedkovia šoa, ale je tiež veľmi pekné uctiť si spravodlivých medzi národmi. Tí, ktorí neodvrátili tvár na druhú stranu, tí, ktorí neukázali ľahostajnosť, musia byť ocenení. Vždy som bojovala proti ľahostajnosti a podarilo sa mi zariadiť to, aby pri vstupe do pamätníku šoa na nástupišti 21 železničnej stanice v Miláne umiestnili nápis v kvadrátnom písme: «ľahostajnosť». Mnohí sa čudovali tomuto rozhodnutiu. Ale ja som bojovala, aby tam bol ten nápis: všetko to, čo sa udialo a ešte sa dnes deje má na svedomí - oveľa viac než násilie - ľahostajnosť.“

Keby ste mohli niečo povedať pápežovi Františkovi práve v predvečer tejto návštevy, čo by ste mu povedali?

„Povedala by som mu: Svätý Otec, položte kamienok, či skôr položte pod múr smrti tri kamienky z mojej strany: na pamiatku môjho otca, môjho starého otca a mojej starej mamy.“

Pri príležitosti Svetových dní mládeže, ktoré prebiehajú v Krakove sa zdá, že okolo 225-tisíc pútnikov navštívi Auschwitz-Birkenau. Čo si o tom myslíte?

„Som veľmi spokojná, hlavne keď tam idú cielene. Občas počujem, že v školách sa hovorí o ,výlete‘ do Birkenau alebo do Dachau. Vo mne slovo ,výlet‘ vyvoláva husiu kožu, lebo v Auschwitzi ide o púť a tak ju treba aj podstúpiť. A myslím, že ak títo mladí pôjdu ako pútnici a nie ako výletníci, vrátia sa duchovne veľmi obohatení.“

Dnes okrem popierania holokaustu vieme, že sú aj skupiny takzvaných neonacistov a hovorí sa o náraste xenofóbie v Európe. Keď čítate o týchto skutočnostiach, čo vám prichádza na myseľ?

„Ako som raz rozprávala chlapcom z jednej školy, neonacistické hnutia mi pripomínajú mladých z ,Hitler-Jugend‘ (Hitlerovej mládeže), ktorých sme my, úbohý sprievod väzňov, ktorí sme každodenne chodili pracovať do továrne na muníciu Union, stretávali na ceste. Títo chlapci, ktorí boli naši rovesníci, so svojimi uniformami, bicyklami, vyzývavými tvárami, na nás pľuli a hovorili nám strašné slová. Keď som sa neskôr naučila nemčinu a chápala som, akými slovami nás oslovujú, znenávidela som ich. Ale keď som sa potom stala staršou, pochopila som, že boli úbožiakmi, s ktorými treba mať súcit. S týmto duchom som potom mohla začať rozprávať o Auschwitzi. Vždy spájam obraz tých chlapcov z Hitlerovej mládeže a neonacistické hnutia, lebo aj keď obe mi ešte naháňajú strach, v podstate v mojom srdci starej ženy ich ľutujem.“ -bp-