2016-07-15 15:23:00

Rozhovor s misionárom v Azerbajdžane donom Vladimírom Baxom SDB


Azerbajdžan 15. júla - Pred blížiacou sa návštevou Svätého Otca Františka v Azerbajdžane, ktorá je naplánovaná na 2. októbra 2016 v rámci apoštolskej cesty, ktorej prvá časť bude prebiehať v Gruzínsku, ponúkame pohľad na život azerbajdžanských katolíkov cez skúsenosť kňaza, ktorý v krajine pôsobí viacero rokov. Rozhovor s donom Vladimírom Baxom SDB počas jeho nedávnej návštevy v Ríme zachytil na mikrofón Vatikánskeho rozhlasu Jozef Bartkovjak.

AUDIO:

Pri mikrofóne vítam o. Vladimíra Baxu, ktorý je salezián a pôsobí v Azerbajdžane. Svätý Otec v blízkej dobe zavíta do tejto krajiny a vy tam už roky pôsobíte v misii. Mohli by ste priblížiť, aká je situácia v Azerbajdžane: viera, katolíci, je to prostredie medzi moslimami - ako to tam vyzerá?

„Azerbajdžan je jedna z bývalých 15 zväzových republík Sovietskeho zväzu. Ako ste povedali, je to krajina tradične moslimská, aj keď v prvých začiatkoch tam boli aj kresťania. Podľa tradície sv. apoštol Bartolomej podstúpil mučenícku smrť práve v Azerbajdžane na území terajšieho hlavného mesta Baku. Potom tam bol sv. Elizeus, ktorý hlásal evanjelium a možno povedať, že ľudia vtedy prijali kresťanstvo. Doteraz sú zvyšky kresťanských kostolov z prvých storočí. Potom sa v krajine rozšírilo ,moslimstvo‘ a doteraz sa väčšina obyvateľov krajiny považuje za moslimov. Veľký vplyv na náboženstvo malo sovietske obdobie: obdobie boľševizmu, kedy akákoľvek náboženská činnosť bola veľmi limitovaná. A preto aj dnes väčšina ľudí hovorí, že sú veriaci, ale o náboženstve nevedia prakticky nič. Mnohí ľudia spájajú náboženstvo s národnostnou príslušnosťou. Keď sa spýtam: Akého ste náboženstva? On povie: Ja som Azerbajdžanec. To znamená moslim. A preto niektorí ťažko prijímajú, že by sa nejaký Azerbajdžanec mohol stať kresťanom.“

Ako dlho už ste na tomto mieste?

„V Azerbajdžane pôsobím päť rokov. V Azerbajdžane je jedna, jediná farnosť, ktorá patrí pod Apoštolskú prefektúru Azerbajdžan. Spolu je nás šesť katolíckych kňazov: otec Vladimír Fekete, ktorý je direktor našej saleziánskej komunity a je aj apoštolským prefektom. Ešte máme troch bratov laikov. V krajine pôsobí päť sestier Matky Terezy a pred niekoľkými mesiacmi prišli aj dve sestry saleziánky.“

Návšteva Svätého Otca bude významným momentom pre Azerbajdžan. Je to v povedomí aj iných občanov než katolíkov?

„Ľudia v Azerbajdžane sú, ako sami hovoria, „gostiprijemní“, to znamená, že majú v úcte hostí, preto si myslím, že mnohí sa budú chcieť zúčastniť na tejto krátkej návšteve. Treba povedať, že pre katolíkov je to veľmi významné. Je nás tam asi 600 cudzincov, 200 miestnych a ešte 20 katolíkov, ktorí prijali kresťanstvo, ľudí, ktorí pôvodne žili v Azerbajdžane. Katolícka komunita je veľmi malá, ale tešíme sa na návštevu Svätého Otca tým viac, lebo pre nás to veľmi veľa znamená. Myslím si, že ostatní ľudia si ešte pamätajú návštevu Svätého Otca Jána Pavla II., ktorá mala veľký význam pre katolíkov aj pre celú krajinu a preto si myslím, že ak my sa budeme modliť za túto návštevu, tak prinesie svoje ovocie, aj keď možno navonok nie veľké, ale duchovná obnova alebo ,injekcia‘ pre život katolíkov a celkovo pre život krajiny bude veľká.“

Ako konkrétne tam pracujete, v akej reči? Máte liturgické knihy v azerbajdžanskom jazyku?

„Naša práca je veľmi jednoduchá. Máme jeden kostol, jednu kaplnku, slúžime sväté omše aj u sestier Matky Terezy, máme jednu chatu pri mori e ešte jedno centrum pre doučovanie, v ktorom však nehovoríme o náboženstve, pretože je otvorené pre všetkých ľudí. Bežná činnosť sa odohráva hlavne v nedeľu, kedy prichádzajú ľudia do kostola. Keďže je jediný kostol, tak niekedy je ľuďom veľmi ťažké prísť do kostola, cestujú aj viac ako hodinu. Bohoslužbu aj celkovú činnosť máme v troch jazykoch, po anglicky a po rusky bežne. V azerbajdžančine zatiaľ máme iba katechizmus, pretože čakáme na schválenie svätej omše v azerbajdžančine, s tým, že spraviť preklad bolo a je ťažké, lebo kresťanské termíny v azerbajdžanskom jazyku zatiaľ nie sú alebo sa rozvíjajú. Je spravený preklad Svätého písma, zatiaľ nie všetkých kníh, ale väčšina je. Takže začiatku sú, ale čo sa týka jazyku, je veľký kus práce pred nami a ja sám bežne hovorím len po rusky. Po azerbajdžansky zatiaľ slabo a ani to až tak veľmi nevyužívam, ale stále viac chodia ľudia, ktorí sa potrebujú porozprávať po azerbajdžansky.“

Prítomnosť saleziánov a to, že túto misiu spravujete, sa dostane do povedomia počas návštevy Svätého Otca. Je to určitá tradícia, že ste tam práve saleziáni?

„Presne ako to bolo neviem, to by možno vedel povedať don Vladimír Fekete, ktorý ako predstavený saleziánov na Slovensku vtedy prijímal túto misiu. Svätý Otec chcel, aby v tejto misii pôsobili saleziáni a myslím, že práve to, že sme tam a sme otvorení aj pre prácu s mladými nezávisle od toho, akého sú náboženstva, nám umožňuje viac sa dostať do povedomia ľudí, že sú tu aj kresťania, katolíci, ktorí sa chcú zúčastniť na živote tejto krajiny. A na tomto mieste chcem aj poprosiť o modlitbu, aby sa Katolícka cirkev a celkovo kresťanstvo v Azerbajdžane mohlo rozvíjať, aby ľudia nebrali kresťanov ako cudzích ľudí, ale ako možnosť stretnúť sa s Bohom, ktorý sa nám zjavil cez Pána Ježiša.“

Azerbajdžan je krajina, ktorá je známa návštevou Ján Pavla II. v minulosti a určitou otvorenosťou aj voči vzťahom s inými náboženstvami. Dá sa povedať, že je tolerantnou krajinou čo sa týka vzťahov medzi moslimami a inými vyznaniami?

„Áno, na tom si aj veľmi potrpíme. Azerbajdžan je oficiálne svetská krajina, to znamená, že nie je priamo zviazaná s nijakým náboženstvom, s tým, že väčšinu obyvateľstva tvoria moslimovia. Ale Katolícka cirkev je tam prijímaná veľmi dobre a aj nás rešpektujú. Dokonca po návšteve Jána Pavla II. sme sa stali jedným z tradičných náboženstiev, a preto nášho predstaveného pozývajú na všetky významné podujatia v krajine alebo aj náboženské, aj štátne.“

Návšteva Svätého Otca bude v rámci cesty do regiónu, pri ktorej navštívi najprv Gruzínsko na konci septembra. Do  Azerbajdžanu, do Baku, by mal prísť 2. októbra. Bude to dostatočný čas, aby ste mu ukázali to, čo tam robíte?

„My sme veľmi radi, že vôbec je naplánovaná táto návšteva. Modlíme sa, aby sa mohla uskutočniť. Samozrejme, čas je veľmi krátky. Veľmi sa tešíme aj z toho, že sľúbili, že bude svätá omša so Svätým Otcom a myslím, že hlavne Duch Svätý robí cez Svätého Otca aj cez túto prípravu, aj cez jeho prítomnosť. Asi nie je hlavné, aby človek videl všetko alebo aby sme my boli pri ňom, lebo mnohí sa k nemu asi ani nedostanú, ale ak príjmu túto návštevu s vierou, je to predsa niekto, kto predstavuje Cirkev a koho Pán Ježiš posiela, aby utvrdzoval svojich bratov vo viere.“

Ako saleziáni tam máte medzinárodnú komunitu s určitou prevahou Slovákov?

„Naša komunita je medzinárodná, máme prevahu Slovákov, ale vďaka Pánu Bohu už máme dvoch spolubratov z Indie. Samozrejme, sú s tým spojené aj ťažkosti, ale je to aj veľká výzva napríklad aj taká, aby si ľudia nemysleli, že katolíci, to sú len Slováci alebo len saleziáni. Zatiaľ sme väčšinou saleziáni, ale už sú tu aj Indovia a samotná India je obrovská krajina a veríme, že postupne prídu aj kňazi z druhých krajín alebo možno aj diecézni. Už máme aj jedného diakona, tak sa tešíme, že katolícka prítomnosť sa bude z tohto pohľadu rozvíjať.“

Diakon je rodák?

„Diakon je rodák z Baku a tešíme sa z toho, že bude prvý kňaz, ktorý sa narodil v Azerbajdžane.“

Táto oblasť Kaukazu je zo strany Svätej stolice reprezentovaná nunciom, ktorý je aj pre Gruzínsko, aj pre Arménsko, aj pre Azerbajdžan. Máte kontakty aj s miestnymi misiami alebo cirkvami v týchto okolitých krajinách?

„Kontakty s kresťanmi katolíkmi v Gruzínsku sú, lebo tam je aj kňaz, ktorý začal svoju misiu v Azerbajdžane, tak sú priateľské vzťahy. Priateľské vzťahy má aj náš predstavený s biskupom v Tbilisi. Čo sa týka Arménska, žiaľ, je stále vojna medzi Arménskom a Azerbajdžanom, preto tam žiadne vzťahy nie sú.“

Kde všade sú saleziánski misionári vo svete?

„Saleziáni pracujú v 135 krajinách sveta. Myslím, že to je štatistika z roku 2010. Najbližšie komunity k nám sú v Teheráne v Iráne a potom v Istanbule v Turecku. Raz sme boli navštíviť bratov v Teheráne a tí nám veľmi závideli, že my môžeme v Azerbajdžane voľne pôsobiť, ľudia k nám môžu spokojne chodiť do kostola, lebo situácia v Iráne je oveľa zložitejšia. Preto keď sa človek porovnáva, niekedy zistí, ako je mu dobre a môžem povedať, že vďaka Pánu Bohu zatiaľ Katolícka cirkev v Azerbajdžane sa môže slobodne rozvíjať. A veríme, že aj táto návšteva Svätého Otca pomôže k tomu rozvoju.“

Ďakujem za návštevu vo Vatikánskom rozhlase.

„Aj ja ďakujem za pozvanie a prosím o modlitby.“

-jb, bp-








All the contents on this site are copyrighted ©.