Pápež píše Argentíne pri 200. výročí nezávislosti: Som nablízku núdznym

Vatikán/Argentína 9. júla - Pápež František zaslal list predsedovi argentínskej biskupskej konferencie Mons. José Maria Arancedovi pri príležitosti 200. výročia nezávislosti Argentíny. Svätý Otec v tejto súvislosti zablahoželal nielen biskupom, ale aj štátnym predstaviteľom a celému ľudu. Obzvlášť vyjadril svoju blízkosť tým, ktorí najviac trpia:

„Chorým, tým, ktorí žijú v biede, väzňom, tým, ktorí sa cítia osamelí, tým, ktorí nemajú prácu a zakúšajú každý druh núdze, tým, ktorí sú alebo boli obeťami obchodovania s ľuďmi a vykorisťovania, neplnoletým obetiam zneužívania a mnohým mladým, ktorí trpia pohromou, akú im privodila droga. Všetci títo nesú ťažké bremeno situácií, mnoho ráz až do krajnosti. Sú synmi vlasti, s ktorými sa najviac kupčí“.

Petrov nástupca si zaspomínal, ako ho v detstve v škole učili hovoriť o „Matke vlasti“ a milovať ju. Práve „v láske k Matke vlasti“ podľa neho spočíva „vlastenecký zmysel príslušnosti“:

„My Argentínci používame riskantný a súčasne divný výraz, keď hovoríme o nepoctivých osobách: ,Tento je schopný predať vlastnú matku‘; ale vieme a hlboko v srdci cítime, že matka sa nepredáva, nemožno ju predať... a ani Matku vlasť“.

Pápež František v liste praje Argentíne, „aby ju Pán opatroval, urobil ju silnejšou a bratskejšou a chránil ju od každého druhu kolonializmu“. Svoje myšlienky venuje osobitne starým ľuďom a mládeži. Žiada ich pričiniť sa, aby Argentína naďalej kráčala s pohľadom upretým vpred:

„Starých, ,tých, ktorí si pamätajú dejiny‘, žiadam, aby prekonávali túto ,kultúru vyraďovania‘, ktorá sa nastoľuje na svetovej úrovni a aby mali odvahu snívať. Potrebujeme ich sny, zdroj nádeje. Mladých žiadam, aby ,svoj život neposielali do dôchodku´ v byrokratickom tichu, kde idú bokom mnohé predsavzatia pozbavené snov a hrdinstva“.

Ako pokračoval Svätý Otec s odkazom na proroctvo Joela (porov. Joel 3,1), treba starcov, ktorí snívajú, a mladých, ktorí sa týmito snami inšpirujú a kráčajú vpred s prorockou kreativitou: „Len ak naši starci majú odvahu snívať a naši mladí prorokovať veľké veci, vlasť môže byť slobodná“.

Na záver pápež František prosí Boha, aby žehnal Argentínu a jeho krajanov, a Pannu Máriu z Luján žiada, aby ako matka strážila cestu, na ktorú Argentínci vykročili presne pred 200 rokmi: 9. júla 1816. -bp-