Peter Dufka SJ: Dovolenkové sprevádzanie

Páter Peter Dufka SJ, ktorý prednáša na Pápežskom východnom inštitúte v Ríme, venoval tému svojej rubriky o dobre využitom období prázdnin a dovoleniek.  

Je  prirodzene, že  pri návšteve nových miest či krajín potrebujeme sprievodcu. Poskytujú ho organizované zájazdy alebo cestovné kancelárie. I pri súkromných cestách si obyčajne najprv z internetu preštudujeme informácie o danom mieste, alebo si kúpime Bedekera priamo na mieste ktoré navštívime. Sprievodca nás obyčajne upozorní na veci, ktoré ľahko prehliadneme ba dokonca nám umožňuje poznať  veci, ktoré  očami nevidíme. Akoby nám otvoril zrak poznania. Inak sa pozerá na Rímske koloseum človek, ktorý  pozná jeho históriu ako ten, čo o ňom nikdy nepočul a  vidí len zrekonštruovanú polo zrúcaninu elipsovitého tvaru.

Otvorené oči poznania môžu otvárať i akoby oči srdca, umožňujú vžiť sa do prvých storočí kresťanstva a čiastočne vniknúť do životných osudov prvých kresťanov, ktorí v koloseu zomierali za svoju vieru, na čom sa krvilačný rímsky ľud hlučne zabával. I to sa deje vďaka sprievodcovi, ktorý upozorní na tieto udalosti.

Úlohou sprievodcu je teda otvárať oči nie len rozumu, prostredníctvom  informácii, ale otvárať i oči srdca ba dokonca  viery. Byť na miestach umučenia, zázračných udalostí alebo na miestach preniknutých životom svätých  môže teda oživiť nie len pamäť a city, ale i samotnú vieru. Preto tieto miesta nazývame posvätnými, pretože na nich môžeme zažiť obnovenie viery, môžu nás zmeniť a môžu nám napomôcť ku svätosti. Nemálo vlažných kresťanov prežilo po návšteve takýchto miest  hlbokú konverziu. Otvorenie očí poznania, srdca ba dokonca viery úzko súvisí s tým, čo vo všeobecností nazývame rekreáciou.

Slovo rekreácia je odvodene od slova re-creare, čo znamená znovu stvoriť, znovu obnoviť. O akú obnovu tu ide? O obnovu celého človeka. Človek nerekreuje len tým, že odpočíva fyzicky, ale i tým, že duší a duchu dá to, čo potrebuje. Podľa starovekej antropológie je človek zložený z tela, duše a ducha. Ak neživí tieto tri atribúty svojej existencie, postupne odumrú. Ak si nedopraje fyzického odpočinku či dostatok výživy, telo zoslabne a chradne. Ak pokojom so sebou samým a  priateľstvom neživí vzťahy s inými ľuďmi, i tie postupne ochabnú a stratia na svojej intenzite. To isté však platí o oblasti  ľudského ducha. I tento potrebuje svoj pokrm, aby sa rozvinul a nezakrpatel. Živí sa modlitbou, duchovnou vnímavosťou,  zážitkom, putovaním a návštevou svätých miest. To čo patrí do oblasti fyzickej či duševnej rekreácia, všetci viac-menej vieme. I druhý atribút ľudskej existencie nám je viac-menej známy. Takmer automaticky počas rekreácie vyhľadávame duševnú pohodu a harmonické vzťahy. Obyčajne si dobre zvážime, s kým cestujeme a s kým chceme stráviť čas dovolenky. Ale ako poskytnúť rekreáciu nášmu duchu, čím a ako rekreuje duch človeka?

V cirkevnej tradícii jestvuje nemálo usmernení, ktoré o tejto obnove či rekreácii ducha hovoria. Väčšina z nich však poukazuje na dve roviny tejto rekreácie, ktorú možno zjednodušene nazvať vnútornou a vonkajšou. Kým pri fyzickej či duševnej rekreácii podnety prichádzajú predovšetkým zvonku, pri duchovnej sú rovnako potrebné i vnútorné podnety, vnútorná dispozícia. Tu platí stará zásada duchovných autorov, že totiž len podobný rozumie podobného. Títo autori výstižne podotýkajú, že hudobníkom rozumejú hudobníci, poľnohospodárom poľnohospodári a duchovým odkazom len duchovní ľudia.

Ak teda chceme prežiť duchovnú rekreáciu, mali by sme z nej už niečo vlastniť a na dovolenku odchádzať s istou potenciou duchovnej vnímavosti. Podľa sv. Jána z Kríža sa takáto vnímavosť obnovuje vnútorným očisťovaním.  Vnímavosť a s ňou súvisiace vnútorné očisťovanie je akoby prípravná fáza na rekreáciu či dovolenku. Ak si človek nasadí   nesprávnu optiku, alebo ak sú okuliare neprehľadné a zašpinené, jednoducho dobre nevidí. Podobný princíp platí i v oblasti duchovného videnia či vnímania. I tu je potrebné, aby jeho duchovná optika bola vyčistená. Ako to tak nie je , ťažko v ňom zarezonujú duchovné podnety, na ktoré sprievodca zbytočne upozorňuje. Jednoducho preto, lebo ich nevníma, nevidí očami ducha. Z dejín askézy poznáme niektoré radikálne spôsoby očisťovania, ktoré majú charakter napríklad zdržanlivosti v oblasti používania materiálnych dobier alebo    odstupu od vášní a zlých návykov.  Samozrejme, že takáto séria   návykov sa v rámci prípravy na rekreáciu nedá nadobudnúť, ale celkom isto dobrá sviatosť zmierenia zvýši duchovnú citlivosť a pootvorí duchovný zrak.  Toto je prvá, prepravná rovina duchovnej rekreácie. Druhou rovinou je konkrétny vonkajší podnet.

V oblasti nových vedeckých objavov a vynálezov sa niekedy hovorí, že náhoda praje iba pripravenej mysli. Znamená to, že človek v oblasti vedeckého bádania vynaloží veľké úsilie na nahromadenie poznatkov, ale samotný objav alebo vynález neraz zíde človeku na um akosi spontánne. V tichu, na ceste alebo pri inej činnosti príde zrazu myšlienka, ktorá akoby nebola výsledkom diskurzívneho uvažovania samotného bádateľa a ktorá jeho samotného prekvapí. I pri cestovaní na putne miesta neraz dochádza k takýmto spontánnym objavom právd viery. Zrazu sa nás niečo z týchto právd dotkne, niečo z nich sa nám vyjasní. Nie že by sme predtým o  nich nevedeli, ale nikdy sme si ich neosvojili, neobťažkali a osobne nezažili. Spúšťacím mechanizmom môžu byť samotne slovo sprievodcu. Nemožno celý proces tohto zážitku stotožňovať s ním. Pri duchovnej rekreácii samotný Kristus stvárňuje vnímanie človeka, dotýka sa ho na danom mieste. Tu zrazu spoznávame ešte iného sprievodcu, ktorý predpokladá vnútornú pripravenosť a vnímavosť. Takto nastavené vnútro človeka je potom schopne duchovne interpretovať i menej duchovný podnet sprievodcu a takto prežiť duchovnú rekreáciu. I obraz, symbol alebo iný vizuálny vnem k nemu hovorí prekvapivou intenzitou.   

Milý priatelia, ak chceme dobre využiť obdobie prázdnin i dovoleniek a zrekreovať celého človeka, netreba zabudnúť na starovekú antropológiu a dať telu, duší ale i duchu to, čo potrebujú a čo im patri. Iba tak sa vrátime do nášho bežného života celostne obnovení, to jest zrekreovaní na tele, duši i na duchu.