Čítaj článok Čítaj menu

Sociálne siete:

RSS:

Vatikánsky rozhlas

Hlas Svätého Otca a Cirkvi v dialógu so svetom

Jazyk:

Rubriky \ Príhovory kard. Tomka

Kardinál Jozef Tomko: Voľný čas

Ilustračná snímka - AFP

01/07/2016 14:10

Kardinál Jozef Tomko sa vo svojej pravidelnej rubrike tentokrát venuje téme letných prázdnin a voľného času.

Leto je pre mnohých doba prázdnin a dovoleniek. Pre študentov je to očakávaná doba slobody od školy, od dochádzky, od učenia, od skúšok; doba voľného rozhodovania o použití voľného času. Pre robotníkov, úradníkov a zamestnancov je to tiež doba, keď sa zväčša zmenšuje ich povinná prítomnosť na pracovisku. Roľníci sú po žatve menej viazaní požiadavkami svojho povolania .Jednotlivci i rodiny, včítane žien a matiek v domácnosti ľahšie nájdu čas a možnosť voľného času a dovolenky.

Naša práca na hocakom mieste nás viaže k určitým povinnostiam a niekedy aj k opakovanej činnosti a úkonom, ktoré sa opakujú a tým spôsobujú veľkú únavu. Hovoríme, že práca je nudná, unavuje, ba niekedy aj „ubíja“. Pomyslime si len na mechanické pohyby pri činnosti niektorých pracovníkov, ale aj každodenné napnutie pozornosti e nervov v iných zamestnaniach. Aj dočasné uvoľnenie z takej práce cítime ako oslobodenie. Odtiaľ má pôvod názov „prázdniny“, ako „vyprázdnenia“ alebo oslobodenia od určitej ťarchy a námahy.

Čo je teda „voľný čas“, o ktorom snívame a hovoríme?

Zaiste je to čas slobody, a to slobody od našej každodennej práce a často aj od určitej závislosti na vôli iných osôb. Nie je to však akési celkové „ničnerobenie“, úplná svojvôľa a nezávislosť na iných, tie nemôžeme  pokladať za cieľ a zmysel celého života. Predstavovať si ideálny život ako prechod od jednej zábavy k druhej je nielen nereálne, ale aj psychologicky nevyhovujúce človeku. Ľudské telo i duch si vyžadujú určitý priestor pre pracovné, aj keď nie frenetické napnutie, ale aj pre uvoľnený odpočinok, rozptýlenie, rodinnú a spoločenskú súdržnosť a radosť, čiže všetko, čo voláme „voľný čas“.

O akej „voľnosti“ a akom „oslobodení“ hovoríme? Túto otázku si musíme položiť, lebo ju máme vpísanú v ľudskej psychológii. Apoštol národov, Pavol z Tarzu vyjadril realisticky vnútorný boj, ktorý každý človek pociťuje v srdci: “Ani nechápem, čo robím, lebo nerobím to, čo chcem, ale robím to, čo nenávidím“ (Rim 7,15). Človek je následkom dedičného hriechu tragicky rozorvaný, dá sa zvábiť zlej žiadostivosti. Ako to vycítil aj pohanský básnik Ovídius: „Vidím, čo je dobré, aj to schvaľujem, ale robím predsa to, čo je horšie“. Voľný čas neznačí čas a činnosť odcudzenú  každej náboženskej alebo duchovnej sfére, akýsi čisto profánny, tak povediac „svetský“ životný priestor, ktorý má veriaci človek naplniť čímsi posvätným, nábožným, aby mal hodnotu pred Bohom.

Voľný čas má svoju vnútornú  hodnotu. Nie je hriešnou alebo zbytočnou „stratou času“. Ako to potvrdzuje aj Druhý vatikánsky koncil, „všetky veci, práve nakoľko sú stvorené, majú svoju stálosť, pravdivosť a dobrotu, vlastné zákony a svoj poriadok“ (GS 36). To platí aj o veciach a o činnosti, ktorými sa voľný čas vypĺňa. Teda odpočinok, zábava, hra,  príroda, turistika, poézia – to všetko sú veci dobré a užitočné, ak ich neodvrátime od ich vlastného prirodzeného cieľa.

Voľný čas treba dobre používať, aby sa nestal nudou, novou námahou,  zneužitím a sklamaním. Je to doba stretnutia sa s inými ľuďmi ako bratmi mimo povinných, alebo záujmových vzťahov, mimo obchodných a úradných stykov. Je to doba stretnutia sa človeka s človekom, ktoré sa môže stať ľudsky srdečným a pripraviť pôdu na vzniknutie ozajstného priateľstva. Koľko dobra môžeme vykonať jediným stretnutím a rozhovorom, jedinou návštevou opusteného chorého, dobrosrdečným záujmom o problémy  človeka, ktorého nám život privedie do cesty. Ako sa môžu zmeniť takým prístupom naše vzťahy s príbuznými, so spolupracovníkmi, s druhmi v zamestnaní. Koncil vyslovil aj dôležitú požiadavku pre ľudskú spoluprácu a konkrétne pre hospodársku činnosť: „celý výrobný proces  sa musí prispôsobiť potrebám človeka a jeho spôsobu života, a to najmä rodinného života, zvlášť čo sa týka matiek, berúc ohľad na pohlavie a vek“ (GS 61). Ohľadne pracujúcich nechal nám koncil dôležitú pripomienku: „Pracujúcim nech sa okrem toho dá možnosť rozvíjať svoje schopnosti a svoju osobnosť samým vykonávaním práce...Avšak všetkým sa musí dopriať aj dostatočný čas na oddych a pracovné voľno, aby sa mohli venovať rodinnému, kultúrnemu, spoločenskému a náboženskému životu“ (GS 61).  To sú naozaj vážne slová na obranu zamestnancov pred agresívnym kapitalizmom.               

Azda najhlbší význam voľného času je v tom, že nám umožňuje stretnúť sa so sebou samými, lebo – ako hovorí Karl Rahner- tak „odkrýva človeku zmysel jestvovania“. Francúzsky mysliteľ Charbonneau preto tvrdí, že „človek je taký, aké je jeho voľno....Vo voľnom čase vidieť veľkosť alebo nízkosť človeka“. Cez prázdniny a vo voľnom čase môžeme nájsť chvíle ticha a slobody, bez tlaku vonkajších nutnosti a povinností, bez televíznych programov a bez rádia, bez hluku pracovného prostredia, dočasne aj bez spoločnosti iných, ale aj bez úteku od seba samého. V takých chvíľach sa staneme schopnými pozrieť sa do vlastného srdca a odkryť, čo vlastne sme. Odkryjeme svoje osobné kvality, ale možno aj svoju vnútornú chudobu, lepšie poznáme seba samých, dobré vlastnosti ale aj závislosť od vonkajších okolností a vplyvov.

Voľný čas je tiež najvhodnejšou dobou na stretnutie sa s Bohom v tichom ústraní, v božej prírode, pred umeleckým dielom, v poézii a v modlitbe. Najmä v kontemplácii môže náš duch lepšie zacítiť v hĺbke našej bytosti, pomocou rozumového uvažovania a zapojac aj citové schopnosti ľudského srdca, prítomnosť milosrdného a láskyplného Boha. Také momenty nám pomôžu duchovne objaviť tajomstvo Božej lásky k ľuďom, ale aj konkrétne ku každej osobe, aj osobne k nám. Pri čítaní Božieho slova, predovšetkým Ježišových slov v evanjeliu, počúvame jeho hlas v našom srdci, ktoré sa rozohrieva a odkrýva nové pohnútky a inšpirácie pre každodenný život. Musíme sa naučiť nielen odrecitovať naučené modlitby, ale ich aj prežívať v osobnom rozhovore s Bohom, ktorý prebýva v srdci nezaťaženým ťažkou vinou.

Drahí poslucháči, voľný čas nás vyzýva zastaviť sa v rytme života a v tomto jubilejnom roku občas si zopakovať to jedno slovo modlitby sv. Františka  z Assisi, ktorú nám predložil aj pápež František: „Laudato sii“ – „Buď pochválený“-

Prajem vám požehnané prázdniny!

01/07/2016 14:10