Jozef Kováčik: Prostitúcia s ľudskou dôstojnosťou

Komentár s názvom Prostitúcia s ľudskou dôstojnosťou pripravil Jozef Kováčik, duchovný otec Farnosti Kráľovnej rodiny v Bratislave a programového riaditeľa Televízie LUX:

Z času na čas sa vynorí v slovenskej spoločnosti, či lepšie povedané v istých médiách otázka legalizácie prostitúcie. Nepriestrelným argumentom je snaha o jej kontrolu. Tým, že by bola pod kontrolou úradov, bolo by vraj výrazne znížené riziko šírenia pohlavných chorôb, dostal by sa pod kontrolu obchod s mladými dievčatami a mužmi a- samozrejme, do štátnej kasy by prúdili dane z tohto druhu podnikania. A čím viac sa takého úvahy objavujú, tým viac sme otupenejší na hodnoty ľudského života. Niečím podobným sa zvykne argumentovať aj pri snahách obmedziť zabíjanie nenarodených detí. Hlavnou kartou hrozby je čierna potratová turistika do krajín, kde je to dovolené. Priraďme k tomu aj eutanáziu a pýtajme sa, či by už nemalo byť legálne prenajať si vraha, ktorý humánne odstrelí niekoho vám nepohodlného pištoľou s tlmičom, aby nevyrušoval náhodných okoloidúcich, či tých, ktorí si chcú pospať po nočnej zmene.

Tak trochu zo širšia, no predsa sa dostávam k téme, na ktorú sme si akosi tiež zvykli. Opätovne som si ju mohol overiť v praxi nedávno. Pamätáte sa na prípad zahalenej postavy so samopalom v ruke pred katedrálou sv. Martina v Bratislave? Odhliadnuc od motívu a dopadu tejto aktivity bolo zaujímavé sledovať vývoj udalostí prostredníctvom médií. Javilo sa, akoby jedno z nich hralo v téme rolu exkluzivity. Už niekoľko minút po oznámení na polícii sa tejto téme venovali. Bez nechceného podozrievania, že sa na akcii sami podieľali, alebo im túto správu podsunuli samotní organizátori provokácie možno teda predpokladať, ako je zrejmé i z iných podobných reportáží, že im tieto a podobné informácie posúva niekto priamo z prostredia polície. Tejto téme som sa trochu venoval a snažil som sa zistiť, ako to je. Oficiálna verzia z prostredia médií? Viete, my sa vieme naladiť na frekvencie operačných centier a tak vieme, kam a prečo idú záchranky a policajné hliadky... Neoficiálna a oveľa uveriteľnejšia? Platení informátori priamo na centrálach inštitúcií, ktorých sa to dotýka. Dokonca mi niektorí novinári potvrdili, že boli časy, kedy títo ľudia boli aj na oficiálnych výplatných páskach médií. Dnes to možné nie je, tak sa to robí inak. Prečo na to poukazovať? Nie je to o šikovnosti médií? Veď s trochou nadsádzky sa aj v Cirkvi hovorí, že každé menovanie nového biskupa vedia najskôr bohoslovci...

V prípade informácií dotýkajúcich sa dôstojnosti človeka musí byť zachovaná maximálna diskrétnosť. Dôvodov je na to viac, no ten najzávažnejší je ľudská dôstojnosť. Aj pri zranení, či nebodaj strate života má človek a jeho telo právo na zachovanie dôstojnosti. Nehovoriac už o príbuzných, či pozostalých. Nie je nič horšie ako dozvedieť sa o možnej smrti príbuzného z médií a následne čakať, kým sa to oficiálne potvrdí, či vyvráti. Nie je nič horšie, ako vidieť zmrzačenú časť tela svojho blízkeho, či milovaného človeka vo vydaní novín, či televíznych staníc a internetu. Je zrejmé, že takéto informácie predávajú. Tento obchod, nakoľko ide o obchodovanie s informáciami, je ale potrebné nazvať prostitúciou s ľudskou dôstojnosťou. Našou chybou je, že si na to zvykáme a dokonca si za to i platíme. A tak už nie sme iba svedkami, ale často i spoluvinníkmi. Tak, ako pri prostitúcii nie je vinným iba ten, kto ju poskytuje, ale aj ten, kto ju využíva.