Príhovor pápeža Františka v Prezidentskom paláci v Jerevane

Arménsko 24. júna - Prinášame plné znenie príhovoru Svätého Otca Františka, ktorý predniesol počas stretnutia so štátnymi predstaviteľmi a s diplomatickým zborom v Prezidentskom paláci v Jerevane.

Pán prezident, vážení štátni predstavitelia, ctení členovia diplomatického zboru, páni a dámy, je pre mňa veľkou radosťou, že tu môžem byť, dotknúť sa tejto tak drahej arménskej zeme, navštíviť ľud starobylých a bohatých tradícií, ktorý s odvahou svedčil o svojej viere, ktorý mnoho trpel, ale ktorý sa vždy nanovo obrodil.

„Naše tyrkysové nebo, priezračné vody, jazero svetla, slnko leta i severný vietor zimy, […] kameň tisícročí, […] knihy tesané perom, stali sa modlitbou“ (Elise Ciarenz, Óda na Arménsko). To sú niektoré silné obrazy, ktoré nám ponúka váš skvelý básnik, aby nám osvetlil hĺbku dejín a krásu prírody Arménska. Do niekoľkých slov vtesnali ozvenu a mohutnosť slávnej a dramatickej skúsenosti národa a jeho nežnú lásku k  vlasti.

Som vám veľmi vďačný, pán prezident, za zdvorilé slová, ktorými ste ma uvítali v mene vlády a obyvateľov Arménska, a za to, že ste mi ponúkli možnosť vďaka Vášmu láskavému pozvaniu opätovať Vašu minuloročnú návštevu vo Vatikáne, keď ste boli prítomný na slávnosti v Bazilike sv. Petra spolu s Jeho Svätosťou Karekinom II., najvyšším patriarchom a katolikosom všetkých Arménov, s Aramom I., katolikosom Veľkého cilícijského domu a s Jeho Blaženosťou Nersesom Bedrosom XIX., nedávno zosnulým cilícijským patriarchom Arménov. Pri tej príležitosti sme si pripomenuli sté výročie Mec Jegern, „Veľkého zla”, ktoré zasiahlo váš ľud a spôsobilo smrť obrovského počtu ľudí. Tá tragédia, tá genocída, žiaľ odštartovala smutnú sériu strašných katastrof minulého storočia, ktorým dali priechod zvrátené rasové, ideologické či náboženské pohnútky, ktoré zatemnili myseľ katov až tak, že si zaumienili vyhladiť celé národy. Je tak smutné, že – ako v tomto prípade, tak i v ďalších dvoch – veľké medzinárodné mocnosti odvracali pohľad bokom.

Vzdávam úctu arménskemu ľudu, ktorý, osvetlený svetlom evanjelia, aj v najtragickejších okamihoch svojich dejín vždy nachádzal v Kristovom kríži a v jeho zmŕtvychvstaní silu opätovne sa vzchopiť a ďalej kráčať s dôstojnosťou. Toto odkrýva, aké hlboké sú korene kresťanskej viery a aký nekonečný poklad útechy a nádeje v nej spočíva. Keď máme pred našimi očami žalostné dôsledky, ku ktorým v minulom storočí priviedli nenávisť, predsudky a bezuzdná túžba po nadvláde, si úprimne želám, aby si ľudstvo vedelo z týchto tragických skúseností vziať ponaučenie, ako zodpovedným a múdrym konaním  predísť nebezpečenstvu nového upadnutia do týchto hrôz. Nech sa preto znásobí úsilie zo strany všetkých, aby v medzinárodných nezhodách vždy prevládol dialóg, vytrvalé a opravdivé úsilie o pokoj, spolupráca medzi štátmi a trvalý záväzok medzinárodných orgánov s cieľom vytvoriť atmosféru dôvery, ktorá napomôže dosiahnutiu trvalých dohôd, ktoré hľadia do budúcnosti.

Katolícka cirkev si želá aktívne spolupracovať so všetkými, ktorým leží na srdci osud civilizácie a úcta k právam ľudskej osoby, aby vo svete  prevážili duchovné hodnoty a demaskovali sa tí, ktorí hanobia ich význam a krásu. V tomto ohľade je životne dôležité, aby všetci, ktorí sa hlásia k viere v Boha zjednotili svoje sily na izolovanie každého, kto by využíval náboženstvo na uskutočnenie vojnových plánov, na útlak a násilné prenasledovanie, zneužívaním a manipuláciou svätého Božieho mena.

Dnes osobitne kresťania, tak ako v časoch prvých mučeníkov a možno ešte viac, sú na niektorých miestach diskriminovaní a prenasledovaní len preto, že vyznávajú svoju vieru, zatiaľ čo primnohé konflikty v rôznych oblastiach sveta ešte nenachádzajú pozitívne riešenia a spôsobujú žiaľ, deštrukciu a nútenú migráciu celého obyvateľstva. Je preto nevyhnutné, aby tí, čo sú zodpovední za osudy národov, odvážne a neodkladne podnikli iniciatívy zamerané na ukončenie týchto útrap, a aby si za svoje prvoradé ciele vzali mierové úsilie, obranu a prijatie tých, ktorí sú terčom agresie a prenasledovania, podporu spravodlivosti a udržateľného rozvoja. Arménsky ľud osobne zakúsil tieto situácie; pozná utrpenie a bolesť, pozná prenasledovanie; uchováva vo svojej pamäti nielen rany minulosti, ale aj ducha, ktorý mu vždy umožnil začať odznova. V tomto zmysle ho povzbudzujem, aby nechýbal jeho vzácny príspevok pre medzinárodné spoločenstvo.

Na tento rok pripadá 25. výročie nezávislosti Arménska. Je vhodnou okolnosťou na radosť a príležitosťou pripomenúť si dosiahnuté ciele a stanoviť si nové méty, ku ktorým možno smerovať. Oslavy tohto radostného výročia budú o to významnejšie, ak sa stanú pre všetkých Arménov vo vlasti i v diaspóre špeciálnym momentom na zhromaždenie a usmernenie energie s cieľom podporiť občiansky a sociálny rozvoj krajiny, spravodlivý a inkluzívny. Ide o neustále preverovanie, aby nikdy nezostali nenaplnené morálne požiadavky rovnakej spravodlivosti pre všetkých a solidarity so slabými a menej šťastlivými (porov. Ján Pavol II., Rozlúčkový príhovor v Arménsku, 27. sept. 2001).

História vašej krajiny ide ruka v ruke s jej kresťanskou identitou uchovávanou počas stáročí. Taká kresťanská identita má ďaleko od toho, aby prekážala zdravej laickosti štátu, skôr ju vyžaduje a živí a podporuje občiansku participáciu všetkých členov spoločnosti, náboženskú slobodu a úctu voči menšinám. Súdržnosť všetkých Arménov a rastúce úsilie o nájdenie ciest, ktoré osožia prekonaniu napätí s niektorými susednými krajinami, uľahčia naplnenie týchto dôležitých cieľov a inaugurujú tak pre Arménsko obdobie pravého znovuzrodenia.

Katolícka cirkev zo svojej strany, aj keď je v krajine prítomná s obmedzenými ľudskými zdrojmi, sa teší, že môže ponúknuť svoj príspevok k rastu spoločnosti, osobitne vo svojej činnosti zameranej na najslabších a najchudobnejších v oblasti zdravotníctva a vzdelávania a v špecifickej oblasti charity, ako to dosvedčuje práca, ktorú už 25 rokov vykonáva nemocnica „Redemptoris Mater“ v Ašotsku, činnosť vzdelávacieho inštitútu v Jerevane, iniciatívy Arménskej katolíckej charity (Caritas Armenia) a diela spravované rehoľnými kongregáciami.

Nech Boh žehná a ochraňuje Arménsko, zem osvetlenú vierou, odvahou mučeníkov, nádejou silnejšou než akákoľvek bolesť.

(Preklad: Slovenská redakcia VR) -bp, jb-