Príhovor pápeža Františka v katedrále Arménskej apoštolskej cirkvi v Ečmiadzine

Arménsko 24. júna - Prinášame plné znenie príhovoru Svätého Otca Františka pri návšteve katedrály Arménskej apoštolskej cirkvi vo Svätom Ečmiadzine, ktorá bola po prílete prvým bodom jeho návštevy Arménska.

Vaša Svätosť, ctihodný brat,

Najvyšší patriarcha a katolikos všetkých Arménov,

Drahí bratia a sestry v Kristovi!

S pohnutím som prekročil prah tohto svätého miesta, ktoré je svedkom dejín vášho národa a centrom vyžarujúcim jeho duchovnosť. Považujem za cenný Boží dar to, že sa môžem priblížiť ku svätému oltáru z ktorého začalo žiariť Kristovo svetlo v Arménsku. Pozdravujem katolikosa všetkých Arménov, Jeho Svätosť Karekina II., ktorému  z celého srdca ďakujem za cenné pozvanie navštíviť svätý Ečmiadzin, arcibiskupov a biskupov Arménskej apoštolskej cirkvi, a všetkým ďakujem za srdečné a radostné prijatie, ktorého sa mi dostalo. Vaša Svätosť, ďakujem vám za to, že ste ma prijali vo Vašom dome. Toto znamenie lásky hovorí jasným spôsobom, viac ako slová, čo znamená priateľstvo a bratská láska.

Pri tejto slávnostnej príležitosti vzdávam vďaku Pánovi za svetlo viery, ktoré zapálil vo vašej zemi, viery, ktorá dala Arménsku jeho osobitú identitu a ktorá z neho urobila Kristovho posla medzi národmi. Kristus je vašou slávou, vaším svetlom, slnkom, ktoré vás osvecovalo a dalo vám nový život, on vás sprevádzal a podržal osobitne vo chvíľach najväčších skúšok. Skláňam sa pred Pánovým milosrdenstvom, ktoré chcelo, aby sa Arménsko už v roku 301 stalo prvým národom, ktorý prijal kresťanstvo za svoje náboženstvo, a to v čase, kedy ešte v Rímskej ríši zúrilo prenasledovanie.

Viera v Krista nebola pre Arménsko len ako nejaký odev, ktorý si podľa okolností a prospechu možno vziať na seba alebo si ho zobliecť. Bola základným prvkom jeho samotnej identity, darom s obrovským dosahom, ktorý hodno prijať s radosťou a uchovávať ho s usilovnosťou a pevnosťou, aj za cenu života. Ako napísal Ján Pavol II. „krstom arménskej komunity, (...) sa rodí nová identita národa, ktorá sa stáva konštitutívnou a neoddeliteľnou pre samotné bytie Arménov. Odvtedy už viac nie je mysliteľné, že by medzi prvkami tejto identity nefigurovala viera v Krista ako základný prvok“ (Apošt. list k 1700. výročiu krstu arménskeho ľudu z 2. februára 2001, 2). Nech vás Pán požehnáva za toto žiarivé svedectvo viery, ktoré príkladným spôsobom ukazuje mocný účinok a plodnosť krstu prijatého pred viac než 1700 rokmi, a to s výrečným a svätým znamením mučeníctva, ktoré sa stalo stálym prvkom dejín vášho ľudu.

Ďakujem Pánovi aj za cestu, ktorú prešla Katolícka cirkev a Arménska apoštolská cirkev, v spoločnom úprimnom a bratskom dialógu s cieľom dospieť k plnému zdieľaniu eucharistického stola. Nech nám Duch Svätý pomôže uskutočniť tú jednotu, za ktorú sa modlil náš Pán, aby jeho učeníci boli jedno a svet uveril. S radosťou tu pripomínam rozhodujúce impulzy, ktoré zintenzívnili vzťahy a posilnili dialóg medzi našimi dvoma cirkvami v nedávnych časoch a vyšli od Jeho Svätosti Vaskena I. a Karekina I., od sv. Jána Pavla II. a Benedikta XVI. Medzi osobitne významnými etapami tohto ekumenického úsilia sa mi vybavuje spomienka na svedkov viery 20. storočia v kontexte Veľkého Jubilea 2000; odovzdanie relikvie Otca kresťanského Arménska, sv. Gregora Osvietiteľa Vašej Svätosti pre novú katedrálu v Jerevane; spoločné vyhlásenie Jeho Svätosti Jána Pavla II. a Vašej Svätosti, podpísané práve tu vo svätom Ečmiadzine; a návštevy, ktoré Vaša Svätosť uskutočnila vo Vatikáne pri príležitosti dôležitých udalostí a spomienkových slávností.

Svet je bohužiaľ poznačený rozdeleniami a konfliktami, ale aj vážnymi formami materiálnej i duchovnej chudoby, vrátane zneužívania ľudí, dokonca detí i starých ľudí, a očakáva od kresťanov svedectvo vzájomnej úcty a bratskej spolupráce, ktorá pred každým svedomím ukáže silu a pravdu Kristovho vzkriesenia. Trpezlivé a obnovované úsilie smerom k plnej jednote, zintenzívnenie spoločných iniciatív a spolupráca medzi všetkými Pánovými učeníkmi so snahou o spoločné dobro, sú ako žiarivé svetlo v temnej noci a výzva žiť v láske a vzájomnom pochopení aj s rozdielmi. Ekumenický duch získava na hodnote aj za viditeľnými hranicami cirkevného spoločenstva a pre všetkých predstavuje silnú výzvu zlaďovať rozchádzajúce sa prvky dialógom a vyzdvihovaním toho, čo nás spája. Okrem toho to zabraňuje zneužívaniu a manipulácii viery, pretože to núti objavovať pôvodné korene, komunikovať, brániť a šíriť pravdu v rešpektovaní dôstojnosti každej osoby a takými formami, v ktorých sa ukazuje tá láska a spása, ktorú chceme šíriť. Týmto spôsobom ponúkame svetu - ktorý to urgentne potrebuje - presvedčivé svedectvo, že Kristus je živý a pôsobí. Je neustále schopný vytvárať nové cesty zmierenia medzi národmi, civilizáciami a náboženstvami. Tak sa potvrdzuje a robí vierohodným to, že Boh je láskou a milosrdenstvom.

Drahí bratia, keď naše konanie inšpiruje a pohýna sila Kristovej lásky, rastie vzájomné poznanie a úcta, vytvárajú sa lepšie podmienky pre plodnú ekumenickú cestu a zároveň sa každej osobe dobrej vôle a celej spoločnosti ukazuje konkrétna cesta, ako  sa možno zdarne uberať pri riešení konfliktov, ktoré zraňujú občiansky život a vytvárajú rozdelenia, ktoré je ťažké zaceliť. Všemohúci Boh, Otec nášho Pána Ježiša Krista, nech na príhovor Presvätej Panny Márie, sv. Gregora Osvietiteľa - „svetelného stĺpu Svätej cirkvi Arménov“ a sv. Gregora z Nareku, učiteľa Cirkvi, požehnáva všetkých vás a celý arménsky národ a nech ho vždy zachová vo viere, ktorú prijal od otcov a ktorú slávne dosvedčoval počas storočí.

(Preklad: Slovenská redakcia VR) -ľm, jb-