2016-06-09 15:44:00

Komentár Martina Kramaru: Nič nie je nemožné


Autorom komentára je kňaz Martin Kramara, hovorca Konferencie biskupov Slovenska:

S blížiacim sa letom dostávam - nielen od novinárov - početné otázky o sobášoch. Kedy je možná svadba v kostole, čo všetko k tomu treba, či sa to dá vybaviť aj v zahraničí, atď. Nezriedka sa pripletie aj takéto vyjadrenie: „A mohli by ste mi povedať, či je možné zariadiť cirkevný rozvod - a potom druhé manželstvo v kostole?” Spočiatku ma prekvapovalo, že takúto otázku vôbec niekto kladie. Po mnohonásobnom opakovaní sa nad tým už nepozastavujem. Keď automaticky odpoviem, že nič také ako cirkevný rozvod neexistuje, takmer s istotou už tuším, aká veta bude nasledovať: „Áno, áno, veď viem, vy to tak nevoláte, zle som sa vyjadril, ale mal som na mysli tú anuláciu, teda to zneplatnenie cirkevného manželstva”. I keď nie som cirkevný právnik, rozšírená povera o tom, že Cirkev môže sobáše zneplatňovať ma vedie k tomu, aby som sa pokúsil pripomenúť, objasniť to, o čom som si niekedy myslel, že je pre každého samozrejmé a jasné.

Totiž, že sú veci, ktoré Cirkev robiť nemôže - lebo na ne nemá kompetenciu. Ani kňaz, ani biskup, ba ani samotný pápež nemôže „zneplatniť” manželstvo. „Čo Boh spojil, človek nech nerozlučuje” - to je Božie slovo, a nedá sa obrátiť naopak. Ani sám Svätý Otec nemôže vyhlásiť, že manželstvo, ktoré nejaký čas fungovalo, ale potom sa pre nejakú príčinu rozpadlo, už neplatí, a teda je možné uzatvoriť ďalšie. Jediná vec, ktorá je možná, je preskúmať, či dané manželstvo bolo uzatvorené platne.

Vzdialene by sa to dalo prirovnať k platnému štartu. Pri súťažiach sa posudzuje, či ich účastníci spĺňajú stanovené podmienky. Ak niekto neskôr podá sťažnosť, a vyjde najavo, že to tak nebolo, potom sa štart - ako aj celá účasť daného človeka - pokladajú za neplatné. Čokoľvek však nasledovalo po štarte, už neovplyvňuje platnosť účasti. Ak pravidlá stanovujú, že štartovať možno len raz a štart bol platný, nedá sa žiadať nová možnosť, ak niekto po určitej vzdialenosti zakopol alebo si svoju účasť rozmyslel. Pravidlá sú jednoducho také. A tak ani platné manželstvo, ktoré „nevyšlo”, nemožno vyhlásiť za neplatné. Dá sa len preskúmať, či boli dodržané „podmienky pri štarte”. Na všetko, čo nasledovalo potom, platí: „Čo Boh spojil, človek nech nerozdeľuje”. Trochu nešťastne pritom azda pôsobí termín „anulácia” cirkevného manželstva. V niektorých vyvoláva dojem, že Cirkev môže svojím rozhodnutím sobáš anulovať - teda zrušiť - tak ako úrad zo svojej moci zruší platnosť nejakého rozhodnutia. Takúto moc však Cirkev nad manželstvami nemá.

Niektoré veci však predsa len meniť môže. Ako je všeobecne známe, proces skúmania platnosti manželstva - teda jeho platnosti „pri štarte” - je zložitý. Je potrebné náročné svedecké dokazovanie toho, že niektorá z podmienok platnosti nebola splnená. Nestačí len tvrdenie. Je treba ho dokázať. Donedávna bol tento proces skúmania a dokazovania ešte komplikovanejší tým, že aj po dosiahnutí jedného rozsudku o neplatnosti cirkevného manželstva, bolo nevyhnutné tento rozsudok potvrdiť na odvolacom, tzv. druhostupňovom súde. Jeden výnos cirkevného súdu nestačil. Museli byť dva. Svätý Otec František toto pravidlo zmenil: na základe nového dokumentu Mitis Iudex stanovil, že stačí jeden rozsudok prvostupňového cirkevného súdu, a ten nie je nutné podrobovať ďalšiemu skúmaniu. A súdiť môže priamo sám biskup, dokonca - v určitých zrejmých a nepochybných prípadoch - aj v skrátenom procese. Práve v týchto dňoch médiami prebehla správa, že talianska biskupská konferencia chystá stretnutie, ktoré sa bude podrobne venovať praktickej aplikácii daného dokumentu, aby sa veriacim čo najlepšie vychádzalo v ústrety a procesy sa neúmerne nepredlžovali.

Sú teda veci, ktoré sa zjednodušovať alebo meniť dajú. Sú však aj také, pri ktorých to nejde. To platí aj v prípade prijímania Eucharistie. Nemožno k nej pristupovať v stave ťažkého hriechu. Ani tu nemá Cirkev právomoc meniť pravidlá. Možno skúmať, či naozaj došlo k vedomému a dobrovoľnému prestúpeniu Božieho prikázania vo vážnej veci, či daný človek mal v danom okamihu adekvátnu kapacitu vec pochopiť, či konal slobodne, či bol skutočne zodpovedný za to, čo urobil. Sú prípady, kedy sa ukáže, že to tak nebolo: miera zodpovednosti za ten istý skutok môže byť pri dvoch rozličných ľuďoch v určitých prípadoch rozdielna. Ak však niekto ťažký hriech spáchal, musí ho najskôr oľutovať, podľa možnosti napraviť, prijať sviatosť zmierenia, až potom môže pristúpiť k Eucharistii. Cirkev nemá kompetenciu povedať, že po spáchaní ťažkého hriechu ľútosť a pokánie vypustíme. Takisto nemôže povedať, že to, čo Boh označil za hriech, hriechom nie je.

Analogicky je tomu pri svätej spovedi. Nedá sa udeliť rozhrešenie človeku, ktorý chce v hriechu bez zmeny zotrvať. Ak ktosi uzatvoril platné manželstvo a pred Bohom sľúbil vernosť, ale svoju manželku potom opustil, a zosobášil sa civilne s inou, nemôže chcieť od Cirkvi, aby to paušálne schválila. Existencia prvého, platného manželstva jednoducho nedovoľuje manželský život v druhom. Ak aj napriek tomu niekto manželským spôsobom s iným partnerom či partnerkou spolunažíva, vylučuje sa z prijímania sviatostí.

V línii týchto základných ustanovení možno vnímať aj diskusie okolo apoštolskej exhortácie Svätého Otca Amoris Laetitia. Ako to vyjadril kardinál Müller, prefekt Kongregácie pre náuku viery, pápež robí všetko, čo môže: pozýva všetkých do záchrannej „archy”. Otvára všetky okná pre prístup, vyhadzuje záchranné laná, hľadá spôsoby začlenenia, prijatia „na palubu” - neznamená to však, že by otváral aj priezory, ktoré sa nachádzajú „pod vodou”, teda akoby za hranicou kompetencie Cirkvi. To by mohlo mať za následok potopenie celej lode. Platne uzatvorené manželstvá treba chrániť a urobiť všetko preto, aby sa zabránilo ich rozpadu. Cirkev si je samozrejme vedomá naliehavej povinnosti pomáhať tým, ktorí sa ocitli v tzv. iregulárnych situáciách, hľadať pre nich možné riešenia. Ešte viac a naliehavejšie pre nás všetkých však zaznieva výzva ideál manželskej lásky predkladať a čím viacerým pomáhať, aby ho dokázali naplno prijať a žiť - vo trvalej vernosti a láske.








All the contents on this site are copyrighted ©.