Islamológ Samir o význame stretnutia pápeža s veľkým imámom

Vatikán/Egypt 31. mája – Stretnutie medzi pápežom Františkom a veľkým imámom káhirskej univerzity Al-Azhar Ahmadom Muhammadom Al-Tayyíbom, ktoré sa uskutočnilo 23. mája vo Vatikáne, bolo významným gestom najmä po nedorozumení spred piatich rokov. Myslí si to docent islamológie na Pápežskom orientálnom inštitúte v Bejrúte páter Samir Khalil Samir. Podľa jezuitu ide o novú etapu v dialógu medzi kresťanmi a moslimami:

„Verím, že stretnutie medzi Františkom a Al-Tayyíbom bolo požehnaným stretnutím a slová, ktoré pre vatikánske médiá povedal veľký imám Al-Azharu, boli skutočne krásne a úprimné, nie iba formálne, ale zodpovedali hlbokému úmyslu“. 

V roku 2011 po bombovom atentáte na koptský kostol v Alexandrii pápež Benedikt XVI. vyzval egyptskú vládu, aby poskytla väčšiu ochranu pre miestnych kresťanov. Veľký imám Al-Tayyíb vtedy zareagoval ukončením dialógu a vzťahov s Vatikánom. Až po nástupe pápeža Františka v roku 2013 sa vzťahy zlepšili. Na nedávnom stretnutí obaja odsúdili všetky formy násilia a terorizmu.

Páter Samir potvrdil, že káhirská univerzita Al-Azhar uplynulý rok začala podporovať stretnutia medzi moslimami a koptskými kresťanmi, ktoré majú viesť k zlepšeniu moslimsko-kresťanského dialógu v Egypte a vo svete. Jezuita na druhej strane nedáva celkom za pravdu niektorým tvrdeniam veľkého imáma a dáva ich do jasnejšieho svetla:  

„Jeho tvrdenie, že islam nemá nič spoločné s terorizmom a že islamské texty sú zle pochopené zo strany teroristov nie je úplne korektné. Al-Tayyíb vyjadril podobné koncepty na pôde nemeckého parlamentu vychádzajúc z tvrdenia, že v Koráne nie je žiadne násilie, keďže sa v ňom nikde nenachádza slovo ‚meč’“.

Islamológ sa odvoláva na štúdium, ktoré v tejto problematike podnikol a ktorého výsledkom je kniha s názvom „Násilie a nenásilie v Koráne a v islame“. Publikácia pátra Samira potvrdzuje, že v posvätnej knihe islamu sa nachádzajú aj násilie aj nenásilie, a „netreba to skrývať“.

Ďalšou výzvou je podľa jezuitu skutočnosť, že moslimovia v porovnaní s Katolíckou cirkvou nemajú absolútnu autoritu, ako je to v prípade pápeža, ktorý riadi všetkých katolíkov. Univerzita Al-Azhar je síce najvplyvnejšou teologicko-akademickou inštitúciou sunnitského islamu, podľa pátra Samira však interpretovanie koránu „v dnešnej dobe“ ostáva otvorené bez „jasných pokynov“: 

„Skutočná úloha Al-Azharu by mala spočívať v tom, že vzdelanie, ktoré na tejto univerzite nadobúda viac než tisíc imámov, bude inšpirované pokojom a novou interpretáciou Koránu“.

Podľa pátra Samira je dôležité, aby Katolícka cirkev a celý Blízky východ spolupracovali s káhirskou univerzitou, ak chcú spoločne vyhubiť terorizmus. Katolícky postoj sa prejavuje spoluprácou, vysvetľuje páter Samir:

„Akákoľvek spolupráca s kýmkoľvek je povolanie katolíkov, a  to je v skutočnosti to, čo pápež robí. Nerozumiem kritikám na adresu pápeža Františka, podľa ktorých, najmä podľa pravicových extrémistov, je príliš mäkký vo svojich iniciatívach v boji proti teroru a násiliu. Vskutku neexistuje iný spôsob a iná evanjeliová cesta, ako získavať si priateľstvo moslimov a ako bratom, veriacim v Boha, im pomáhať. Poskytnúť im pomoc na ľudskej rovine.“

Stretnutie medzi pápežom Františkom a veľkým imámom Al-Tayyíbom je preto podľa pátra Samira znakom, že vzájomné vzťahy sa uberajú „dobrým smerom“. „Teraz však treba povzbudiť Al-Azhar, aby kráčal správnym smerom a aby tak znovu obnovil to, čo existovalo už od 50-tych a 60-tych rokov, to jest otvorená a humanistická interpretácia posvätných textov zo 7. storočia, ktorá je prispôsobená dnešnému 21. storočiu,“ dodáva P. Samir Khalil Samir SJ. -ej-