Zamyslenie pátra Milana Bubáka: Ježiš je tu pre všetkých

Zamyslenie pátra Milana Bubáka SVD nad liturgickými textami 9. nedele v cezročnom období: Ježiš je tu pre všetkých

Počas tohto roku si v nedele čítame evanjelium od evanjelistu Lukáša. Lukáš na rozdiel od iných troch evanjelistov nebol žid; jeho pôvod bol pravdepodobne pohanský. Radostnú zvesť o Ježišovi Kristovi počul od iných, od tých, ktorí zažili Ježiša priamo. Na základe svedectiev iných napísal dve knihy Nového zákona: Evanjelium a Skutky apoštolov. V oboch sa javí ako človek veľmi citlivý a hlboko cítiaci s ľuďmi. Obidve tieto diela venuje istému Teofilovi, ktorého oslovuje titulom „vaše veličenstvo“. Teofil bol podľa všetkého vysokým úradníkom v Rímskej vláde. Cieľom Lukášových spisov bolo ponúknuť Teofilovi a jemu podobným pohanom pravdu o Ježišovi a začínajúcom spoločenstve veriacich.

V Lukášovom evanjeliu je viditeľný dôraz na záujem Boha nielen o židov, ale o všetkých ľudí bez rozdielu. Na začiatku svojho evanjelia Lukáš popisuje ako anjeli (2, 14) a prorok Simeon (2, 32) hovoria o tom, že Božia spása je určená všetkým ľuďom. Ján Krstiteľ začína zasa u neho svoju kázeň citátom z proroka Izaiáša, ktorý túžil vidieť deň, kedy „každé telo uvidí Božiu spásu“. A keď predstavuje Ježišov rodokmeň, nejde ako Matúš iba po Abraháma, ale omnoho ďalej, až po Adama. Ježiš je tak pre neho naplnením dejín nielen židov, ale všetkých ľudí bez rozdielu.

V prvom čítaní dnešnej nedele pochádzajúcom z Prvej knihy Kráľov sa nachádza najstaršia zmienka vo Svätom písme o spáse určenej dokonca i pre pohanov a iných nežidov. Šalamún, ktorý vybudoval prvý židovský chrám, prosí Boha Izraela, aby v tomto chráme vypočul modlitby aj cudzincov, lebo spása je určená aj pre pohanov, ktorí uveria v jedného pravého Boha.

V dnešnom evanjeliu máme tiež cudzinca, rímskeho stotníka, ktorý naliehavo prosí Ježiša, aby mu pomohol. Svoju prosbu Ježišovi predkladá cez delegáciu židov. Je dôstojníkom v armáde Herodesa Antipasa a zdá sa, že sa mu – ktovie prečo – páči židovské náboženstvo. Možno kvôli viere v jedného Boha a jeho silným mravným zásadám, ktorým učilo ľudí. Voči židom sa správa nielen blahosklonne, ale dokonca im vybudoval i synagógu. Teraz na oplátku žiada židovských starších, aby šli za Ježišom a prosili ho o uzdravenie jeho zomierajúceho sluhu.

Ježiš ide späť s nimi za ním. No skôr, než by prišli do jeho domu, stretnú sa s inou delegáciou, zloženou z jeho priateľov, ktorá im ide v ústrety. Títo ho informujú o pokore a viere stotníka, ktorý mu odkazuje, aby sa neunúval prísť až do jeho domu. Necíti sa toho hodný. Stačí, keď prehovorí aspoň jedno slovo a je presvedčený, že jeho zomierajúci sluha sa na toto jeho slovo uzdraví. Tento príbeh sa nachádza aj u evanjelistov Matúša a Jána. U oboch stotník ide Ježišovi v ústrety. U Lukáša sa však stotník a Ježiš nikdy nestretnú. Pre neho je dôležitý moment, že stotník zostane doma a svoje slovo naliehavej prosby pošle k Ježišovi po iných. Títo dvaja ľudia – stotník a Ježiš – sa nikdy nestretnú, no stretnú sa ich slová. Slovo po vypočutí túžiaceho pohana sa stretne s mocným slovom Ježišovým. A obe slová sú tu účinné. Dôvodom je stotníkova viera: „Hovorím vám: Takú vieru som nenašiel ani v Izraeli!“, poznamenáva Ježiš. Výsledkom tejto viery bolo to, že „keď sa poslovia vrátili domov, sluhu našli zdravého“.

Tento príbeh, milí priatelia, Lukášovi slúži ako ilustrácia jeho snahy predstaviť Ježiš, Syna Božieho, ako spasiteľa všetkých ľudí. Ježiš bol a je poslaný nielen k židovskej rase, ale k ľudskej rase ako takej. On je svetlo, ktoré osvecuje nielen židov, ale všetkých ľudí bez rozdielu. Viera pohanského stotníka je vzorom pre každého, ktorý sa usiluje o jeho kráľovstvo. Nie je to náhoda, že keď Lukáš píše neskôr svoje knihu Skutkov apoštolov, že prvým pohanom, ktorý sa obrátil na kresťanstvo bol tiež rímsky stotník (Kornélius, 10, 1).

Pri každej sv. omši, skôr než pristúpime k sv. prijímaniu, sa modlíme takmer doslovne slovami pohanského stotníka z dnešného evanjelia: „Pane, nie som hoden, aby si vošiel pod moju strechu, ale povedz iba slovo a duša mi ozdravie!“ Slovami viery stotníka vyjadrujeme vieru svoju. Je to viera, že Telo a Krv Kristova, ktoré ideme prijímať, boli vydané „za nás a za všetkých!“ a že oni sú zdrojom nového života pre všetkých ľudí bez rozdielu. 

Stotníkovou vierou sa inšpirovali mnohí. K tomu istému sme volaní, milí priatelia, i my všetci: aby sme tak ako on, aj my vyznali svoju vieru na verejnosti pred pohľadom iných a tak aby sme k nej inšpirovali ďalších.

Želám vám, milí priatelia, požehnanú nedeľu.