2016-05-16 16:23:00

Arménsko-katolícky arcibiskup Boutros Marayati: Aleppo krváca!


Sýria 16. mája – Diplomacia a vojna. Týmito dvoma slovami by sa dala opísať situácia v Sýrii počas uplynulých piatich rokov. Zatiaľ čo politickí predstavitelia Ruska a USA ohlásili ďalšie stretnutie v snahe riešiť krízovú situáciu diplomaticky, povstalci pokračujú v útokoch na Aleppo a umierajú ďalší ľudia. Tragické udalosti pre Vatikánsky rozhlas opísal arménsko-katolícky arcibiskup Boutros Marayati z Aleppa:

„Ako dobre viete, mesto je rozdelené na dve časti: jedna časť je v rukách rebelov, džihádistov, teroristov a druhá časť, kde žijeme my, je pod kontrolou vlády. Bohužiaľ, prímerie, ktoré sa vyhlásilo tri-štyri mesiace dozadu, sa skončilo. Títo rebeli začali strieľať rakety, mínometné granáty, bomby. Moja katedrála bola prednedávnom zničená, avšak počas týchto uplynulých dní opäť začali útočiť na mesto: [mesto] zaplavili rakety a nemocnica bola zničená. Ostali sme bez vody, bez svetla, bez elektriny. Ľudia sú unavení, už ďalej nevládzu. Toľkí opustili krajinu, avšak teraz je tu ďalšia vlna kresťanov, ktorá sa pripravuje na odchod. Pápež František nám vždy hovorí: «Ostaňte, Blízky východ nemá bez kresťanov zmysel.» Je to pravda, ako však môžeme ľuďom povedať, aby ostali, keď je tu toľko obetí, mučeníkov, krvi? To, o čo som Svätého Otca prosil je príhovor u mocných tohto sveta, aby nastolili mier.“

Hovorili sme o prítomnosti kresťanov, o dôležitej prítomnosti, kľúčovej z historického a kultúrneho pohľadu. Útek kresťanov z týchto končín znamená obrovskú ranu...    

„Nepochybne. Treba povedať, že pomoc prichádza, avšak ľudia ju už viac nechcú... Chcú mier!“

Mier, ktorý nepozná celá generácia detí....

„Deti vyrastajú bez detstva, nepoznali, čo je to detstvo. Počas piatich rokov života nevedia, čo to znamená tečúca voda, čo je to elektrina, čo je to bezpečnosť... Nevedia, čo to znamená spať v pokoji. Sú tu deti, ktoré sa narodili počas vojny a my nevieme, aké rany zanechá v ich dušiach toto všetko, čo dnes prežívajú. Vojna nezničila len skalu, teda moju katedrálu, kostoly, školy, ale predovšetkým zničila človeka!“

Aký má na vás vplyv to, keď opúšťate vašu rodnú krajinu a prichádzate do Európy, Talianska, kde nachádzate úplne inú situáciu, vidíte tváre detí tu a tam [v Sýrii]. Kontrast je nepochybne obrovský...

„Áno, je tu veľký rozdiel, viem však, že aj tu, v Taliansku, napríklad, v Európe ste prežili obdobie Druhej svetovej vojny. Zažili ste časy ničenia. Boli tu paláce, štvrte, ktoré potom padli popolom, potom však znova ožili. Nepriatelia včerajška sú dnes priateľmi. Mier je možný a nič nie je Bohu nemožné“.

V tomto zmysle predstavuje modlitba základnú hodnotu...

„Prišiel som do Talianska predovšetkým, aby som prosil o modlitbu. To je tiež to, o čo som prosil Svätého Otca, lebo – ako hovorí Evanjelium – existujú zlí duchovia, ktorí odídu len vďaka modlitbe a pôstu. Takže, my veríme v to, čo Kristus povedal. Povedal nám, aby sme sa modlili: «Pokoj vám zanechávam, svoj pokoj vám dávam.» Nedáva pokoj, ako ho dáva svet, to znamená pokoj politikov, dohôd... My viac v toto všetko neveríme. Prosíme a veríme v pokoj, ktorý nám dal Ježiš Kristus, pokoj, ktorý nás všetkých privedie do bratstva, ktoré sme prežívali toľko rokov.“

(Rozhovor: Paolo Ondarza, Vatikánsky rozhlas) -ej-








All the contents on this site are copyrighted ©.